Domov, Svet » EÚ

EÚ schválila postupný zákaz dovozu ruského plynu do roku 2027, slovenskí europoslanci rozdelení

Európsky parlament v stredu 17. decembra schválil ambiciózny plán, podľa ktorého sa Európska únia postupne pripravuje k úplnému ukončeniu dovozu ruského zemného plynu – či už skvapalneného (LNG) alebo potrubného – najneskôr do septembra 2027.

Podľa europarlamentu je tento krok vnímaný ako zásadný míľnik v úsilí EÚ o energetickú nezávislosť a posilnenie bezpečnosti dodávok. 

„Európa už nikdy nebude závislá od ruského plynu. Je to významný úspech pre EÚ a historický zlom v európskej energetickej politike,“ uviedla lotyšská spravodajkyňa Inese Vaidereová z Európskej ľudovej strany.

Podľa nového nariadenia, ktoré poslancom predložila Európska komisia, bude dovoz ruského skvapalneného zemného plynu zakázaný ihneď po tom, ako legislatíva nadobudne účinnosť na začiatku roka 2026, zatiaľ čo dovoz potrubného plynu bude postupne obmedzovaný až do 30. septembra 2027.

Počas rokovaní o texte došlo podľa Parlamentu k posunu časových harmonogramov tak, aby sa zohľadnili existujúce kontrakty a zároveň sa dosiahol čo najtvrdší zásah proti závislosti Únie na energetických surovinách z Ruska.

Zákaz podporilo až 500 poslancov

Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu za návrh hlasovalo 500 poslancov, 120 bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania.

Spomedzi slovenských europoslancov návrh podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti boli ôsmi slovenskí zástupcovia – Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Legislatíva ešte musí získať formálne schválenie Rady EÚ, čiže ministerstiev členských štátov. To sa však očakáva hneď na začiatku roka 2026, navyše bez väčších úprav, keďže dohodnutý text už odráža kompromisy medzi europarlamentom a členskými krajinami.

Čo presne upravuje nový zákaz?

Zákaz dovozu ruského plynu sa vzťahuje na oba hlavné kanály dodávok, čiže v skvapalnenej forme (LNG) a aj potrubím.

Zákaz dlhodobých kontraktov pre plyn dodávaný potrubím bude platiť od 30. septembra 2027, avšak ak členské štáty nedosiahnu požadované úrovne naplnenia zásobníkov plynu (podľa pravidiel EÚ o skladovaní), môže sa posunúť najneskôr do 1. novembra 2027. Zákaz dlhodobých kontraktov pre skvapalnený zemný plyn (LNG) bude platiť od 1. januára 2027.

Pre krátkodobé kontrakty bude zákaz platiť od 25. apríla 2026 pre LNG a od 17. júna 2026 pre plyn dodávaný potrubím. Tento časový harmonogram ešte musí schváliť Európsky parlament a členské štáty.

Takýto fázovaný prístup podľa Parlamentu reflektuje realitu energetických trhov, pričom má zároveň poskytnúť priemyslu a členským štátom čas na prispôsobenie sa novej situácii bez náhleho narušenia dodávok.

Okrem samotného zákazu legislatíva obsahuje aj pravidlá o sankciách pre hospodárske subjekty, ktoré by sa pokúsili zákaz obísť, a ustanovuje mechanizmy dohľadu, ktoré zabezpečia implementáciu pravidiel v praxi.

Poslanci tiež presadili podmienku dočasného pozastavenia zákazu dovozu v núdzových situáciách, ktoré ovplyvňujú energetickú bezpečnosť EÚ. Takéto ochranné opatrenie navrhli na „upokojenie“ vnútrozemských krajín, ako sú Maďarsko a Slovensko, ktoré naďalej dovážajú ruský plyn cez TurkStream.

S ukončením dovozu ruského plynu do Európy by mali kľúčovejšiu úlohu pri zásobovaní kontinentu zohrávať predovšetkým USA, Nórsko, Alžírsko, Katar, Azerbajdžan či Kazachstan.

Tom Purdie, senior LNG analytik z Energy Aspects, na margo cien upozornil, že skorší zákaz bol už očakávaný a preto by nemal výrazne ovplyvniť trhové ceny. „Jediné riziko predstavujú neočakávané pohyby na strane ponuky alebo dopytu,“ skonštatoval Purdie.

Ostrá konfrontácia v pléne – energetická bezpečnosť verzus obavy z cien

Debata v pléne Európskeho parlamentu deň pred hlasovaním (16. 12.) bola mimoriadne intenzívna a reflektovala rozdielne názory členských krajín i politických skupín na závislosť EÚ od ruských energetických zdrojov.

Podporovatelia zákazu zdôrazňovali, že energetická nezávislosť je kľúčová pre geopolitickú a hospodársku bezpečnosť Európy, pričom poukazovali na zneužívanie energetických tokov ako nástroja tlaku v kontexte geopolitických konfliktov. Kritici zákazu zase varovali pred možnými krátkodobými dopadmi na energetické ceny a zásobovanie v niektorých členských štátoch, ktoré sú doteraz viac závislé na ruských dodávkach.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen poznamenal, že zákaz dovozu ruského plynu je niečo, čo si určite všimne Moskva i Washington. „Všimnú si to na celom svete, pravdepodobne s úsmevom na väčšine miest, ale určite nie s úsmevom v Moskve,“ vyhlásil Jörgensen a dodal: „Toto uberá skutočné peniaze z Putinovho rozpočtu. Nemôže nás vydierať. Nemôže proti nám použiť energiu ako zbraň.“

Výrazne zaznel aj slovenský hlas. Europoslankyňa Karvašová označila hlasovanie za historické a ostro kritizovala politiku slovenskej vlády. „My sa chceme odstrihnúť od závislosti na ruskom plyne,“ vyhlásila. 

Zároveň odmietla argumenty, že bez ruského plynu Slovensko nedokáže fungovať. „Už 70 % plynu dovážame z iných krajín ako z Ruska,“ uviedla s tým, že strašenie verejnosti podľa nej slúži len na presadzovanie ruských záujmov.

Na opačnom póle debaty stáli europoslanci, ktorí varovali pred stratou strategickej flexibility a právnymi rizikami. Roth Neveďalová označila rozhodnutie v podaní EÚ za „strašne hlúpe“.

„Mali by sme sa viac zaoberať našimi vlastnými občanmi, nie iba občanmi alebo obyvateľmi Ukrajiny. Odtrhnutie sa od ruského plynu, ktorý je nám blízky, navyše ide cez rúru, čo je viac ekologické ako voziť tankery z USA, je skutočne hlúpe,“ vyhlásila.

Taktiež podotkla, že Únia si zákazom dovozu ruského plynu strieľa do vlastnej nohy. „Nerobme hlúpe rozhodnutia, ktoré aj tak budeme musieť ako v prípade spaľovacích motorov znova opravovať. Garantujem vám, že toto sa do piatich rokov stane,“ uzavrela.

V rámci debaty sa tiež riešila otázka začatia legislatívneho procesu na zákaz dovozu ruskej ropy, ktorý by mal byť predložený Komisii v prvej polovici roku 2026, aby mohol nadobudnúť účinnosť najneskôr koncom roka 2027.

„Teraz musíme bezodkladne konať, aby sme túto dohodu (o zákaze plynu) implementovali, a zamerať našu pozornosť na dovoz ropy,“ povedal fínsky zákonodarca Ville Niinistö zo skupiny Zelených.

Test európskej jednoty

Schválenie zákazu dovozu ruského plynu predstavuje jeden z najvýznamnejších krokov EÚ v oblasti energetickej politiky za ostatné desaťročia. Zároveň však odhalilo výrazné názorové rozdiely medzi členskými štátmi aj ich politickými predstaviteľmi vrátane slovenských europoslancov. 

Najbližšie roky ukážu, či sa EÚ podarí tento záväzok naplniť bez vážnych ekonomických otrasov a ako rýchlo dokáže nájsť stabilné a cenovo dostupné alternatívy. Energetická nezávislosť sa tak stáva nielen politickým cieľom, ale aj skúškou európskej jednoty a schopnosti konať v krízových časoch.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK