„Keď za tebou stojí veľký, dobre trénovaný muž, nikto sa s tebou nezahráva,“ skonštatoval tento týždeň maďarský minister hospodárstva Márton Nagy, keď komentoval výsledky návštevy premiéra Viktora Orbána vo Washingtone.
Orbán hodnotil ako najväčší úspech svojich rokovaní s Donaldom Trumpom 7. novembra to, že USA schválili pokračovanie dovozu ruskej energie do Maďarska. Neskôr premiér odhalil, že s americkým prezidentom uzavrel dohodu o „finančnom štíte“.
„Ak by Maďarsko zasiahol vonkajší útok – napríklad na jeho finančný systém –, Američania nám dali slovo, že v takom prípade budú chrániť finančnú stabilitu Maďarska. Ak by naša krajina čelila takémuto vonkajšiemu, špekulatívnemu alebo politickému útoku, mohli by sme počítať s americkým finančným ochranným štítom,“ zdôraznil Orbán po svojich rokovaniach vo Washingtone.
Minister Nagy to komentoval slovami, že Maďarsko potrebuje veľkého brata – a ak to nie je Brusel, tak to môže byť Washington. Presný obsah dohody medzi Trumpom a Orbánom však zatiaľ nie je jasný. K týmto plánom sa ešte verejne nevyjadril ani Biely dom. Ale už sama skutočnosť, že Orbán oznámil dohodu a maďarská vláda zverejnila prvé informácie, vyvolala veľký politický rozruch.
Finančná podpora „prakticky bez obmedzení“
Podľa Orbána dostal od Trumpa sľub ochranného štítu, „s ktorým máme z USA prakticky neobmedzené finančné možnosti – prostriedky, ktorými môžeme nahradiť všetky peniaze z Bruselu“.
V súvislosti s možnými útokmi Orbán vysvetlil, že by mohlo ísť o Brusel, ale nielen oň. Ak by došlo k finančnému útoku na Maďarsko „z akéhokoľvek kúta sveta“ – napríklad na výmenný kurz alebo úverovú spoľahlivosť krajiny –, na odrazenie takýchto útokov by bola k dispozícii „americká podpora“.
Z tohto dôvodu nebude Maďarsko podľa Orbána musieť v budúcnosti upustiť od žiadneho veľkého ekonomického projektu národného strategického významu – ani vtedy, ak Brusel bude zadržiavať časť finančných prostriedkov, ktoré patria Maďarsku.
Finančné prostriedky, ktoré mal na mysli, boli zmrazené EÚ fondy súvisiace s „konaním o dodržiavaní zásad právneho štátu“ vedeným proti Maďarsku. Počas konania krajina od roku 2020 nedostala prostriedky vo výške niekoľkých miliárd eur. Brusel odôvodňuje toto opatrenie podozrením z porušenia demokratických zásad a zásad právneho štátu. Z pohľadu maďarskej vlády ide o nekonečný politický útok Bruselu.
S ohľadom na blížiacu sa volebnú kampaň vyhlásil minister hospodárstva Nagy 10. novembra v narážke na Trumpov „ochranný štít“: „Cítime, že aj Brusel sa zapája do volebnej kampane. Časť našich finančných prostriedkov je zmrazená – to je forma nátlaku. […] Nedostávame svoje peniaze. Keď sa na to tak pozerám, ide o finančný útok proti nám, ktorý musíme odraziť.“
V októbri 2024 Orbán vyhlásil, že Európska komisia sa snaží zvrhnúť jeho vládu a dosadiť do Budapešti „bábkovú vládu“. „Útok“ z Bruselu sa interpretuje práve v tomto svetle.
Ochráni „veľký brat“ Orbána v nadchádzajúcich voľbách?
Ďalší význam „ochranného štítu“, ktorý Trump údajne sľúbil, je zrejmý, ak vezmeme do úvahy čas uzavretia dohody. Zadržanie prostriedkov EÚ nie je pre Maďarsko novým fenoménom, ale politická situácia Orbána je v súčasnosti obzvlášť kritická.
V Maďarsku sa budúce parlamentné voľby uskutočnia v apríli 2026. Podľa prieskumov čaká premiéra, ktorý nepretržite vládne od roku 2010, doteraz najtvrdšia volebná kampaň za celé jeho funkčné obdobie. Opozičná strana Tisza, ktorá v uplynulom roku rýchlo posilnila svoju pozíciu, je podľa prieskumov niekedy na rovnakej úrovni ako Orbánova pravicovo-konzervatívna strana Fidesz.
Tisza zastáva otvorene líniu v súlade s EÚ v otázkach, v ktorých Orbán pravidelne uplatňuje veto alebo sa stavia proti bruselskej väčšine – napríklad v otázke vstupu Ukrajiny do EÚ.
V apríli 2025 líder opozície Péter Magyar vyhlásil, že v prípade volebného víťazstva by mohol uvoľniť všetky zmrazené prostriedky EÚ. „Maďarsko bude opäť hrdým a spoľahlivým spojencom NATO. Maďarsko bude opäť plnoprávnym členom Európskej únie,“ vyhlásil.
Jeho strana sa považuje za konzervatívnu, zároveň však ideologicky neutrálnu a rozhodne proeurópsku. V Európskom parlamente sa on a jeho stranícki kolegovia pridali k Európskej ľudovej strane (EPP) pod vedením Manfreda Webera (CSU) – k frakcii, ktorej vzťahy s Orbánom sú už roky považované za napäté.
Možný útok z Ukrajiny?
Bezprostredne po dohode medzi Trumpom a Orbánom reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyhlásil, že „nájde spôsob, aby sa ruská ropa už nedostala do Maďarska“ – jasný náznak toho, že hoci maďarská vláda získala výnimku z amerických sankcií, ruská ropa sa naďalej prepravuje do Maďarska cez ukrajinské územie.
Hovorca maďarskej vládnej strany Tamás Menczer komentoval vyhlásenie Zelenského slovami: „To sa dá preložiť jednoducho: Ukrajinci už trikrát bombardovali ropovod, ktorý dopravuje ruskú ropu do Maďarska, ropovod Družba“. Podľa Menczera je najnovšie vyhlásenie Zelenského narážkou na možné opätovné bombardovanie ropovodu.
Začiatkom septembra Zelenskyj upozornil, že Orbán by mal zrušiť svoje veto proti rokovaniam o vstupe Ukrajiny do EÚ. Zároveň poukázal na „priateľstvo medzi Maďarskom a Ukrajinou“.
Finančný ochranný štít, ktorý sľúbil Trump, by tak mohol získať na význame aj v prípade takéhoto scenára útoku. Najmä preto, že podľa maďarskej vlády by bez ruskej ropy bola energetická bezpečnosť krajiny vážne ohrozená, pretože ceny palív by v takom prípade prudko vzrástli.
Čo je doteraz známe o ochrannom štíte
Péter Ákos Bod, bývalý prezident Maďarskej centrálnej banky, sa k údajnému ochrannému štítu vyjadril skepticky. „Nevieme, o čom presne je táto dohoda – technické podrobnosti neboli zverejnené,“ povedal pre Radio Free Europe. Okrem toho doteraz neexistujú žiadne nezávislé potvrdenia tejto dohody.
Ekonóm tiež vysvetlil, že nerozumie, prečo je takáto dohoda vôbec potrebná, keďže „na obzore nevidieť žiadnu hrozbu“, ktorú by nebolo možné zvládnuť so 48 miliardami eur devízových rezerv Maďarskej národnej banky. „Takže neexistuje žiadny problém – a ak by predsa len existoval, prečo sa neobrátime na Medzinárodný menový fond?“ spýtal sa.
Minister hospodárstva Nagy zdôraznil 10. novembra, že cieľom dohody je chrániť maďarské hospodárstvo a forint pred potenciálnymi špekulatívnymi útokmi a finančným tlakom. Nejde pritom o záchranný balík, ale o viacero finančných nástrojov, ktoré majú zabezpečiť stabilitu.
Minister vysvetlil, že technické rokovania už prebiehajú a v súčasnosti sa finalizuje konkrétna štruktúra nástroja. Nagy tiež poukázal na to, že pre členský štát EÚ je v zásade výhodné, ak získa istotu prostredníctvom swapovej dohody s Európskou centrálnou bankou a prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ. Keďže v momentálnej situácii Maďarska to nie je realistické, krajina musí hľadať finančnú ochranu v iných silných štátoch, vysvetlil Nagy.
Medzi Bruselom, Washingtonom a Pekingom: Orbánove závislosti
Pozorovatelia vidia hlavný dôvod tlaku na Orbánovu vládu v otvorení sa voči východu, najmä voči Číne. Podľa analýzy francúzskeho časopisu „Regard sur l’Est“ je Maďarsko dnes považované za najužšieho spojenca Pekingu v rámci Európskej únie.
Toto prepojenie sa prejavuje v miliardových úveroch veľkých čínskych bánk, o ktorých vláda verejne informovala len málo, ako aj v infraštruktúrnych projektoch, ako je železničná trať Budapešť – Belehrad, ktoré sú financované prostredníctvom čínskej iniciatívy Nová hodvábna cesta. Podľa niektorých odborníkov by splácanie týchto úverov mohlo trvať stovky rokov.
S ohľadom na globálne posuny moci by Trumpov „finančný ochranný štít“ mohol nadobudnúť ďalší rozmer. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo februári v rozhovore pre americké online médium „Breitbart“ pripomenul, že Rusko sa fakticky dostalo do závislosti od Číny. Jedným z deklarovaných cieľov novej Trumpovej vlády je teraz oslobodiť Moskvu spod vplyvu Pekingu.
Zatiaľ čo USA sa snažia oslobodiť Rusko od Pekingu, najnovšia dohoda s Orbánom by sa mohla považovať za prvý krok k oslobodeniu Maďarska od závislosti od Číny. V tomto bode by sa záujmy Bruselu a Washingtonu mohli nečakane zhodovať, pretože časť kritiky vedenia EÚ voči Budapešti sa zameriava na jej úzke väzby s Pekingom.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
