Sobota 18. mája, 2024
Ak vstúpi do platnosti pandemický dohovor a medzinárodné zdravotné predpisy, nevolený šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus sa môže stať najmocnejším mužom na svete a využiť svoje právomoci na zasahovanie do sebaurčenia členských štátov (Peter Šimko FABRICE COFFRINI/ AFP via Getty Images)
»

Pandemická dohoda WHO sa v Holandsku stretáva so skepsou – parlamentné strany žiadajú o jej odklad

Tri možné budúce vládne strany chcú v holandskom parlamente predložiť návrh. Podľa tohto návrhu by sa vláda mala usilovať o odloženie rozhodnutia o Pandemickej dohode vo WHO – alebo o jej zamietnutie.

Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny tajomník Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), sa snaží dosiahnuť principiálnu dohodu o tzv. pandemickej dohode do výročného valného zhromaždenia tejto suborganizácie OSN koncom mája. Členské štáty by ju potom mali ratifikovať. Či sa tak stane, nie je isté. Okrem USA, kde panuje silný odpor v Snemovni reprezentantov, rastie skepsa aj v Holandsku.

Potenciálni vládni partneri požadujú viac času na vyhodnotenie Pandemickej dohody

Parlamentné skupiny PVV, Nová spoločenská zmluva (NSC) a Hnutie občanov a poľnohospodárov (BBB) požadujú odklad rozhodovacieho procesu na úrovni WHO. Ako uvádza denník Telegraaf, poslankyňa BBB Mona Keijzerová predložila v tomto zmysle návrh počas parlamentnej rozpravy. Ak tento návrh nebude na úrovni WHO schválený, Holandsko by malo hlasovať proti dohode.

Konečné znenie dohody je stále predmetom rokovaní medzi viac ako 190 členskými štátmi WHO, uviedla Keijzerová. Z ich radov stále pochádza viac ako 300 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých sa ešte musí hlasovať. Bolo preto nezodpovedné chcieť dohovor „uponáhľať“. Nová vláda by si mala vziať čas na preštudovanie a vyhodnotenie obsahu a potom zaujať stanovisko.

Po tom, čo sa Geertovi Wildersovi nepodarilo získať väčšinu pre kabinet s jeho vedením, vznikla tzv. programová aliancia pod vedením VVD. Údajne sa na nej podieľajú PVV, NSC a BBB.

Obava zo straty suverenity v prospech WHO

Odstupujúca ministerka zdravotníctva Pia Dijkstrová z ľavicových Demokratov 66 neodporúča návrh prijať. Vysvetlila, že prebehli dostatočné rokovania a že ide len o detaily. Akonáhle by bola dohoda podpísaná, členské štáty by ju i tak museli ratifikovať.

Národné parlamenty by tak mali viac času a možností zaoberať sa jeho obsahom – a prípadne ho odmietnuť alebo presadiť výhrady.

PVV, NSC a BBB sa obávajú výraznej straty suverenity v prípade, ak Pandemická dohoda nadobudne platnosť – vrátane straty rozhodovacích právomocí v prípade ďalšej pandémie. Obávajú sa, že WHO by mohla prinútiť Holandsko prijať opatrenia podľa dohody, ktoré by miestne obyvateľstvo neakceptovalo. Poslankyňa PVV Fleur Agema sa odvolávala napríklad na covidový pas a predpisy 2G alebo 3G, ktoré by rozhodovali o návštevách reštaurácií alebo hraničných priechodoch.

Dijkstrová tieto obavy odmietla. V dohovore sa výslovne uvádza, že členské štáty nedelegujú na WHO žiadne právomoci. Ich odporúčania by v prípade pandémie podľa dohovoru museli najprv konkretizovať vlády jednotlivých štátov.

WHO upozorňuje na „právne záväznú“ povahu plánovaného paktu

Je pravda, že WHO nemá žiadne výkonné právomoci voči suverénnym štátom a národné ústavy vo všeobecnosti zakazujú prenášať elementárne práva na nadnárodné organizácie.

