Domov

Európa sa znova ide streliť do nohy, odkazuje šéf Slovenských elektrární Strýček

Úplné odstrihnutie sa od ruského jadrového biznisu nebude také jednoduché, ako si to predstavuje Európska únia. Minimálne päť členských krajín (Slovensko, Česko, Maďarsko, Bulharsko, Fínsko) bude ešte dlho odkázaných na spoluprácu s ruským jadrovým odvetvím. „V Európe si zase ideme streliť do nohy, ak sa naplnia plány Európskej únie. A pritom z toho nič nezískame,“ povedal na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček. Práve Slovenské elektrárne prevádzkujú na Slovensku päť reaktorov ruského typu a šiesty aktuálne spúšťajú.

Slovenský dominantný výrobca elektriny upozorňuje, že výroba jadrového paliva pozostáva zo štyroch fáz: ťažby uránu, jeho konverzie, obohatenia a napokon fabrikácie palivovej kazety. Pri nákupe samotného uránu Slovensko od Ruska závislé nie je. Slovenské elektrárne ho nakupujú najmä od kanadských dodávateľov. „Urán nie je problém. Keď bude dopyt, otvoria sa aj zatvorené bane,“ dodal Strýček. Na svete je momentálne desať významných hráčov na trhu s uránom.

Konkurencia sa však výrazne zužuje v ďalších fázach výroby. Konverziu uránu zvládne len päť hráčov na svete, obohatenie len štyria. Aj na tieto fázy pritom plánuje Európska únia uvaliť sankcie. Ruský Rosatom má pri obohacovaní uránu 44 % celosvetový trhový podiel, americký Urenco 31 %, čínsky CNNC 13 % a francúzsky Orano 12 %. Prechod od Rosatomu k inému dodávateľovi je podľa Strýčka momentálne nemožný, keďže ostatní traja sú „vybookovaní“. „Bez Rusa by sme to ťažko vyskladali,“ podotkol.

Ak by sa Európska únia rozhodla úplne odstrihnúť od ruského jadrového biznisu, musela by podľa Strýčka uvažovať o výstavbe nového závodu na obohacovanie uránu v Európe. Vybudovanie takéhoto závodu je však extrémne náročné. Môže trvať až desať rokov a stáť približne 30 miliárd eur (reálna suma, ktorá bude potrebná na výstavbu a licencovanie nového európskeho závodu podľa odborných odhadov). Navyše, závod na obohacovanie uránu je mimoriadne škodlivý pre životné prostredie. „Je to ťažšie ako postaviť samotnú jadrovú elektráreň,“ poznamenal Strýček.

Jedinou fázou, kde je podľa Slovenských elektrární možné diverzifikovať a odstrihnúť sa od Ruska, je fabrikácia palivovej kazety, ktorú v súčasnosti zabezpečuje pre nás ruská spoločnosť Tvel. Slovenské elektrárne už v tomto smere podnikli prvé kroky. Pred dvoma rokmi podpísali zmluvu s americkým Westinghousom. Aj táto diverzifikácia je však beh na dlhú trať. Samotné licencovanie paliva od nového dodávateľa trvá niekoľko rokov.

„Nemáme hmatateľné alternatívy, ktoré by nás pripravili na plánované kroky Európskej únie. Možno sme na Rusku závislí len v jednom percente, ale aj to jedno percento je veľmi dôležité,“ uviedla Zora Mistríková, riaditeľka úseku právnych a firemných záležitostí Slovenských elektrární.

Európska únia plánuje v rámci úplného odstrihnutia sa od ruského jadrového biznisu zakázať nové zmluvy, opcie a predĺženia zmlúv s ruskými dodávateľmi. Od roku 2029 by mali byť všetky zmluvy na dodávky obohateného uránu z Ruska zakázané. Zákaz by sa mal týkať aj dodávok náhradných dielov a inžinierskych služieb.

„Zatiaľ je to len v rovine predstáv. Do jedného mesiaca sa mali prijať konkrétne legislatívne opatrenia, no zatiaľ sa tak nestalo. Európska komisia v tejto téme trochu tápa a nevie, aké opatrenia má prijať,“ konštatovala Mistríková. Dodala, že Slovenské elektrárne sa snažia Európskej komisii vysvetliť problémy spojené s úplným odstrihnutím sa od ruského jadrového biznisu.

Slovenské elektrárne sú podľa Strýčka ochotné sa úplne odstrihnúť od ruského jadrového biznisu, no najskôr musia byť v Európe vybudované kapacity pre všetky fázy výroby jadrového paliva. „Európska únia už dnes nie je konkurencieschopná, a my si ešte ideme streliť do nohy,“ uzavrel Strýček.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK