
Guvernér NBS Kažimír: Slovenská ekonomika slabne a riziká ostávajú vysoké
Kondícia slovenskej ekonomiky viditeľne slabne v dôsledku kombinácie chronických problémov európskych producentov, nevyhnutného ozdravenia verejných financií a zvýšenej neistoty z obchodných vojen. Ako uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, už začiatkom tohto roka naša ekonomika rástla pomalšie, ako čakali. Spôsobili to slabé súkromné investície a ochabnutý spotrebiteľský dopyt. Nové údaje o zamestnanosti naznačujú, že na trhu práce sa pod tlakom slabého rastu objavujú prvé trhliny. K rastu ekonomiky prispievala najmä výroba a vývoz automobilov a vládne investície, najmä z plánu obnovy.
Odhad rastu ekonomiky na tento rok centrálna banka znížila takmer na polovicu, na 1,2 %. „Predpokladáme, že rokovania Spojených štátov a zvyšku sveta v oblasti medzinárodného obchodu budú úspešné a bariéry zostanú pomerne nízke. Napriek tomu však budú vyššie, než na aké sme boli zvyknutí v minulosti,“ uviedol Kažimír.
Vyššie clá zasiahnu priamo slovenský export aj export obchodných partnerov, čo spomalí dopyt po slovenských výrobkoch. Firmám sa bude dariť horšie, čo sa prejaví v poklese zamestnanosti a pomalšom raste miezd. Oslabený domáci dopyt bude brzdiť oživenie ekonomiky, na druhej strane to pomôže tlmiť inflačné tlaky.
Inflácia by mala v budúcom roku klesnúť podľa odhadov NBS bližšie k 2 %, najmä vďaka nižším cenám energií, potravín a silnejšiemu euru. Zlepšenie by mohlo prísť v ďalších rokoch, keď sa svetový obchod prispôsobí vyšším clám a dopyt po slovenských výrobkoch opäť porastie. Pomôžu aj jednorazové faktory, ako investície v automobilovom priemysle a európske zdroje. Pomalší rast cien a pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily by mali neskôr podporiť kúpyschopnosť domácností a rast miezd.
Riziká pre výhľad ekonomiky a inflácie sú podľa Kažimíra naďalej vysoké. Hlavné riziko spočíva v tom, že nie je jasný výsledok a vplyv prebiehajúcich obchodných sporov. Ekonomika by v scenári vyhrotenej svetovej obchodnej vojny mohla byť do roka 2027 približne o 2 % slabšia a prišla by zhruba o 20-tisíc pracovných miest, varuje NBS. Deficit verejných financií by mal v tomto roku klesnúť na 4,7 % HDP, no verejný dlh už presiahne 60 % HDP a na stabilizáciu dlhu bude potrebná ďalšia konsolidácia.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.