Generálny tajomník WHO Tedros však zároveň nenecháva nikoho na pochybách, že ide o „právne záväzný“ pakt „medzi spolupracujúcimi krajinami“. To by v každom prípade presahovalo súčasný stav, podľa ktorého sú odporúčania WHO nezáväzné.

Už v roku 2018 varoval pred možnou pandémiou, na ktorú svet nebol dostatočne pripravený a chce, aby zmluva „ukončila cyklus nedbanlivosti a následnej paniky“.

Pandémia koronavírusu následne vyvolala v medzinárodnom spoločenstve značné podráždenie. Najmä chudobnejšie krajiny sa sťažovali na nedostatok ochranných prostriedkov, „očkovací nacionalizmus“ alebo distribúciu vakcín, ktorým sa čoskoro skončí životnosť, ako údajný akt solidarity. V decembri 2021 sa preto členské štáty WHO rozhodli vypracovať dohodu.

Podrobnosti zostávajú v niektorých prípadoch veľmi kontroverzné

Súčasný stav rokovaní ukazuje, že existuje konsenzus o „prevencii, príprave a reakcii na pandémie“. Chcú tiež bojovať proti „spravodlivosti“ a odstráneniu hrubých nerovností, pokiaľ ide o zdroje.

Spoločným záujmom je aj včasná, bezpečná a transparentná výmena informácií – týka sa to aj vzoriek a údajov o genetickej sekvencii patogénov s pandemickým potenciálom.

O podrobnostiach však stále panujú nezhody, ktoré sa týkajú technickej realizácie a financovania opatrení. Najmä krajiny, ktoré sú považované za dôležité lokality pre farmaceutické spoločnosti, sa bránia napríklad snahe o predčasné zrušenie patentovej ochrany.

Pandemická dohoda odhaľuje „autoritárskeho ducha“

Neue Zürcher Zeitung (NZZ) hovorí o návrhu zmluvy, ktorá veľa sľubuje a dosiahne len málo. Treba sa vraj obávať ďalšieho „byrokratického monštra“. Okrem toho návrh dýcha „autoritárskym duchom“ a svedčí o „autoritatívnom chápaní štátu“.

Obzvlášť znepokojujúce je, že v jednej pasáži sa hovorí o medzinárodnej spolupráci proti „falošným, zavádzajúcim, nesprávnym alebo nepravdivým informáciám“. Tým sa má kontrolovať politická komunikácia s cieľom posilniť dôveru vo vedu, zdravotnícke orgány a vládne opatrenia.

To by mohlo viesť k cenzúre, obmedzeniu slobody prejavu a monopolizácii oficiálnej propagandy. Podľa NZZ však úrady počas pandémie šírili aj dezinformácie – napríklad švajčiarsky minister zdravotníctva, ktorý vyhlásil, že potvrdenie o covide ukazuje, „že nie ste nákazlivý“. NZZ nie je v tejto kritike osamotený. Aj nálada v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu je veľmi kritická, najmä medzi republikánskou väčšinou.

Keď má „mäkké právo“ tvrdé dopady

Aj keď dohoda nedáva WHO žiadne priame práva zasahovať do zdravotných politík krajín, príklady ako Parížska dohoda o klíme ukazujú, že nepriamy účinok „mäkkého práva“ môže byť značný.

V roku 2021 vydal nemecký Spolkový ústavný súd rozsudok, ktorý možno považovať za oprávnenie zákonodarcu prijímať ďalekosiahle nariadenia na ochranu klímy. Len nedávno Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) označil nesplnenie klimatických cieľov švajčiarskou vládou za „porušenie ľudských práv“. Ako podklad pre rozhodnutie stačila samotná dohoda a autorita, ktorú pripisuje „vede“.

Odhliadnuc od trochu zmiešaných výsledkov predchádzajúcich multilaterálnych dohôd zostáva jeden významný bod kritiky, najmä pokiaľ ide o Pandemickú dohodu WHO. Ide o to, že sa hľadajú ďalekosiahle dohody o spôsobe riešenia budúcich pandémií ešte predtým, ako sa uskutočnila podrobná kritická analýza koronavírusu.


Pôvodný článok.

Prečítajte si aj