Zaujímavosti

Dve perly českého vidieka: Třeboň a Třebíč očami amerického cestovateľa (+Foto)

Americký cestovateľ Rick Steves, autor sprievodcov a programov o Európe, navštívil Třeboň a Třebíč – miesta, kde podľa neho história žije aj v každodennom živote.

Ak sa vyberiete smerom na juh od Prahy, môžete do plánu zahrnúť návštevu presláveného malebného Českého Krumlova – a právom. Je to skutočne očarujúce miesto. Ale dve blízke mestá, ležiace na hranici medzi Čechami a Moravou, pôsobia síce menej turisticky, ale pre mnohých sú rovnako cenné: Třeboň a Třebíč.

Třeboň s nádherne zachovaným historickým centrom a renesančným námestím je zasadená do krajiny mierne zvlnených kopcov. Najviac ma zaujala miestna sieť umelých rybníkov, ktorých história siaha až do 14. storočia. V priebehu storočí ľudia pretvorili pôvodne nehostinné močiare na dômyselnú sústavu rybníkov, hrádzí lemovaných dubmi, lúk, rašelinísk, borovicových lesov a barokových dedín. Namiesto zaplavovaných polí chcela šľachta vodné plochy plné rýb – a dodnes je Třeboň centrom rybnikárstva v Českej republike.

Mesto je doslova presiaknuté rybami – na hlavnom námestí má banka nad vchodom sochu muža držiaceho veľkú rybu. Ďalšia socha pripomína Jakuba Krčína, miestneho staviteľa rybníkov z 15. storočia. Dnes je považovaný za hrdinu: jeho rybníky podľa mienky mnohých zachytili dostatok vody, aby počas povodní v roku 2002 ochránili Třeboň, zatiaľ čo Praha utrpela veľké škody.

Keď ste v Třeboni, ryby jednoducho musíte ochutnať. V jednej miestnej reštaurácii som si objednal všetky predjedlá naraz v štýle tapas – osvedčený trik, keď chcete ochutnať čo najviac z cudzej kuchyne. Dostal som sleďa marinovaného v slanom náleve (v jedálnom lístku označeného ako „soused“), smažené grundle, kapra na námornícky spôsob, treščiu pečeň, šťukový kaviár a niečo, čo môj český priateľ preložil ako „vyprážané kaprie spermie“ (v skutočnosti to boli kaprie vajíčka).

Kým sme jedli, všimol som si nápis na pohári na pivo: „Bohemia Regent anno 1379“. Uvedomil som si, že teraz jem a pijem to, čo miestni obyvatelia konzumujú už viac ako šesť storočí – ryby z neďalekého rybníka a pivo z miestneho pivovaru.

Třeboň je známa aj svojimi kúpeľmi: ľudia z rôznych kútov sveta sa tu kúpu v liečivej rašelinovej vode. Kúpeľ v čiernom páchnucom bahne by mal pomáhať na boľavé kĺby a chrbticu. Predstavil som si eleganciu nemeckého Baden-Badenu – a chcel som si to vyskúšať. Navyše som si hovoril, že by z toho mohli byť zaujímavé televízne zábery.

Moja ošetrovateľka nechápala, prečo ma doprevádza sprievodca, producent a kameraman. Správala sa ku mne trochu, akoby som bol zmätený cudzinec, ktorého treba jednoducho okúpať a namasírovať. Ukázala mi izbu a gestom mi naznačila, aby som si všetko vyzliekol. Nechal som si však vojensky zelené plavky – obával som sa, čo bude výsledkom kombinácie vysokého rozlíšenia, producentovho zmyslu pre humor a YouTube.

Kamera sa zdržala a sestrička bola nervózna – rašelina tečie len každú celú hodinu. Vliezol som do nerezovej vane, ona vytiahla zátku a ja som rýchlo zmizol pod hladinou tmavohnedého vývaru – ako v bublajúcej polievke z pilín.

Keď sa vaňa naplnila, nastalo ticho. Len moje prsty na nohách trčali z horúcej rašeliny. Sestrička mi dávala najavo, že nesmiem zostať príliš dlho – akoby som sa mohol „predávkovať“. Natočili sme, čo sme potrebovali – a vznikla z toho jedna z najbláznivejších scén, aké sme s mojím tímom kedy nakrútili.

Po tomto mierne ponižujúcom zážitku som sa rád vydal do neďalekého Třebíča, ďalšieho klenotu českého vidieka s krásnym hlavným námestím. Třebíč má aj pozoruhodnú židovskú štvrť. Zatiaľ čo pražské židovské mesto (Josefov) je preplnené turistami, v Třebíči budete mať celú historickú štvrť prakticky sami pre seba.

Židovská komunita v Třebíči bola vždy malá a holokaust prežilo len desať jej členov. To, čo tu zostalo, je výnimočne autentické. Miestne domy sú takmer celé storočie prakticky zakonzervované v čase. Zachovalo sa približne sto budov vrátane dvoch synagóg, radnice, domu rabína, chudobinca, školy a nemocnice.

V 70. rokoch 20. storočia bola štvrť určená na zbúranie; komunisti ju chceli nahradiť svojou typickou architektonickou špecialitou – nevzhľadným panelovým sídliskom. Našťastie sa ukázalo, že pôda nie je vhodná na zástavbu, a tak štvrť prežila. Dnes je – podľa miestnych obyvateľov – najväčšou zachovanou židovskou štvrťou v Európe chránenou štátom. Za posledných dvadsať rokov si začala nachádzať novú identitu – svoje dielne tu otvorili kováči, rezbári a čokolatiéri.

K najdojímavejším miestam v Třebíči patrí židovský cintorín. Tento pamätný park je pokrytý bujným brečtanom, divokými jahodami a takmer 4 000 náhrobkami – niektoré pochádzajú až z roku 1631. Ak sem zavítate, všimnite si, ako náhrobky odrážajú postupnú integráciu Židov do majoritnej spoločnosti – od jednoduchých kameňov až po honosné náhrobky z 19. storočia, ktoré sa nelíšia od tých na kresťanských cintorínoch pre mešťanov.

Veľká časť Európy je dnes preľudnená, priemyselná, zahltená fastfoodmi a zbavená rozprávkového kúzla, po ktorom toľko cestovateľov túži. Ak sa vydáte po vedľajších cestách českého vidieka, čakajú vás tradičné mestá a dediny ako Třeboň a Třebíč – s prijateľnými cenami, priateľskou a pokojnou krajinou posiatou žihľavami a vlčími makmi – a s podstatne menším počtom turistov.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK