Domov, Svet » EÚ

Europarlament žiada tvrdšiu reakciu na systematické ruské provokácie pri hraniciach EÚ

Ruské bezpilotné lietadlá v ostatných rokoch opakovane narušili vzdušný priestor členských štátov Európskej únie (EÚ). Drony i rakety dopadli alebo boli zaznamenané v Rumunsku, Poľsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku či Fínsku.

Poslanci Európskeho parlamentu varujú, že nejde o izolované incidenty, ale o súčasť širšej stratégie Moskvy testovať obranyschopnosť susedných krajín, zastrašovať obyvateľstvo a preverovať reakčné schopnosti Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a EÚ.

Práve rastúci počet vpádov bezpilotných lietadiel na východnej hranici EÚ bol dôvodom, prečo sa témou v júni zaoberal Európsky parlament.

V prijatom uznesení poslanci označili ruské aktivity za „úmyselnú a systematickú hrozbu“ pre bezpečnosť a zvrchovanosť členských štátov a vyzvali na výrazné posilnenie protivzdušnej obrany od Arktídy až po Čierne more.

„Tieto nepriateľské činy sú znásobené agresívnou dezinformačnou kampaňou, ktorej cieľom je zastrašiť ľudí žijúcich v týchto oblastiach, šíriť strach, poškodiť miestne hospodárstvo a vytvoriť zámienku na možné odvetné opatrenia,“ uviedol europarlament.

„Každý Európan má právo cítiť sa doma bezpečne“

Podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová počas rozpravy, ktorá sa uskutočnila 16. júna, uviedla, že Rusko predstavuje najpriamejšiu a najbezprostrednejšiu hrozbu pre bezpečnosť EÚ, a to nielen prostredníctvom svojej agresívnej vojny proti Ukrajine, ale aj kvôli systematickému používaniu hybridných taktík proti európskym spoločnostiam a inštitúciám.

„V prípade ruských dronov narúšajúcich vzdušný priestor EÚ musíme investovať do lacných prostriedkov na ich zachytávanie. Vystreliť raketu za milión eur na dron v hodnote 3 000 eur nie je dlhodobo udržateľné. Musíme posilniť ochranu všetkých pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ, pričom osobitnú pozornosť treba venovať východnému krídlu,“ vyhlásila Kallasová s tým, že rastúci počet dronových incidentov si vyžaduje nové technologické riešenia.

Rumunský europoslanec Victor Negrescu z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov upozornil na konkrétne dôsledky incidentov pre obyvateľov pohraničných regiónov.

„Chcem hovoriť o rodinách v Rumunsku, ktoré sa uprostred noci budia na výbuchy, o komunitách na hranici Európskej únie žijúcich už celé mesiace pod hrozbou dronov a o dieťati zranenom vo vlastnom dome v Galati po tom, čo dron zasiahol obytný blok,“ povedal počas rozpravy.

Negrescu vyzval na konkrétne opatrenia, ako sú spoločný európsky systém monitorovania a včasného varovania, posilnenie protidronových a protivzdušných obranných kapacít na východnom krídle, financovanie kritickej a obrannej infraštruktúry z európskych peňazí a tiež na spustenie európskych mechanizmov, ktoré umožnia rýchlu podporu postihnutým komunitám.

„Vyzývame tiež na rýchle spustenie Európskeho centra námornej bezpečnosti v Čiernom mori. Naše posolstvo je jednoduché – každý európsky občan má právo cítiť sa bezpečne vo svojom vlastnom dome.“

Europarlament: Rusko testuje reakčné schopnosti NATO

V uznesení schválenom vo štvrtok 18. júna europarlament uviedol, že Rusko nesie plnú zodpovednosť za eskalačné a bezohľadné útoky, ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ. 

Poslanci označili konanie Moskvy za úmyselnú a systematickú hrozbu pre suverenitu a územnú celistvosť členských štátov. Parlament zároveň upozornil na spoluúčasť Bieloruska a odsúdil hybridné operácie, ktoré Minsk vedie proti EÚ.

Európski zákonodarcovia poukázali na to, že počet narušení vzdušného priestoru členských štátov EÚ a NATO sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zvyšuje, pričom v ostatných mesiacoch ich intenzita výrazne narástla. Uznesenie pripomína sériu incidentov z mája a júna tohto roka, keď drony prenikli do vzdušného priestoru Estónska, Litvy, Lotyšska či Rumunska.

Osobitnú pozornosť venovali europoslanci spomenutému incidentu z 29. mája v rumunskom meste Galati, kde sa ruský dron zrútil na obytný dom a po následnom výbuchu zranil dve osoby. Viac ako 70 obyvateľov muselo byť evakuovaných. 

Europarlament označil tento prípad za významnú eskaláciu, keďže išlo o prvý zdokumentovaný incident na území členského štátu EÚ a NATO, ktorý si vyžiadal zranenia civilistov.

Uznesenie zároveň upozorňuje na to, že súčasťou ruských aktivít nie sú len samotné vpády dronov, ale aj elektronický boj, rušenie satelitných navigačných systémov, kybernetické útoky, dezinformačné kampane či sabotáže. 

Podľa europoslancov cieľom týchto operácií nie je len narúšať vzdušný priestor členských štátov, ale aj testovať reakčné schopnosti NATO, vyhľadávať slabiny v systémoch protivzdušnej obrany a vytvárať atmosféru neistoty medzi obyvateľmi pohraničných oblastí.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci

Samotné uznesenie bolo schválené výraznou väčšinou. Za hlasovalo 412 europoslancov, proti bolo 63 a 53 sa zdržalo hlasovania. Išlo tak o jednu z tém, pri ktorých sa v pléne vytvorila široká väčšina naprieč hlavnými proeurópskymi politickými skupinami.

Slovenskí europoslanci ponúkli počas hlasovania rozdielne pohľady. Uznesenie podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana)

Proti hlasovali Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). 

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená), Branislav Ondruš (nezaradený) ani Ľubica Karvašová (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu) nehlasovali.

Výzvy na posilnenie obrany a protivzdušnej ochrany

Europoslanci v dokumente vyzvali na urýchlené posilnenie európskej obrany, najmä v oblasti protivzdušnej obrany a schopnosti reagovať na útoky dronmi. Parlament zároveň upozornil, že východné krídlo EÚ a NATO musí byť posilnené „po celej svojej dĺžke od Arktídy po Čierne more“, a to vrátane systémov na detekciu a neutralizáciu bezpilotných lietadiel.

Fínsky europoslanec Pekka Toveri z Európskej ľudovej strany označil Rusko za hlavného vinníka celej situácie.

„Či už ide o ruský dron vyslaný zámerne nad náš vzdušný priestor alebo o ukrajinský dron, ktorý sa odchýlil v dôsledku ruského elektronického rušenia, všetko sa to deje kvôli nezákonnej ruskej agresii proti Ukrajine,“ vyhlásil.

Podľa neho treba počítať s tým, že podobných incidentov bude pribúdať. „Rusko je vinníkom a keďže vojna sa preň nevyvíja dobre, počet týchto incidentov a provokácií voči susedom Ruska bude narastať,“ dodal Toveri.

Ukrajina a Moldavsko ako kľúčoví partneri

Dôležitou súčasťou uznesenia je tiež podpora Ukrajiny a Moldavska. Europoslanci vyzvali na urýchlenie dodávok vojenského vybavenia pre Ukrajinu, najmä systémov protivzdušnej obrany, munície, dronov a riadených striel.

Tiež zdôraznili potrebu úzkej spolupráce s Moldavskom pri zdieľaní informácií a zvyšovaní schopnosti reagovať na hrozby zo vzdušného priestoru. Členské štáty EÚ by podľa Parlamentu mali zvýšiť finančnú podporu Moldavska prostredníctvom Európskeho mierového nástroja.

Nemec Michael Gahler prišiel s ešte tvrdším návrhom. „Členské štáty by sa mali dohodnúť, že začnú zostreľovať ruské drony ešte predtým, ako vstúpia na naše územie,“ vyhlásil europoslanec z Európskej ľudovej strany. Podľa neho by to bol „jasný signál Rusku: ‚myslíme to vážne, prestaňte‘“.

Viacerí poslanci však upozorňovali, že problém sa netýka iba samotných dronov.

Fínska europoslankyňa Maria Ohisalová zo skupiny Zelených vyhlásila, že „cieľom Ruska nie je len narušiť náš vzdušný priestor. Jeho cieľom je dobývať. Dobývať našu pozornosť, našu dôveru a náš pocit bezpečia“. 

Podľa Ohisalovej musí EÚ investovať nielen do armády, ale aj do pripravenosti spoločnosti, krízového vzdelávania a odolnosti obyvateľstva voči hybridným hrozbám.

Lotyšský europoslanec Martinš Stakis z rovnakej frakcie zasa zdôraznil význam informačnej vojny. „Kým hovoríme o dronoch, nezabúdajme na najsilnejšiu zbraň Ruska – lži,“ uviedol. 

Stakis navrhol vytvorenie celoeurópskeho registra ruských provokácií a hybridných operácií, ktorý by systematicky dokumentoval incidenty namierené proti členským štátom.

Podobne argumentovali aj viacerí ďalší poslanci, podľa ktorých je obrana vzdušného priestoru len jednou časťou širšieho zápasu s ruskými hybridnými operáciami, ktoré zahŕňajú dezinformácie, kybernetické útoky či pokusy o ovplyvňovanie verejnej mienky.

Odlišné názory

Hoci väčšina vystupujúcich podporovala posilňovanie obranných kapacít EÚ, v rozprave zazneli aj odlišné názory. Taliansky europoslanec Danilo Della Valle z Ľavice varoval pred ďalšou eskaláciou konfliktu.

„Už viac ako štyri roky žiadame o zriadenie mierového mediátora a namiesto toho sa tu naďalej hádame o tom, či sú drony ruské alebo ukrajinské,“ vyhlásil. 

Podľa Della Valleho sa európski lídri „hrajú s ohňom“, pričom dôsledky prípadného rozšírenia konfliktu by niesli predovšetkým bežní občania.

Kritickejší postoj zaujal aj slovenský europoslanec Uhrík. Ten varoval pred ďalším zvyšovaním napätia medzi Ruskom a Západom a spochybňoval prístup, ktorý podľa neho vedie k prehlbovaniu konfliktu namiesto hľadania diplomatického riešenia.

„Ja chcem žiť v Európe, ktorá bude vychádzať s východnými štátmi mierovo. V kľude budeme vedieť s nimi spolupracovať a budeme sa môcť sústrediť na riešenie hospodárskych problémov Európanov,“ skonštatoval.

Bezpečnosť východného krídla zostáva prioritou

Rozprava ukázala širokú zhodu naprieč väčšinou politických skupín na tom, že incidenty na východnej hranici EÚ nemožno vnímať ako náhodné narušenia vzdušného priestoru. Väčšina poslancov ich interpretovala ako súčasť širšej ruskej stratégie zameranej na testovanie obranných kapacít a odolnosti členských štátov.

Zatiaľ čo konzervatívci, ľudovci, liberáli aj väčšina socialistov volali po posilnení protivzdušnej obrany, užšej spolupráci s NATO a ďalšej podpore Ukrajiny, časť poslancov z radov ľavice či národne orientovaných strán upozorňovala na riziko ďalšej eskalácie konfliktu a zdôrazňovala potrebu diplomatických riešení.

Prijaté uznesenie síce nie je právne záväzné, no predstavuje jasný politický odkaz. Európsky parlament ním deklaruje, že rastúci počet incidentov na východnej hranici považuje za súčasť širšieho bezpečnostného problému, na ktorý chce EÚ reagovať spoločným a koordinovaným postupom.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK