Domov, Video

Dovoz lacnej pracovnej sily je naivná predstava o riešení problémov. Europoslanec Ondruš otvorene o mzdách, migrantoch a budúcnosti práce v EÚ (Rozhovor)

Európsky pracovný trh stojí na prahu zásadných zmien. Automatizácia, umelá inteligencia, tlak globálnej konkurencie aj starnutie populácie nútia politikov prehodnocovať zaužívané modely rastu. Podľa europoslanca Branislava Ondruša (Hlas-SD/nezaradený) však riešením nie je znižovanie miezd, oslabovanie práv zamestnancov ani nekontrolovaný dovoz lacnej pracovnej sily.

V rozhovore pre Epoch Times Slovensko hovorí otvorene o tom, prečo by EÚ mala staviť na vlastný vnútorný trh, prečo je „Buy European“ viac než slogan, kde podľa neho Brusel prekračuje svoje kompetencie a prečo zhoršovanie postavenia pracujúcich považuje za najväčšiu hrozbu pre budúcnosť európskeho pracovného trhu.

V rámci rozhovoru sa dočítate aj o tom:
– prečo by zrušenie Európskeho sociálneho fondu plus bola veľká chyba,
– prečo odmieta „hurá dovoz“ tisícok pracovníkov z tretích krajín a aké riziká to prináša pre mzdy Slovákov,
– kde pri minimálnej mzde končí sociálna politika Európskej únie a začína suverenita členských štátov,
– prečo by firmy bez kolektívnej zmluvy nemali mať prístup k verejným zákazkám.

Epoch Times Slovensko: Nový viacročný finančný rámec Európskej únie na roky 2028 až 2034 má reagovať na meniaci sa trh práce. Ktoré výdavkové priority by podľa vás mali ísť jednoznačne na podporu zamestnanosti a rekvalifikácií?

Branislav Ondruš: Podľa môjho názoru v prvom rade musíme urobiť všetko pre to, aby nezanikol Európsky sociálny fond+, teda ten špecifický fond, v ktorom sú peniaze určené práve na, nazvime to, že sociálny rozvoj jednotlivých členských krajín vrátane napr. vzdelávania, rekvalifikácií a podobne.

No a pokiaľ ide o to, čo by sme mali z európskych fondov v tejto oblasti financovať, tak myslím si, že v prvom rade by to mala byť v tom najširšom slova zmysle podpora kvalitného vzdelávania vrátane celoživotného vzdelávania. Po druhé, v podstate preto, aby toto zasiahlo celú spoločnosť, je začleňovanie tých skupín, ktoré sú mimo spoločnosti, u nás sú to napr. Rómovia, ale aj napríklad zdravotne znevýhodnení ľudia a podobne.

No a tou treťou investíciou je podporiť dostupnosť bývania. Nehovorím, že nevyhnutne z európskych zdrojov sa priamo má financovať bytová výstavba. O tej forme by sme mohli diskutovať, ale rozhodne si myslím, že dostupnosť bývania pre všetkých je obrovskou výzvou, aj pokiaľ ide o pracovné uplatnenie sa ľudí a týka sa to celej Európy, nielen Slovenska.

Slovensko čelí odchodu zahraničných investorov aj domácich zamestnávateľov. Vnímate to ako zlyhanie národnej politiky alebo ako problém, ktorý by mala riešiť aj Európska únia?

Myslím si, že v skutočnosti my nečelíme nejakému masovému odchodu investorov alebo aj domácich podnikateľov. Myslím si, že takto interpretovať vývoj na trhu nie je správne. Ja samozrejme vnímam nejaké pohyby, že sa povedzme niečo zatvorí a podobne, ale pozrite sa, čomu čelia v západnej Európe. Audi chce zatvoriť celú veľkú fabriku v Belgicku…

Čiže toto je niečo, čomu čelí celá Európa, a súvisí to s tým, čo nazývame konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Podľa môjho názoru, však riešením nie je len posilňovanie globálnej konkurencieschopnosti, pretože treba povedať, že mnohí globálni hráči stavajú svoju konkurencieschopnosť na takých princípoch, ako sú neférové pracovné podmienky, slabé odmeňovanie ľudí, bezohľadná likvidácia životného prostredia a podobne.

Ak jednoducho chceme voči týmto súperom posilniť našu konkurencieschopnosť, tak by sme museli robiť to isté a toto je cesta do pekla. Čiže si myslím, že by sme sa mali baviť čiastočne o tom, že treba posilňovať aj našu globálnu konkurencieschopnosť, ale podľa môjho názoru treba oveľa viac posilniť našu odolnosť voči tomuto globálnemu ekonomickému pohybu, napríklad tým, že sa zameriame viac na model ekonomického rastu založený na vlastnej spotrebe.

Napríklad mali by sme vo väčšej miere podporiť, aby európski producenti neboli závislí od exportu mimo EÚ, ale aby dokázali umiestňovať svoje produkty na európskom trhu. Samozrejme, rozumiem, že je to v rozpore s takými jednoduchými teoretickými, neoliberálnymi ekonomickými poučkami, ale jednoducho si myslím, že by sme mali úplne otvorene propagovať takéto heslo „Buy European“, nakupujme európske, mali by sme posilniť náš vnútorný trh, mali by sme úplne otvorene napríklad do verejného obstarávania umožniť všetkým verejným obstarávateľom (vrátane poslednej dediny) nakupovať predovšetkým domáce výrobky.

Ak máme pomôcť európskej ekonomike, tak si myslím, že jej máme pomôcť v tom, v čom sme najsilnejší na svete a to je sila nášho trhu. My sme najväčší integrovaný trh na svete, nielen z hľadiska počtu ľudí, ale aj z hľadiska spotreby. Tak preboha, prečo teda nepomôcť našim európskym výrobcom, aby z toho profitovali? Teda aby predávali predovšetkým u nás v Európe, aby neboli závislí na obchodných partneroch všade po svete. Nota bene, keď dnes je úplne jasné, že svetový obchod stojí pred obrovskými výzvami a čelí obrovským rizikám. Takže znížme tie riziká, že to urobme tak, aby boli európski producenti menej závislí na medzinárodnom obchode.

Premiér Fico avizoval, že Slovensko má záujem o 150-tisíc zamestnancov z Uzbekistanu. Nie je to kontraproduktívne priniesť ich na Slovensko v čase, keď samotní Slováci prichádzajú o prácu?

Priznám sa, že toto avízo premiéra som ani nezachytil. Takto jednoducho vôbec nemožno riešiť situáciu na pracovnom trhu. Integrácia cudzincov do našej spoločnosti je, povedal by som, mnohorozmerný problém a jednoducho povedať, že my tu vyriešime nejaký problém tým, že sem dovezieme 150-tisíc Uzbekov, tak to je absolútne naivná predstava.

Jednoducho, ak už tu má existovať a, samozrejme, nech tu existuje pracovná mobilita ľudí, aj teda mimo Európskej únie, smerom do EÚ, tak potom to musí byť strategicky naplánovaný a strategicky riadený proces. Nielen tak, že proste odniekiaľ niekto sem príde. Vôbec si nemyslím, že riešením problémov slovenského trhu práce je výlučne v úvodzovkách dovoz pracovnej sily na Slovensko z tretích krajín. My tu stále máme veľký potenciál pracovníkov, ale jednoducho musíme doma urobiť opatrenia, aby čo najviac ľudí, ktorí tu žijú, ktorí sa tu narodia, tu vyrastajú, aby boli správne kvalifikovaní a aby vlastne boli vytvorené podmienky pre to, aby sa tu mohli normálne pracovne uplatniť a teda, aby tu mohli normálne pracovať a normálne žiť.

Pri tejto téme by som ešte ostal. Nebude príchod lacnej pracovnej sily zo strednej Ázie alebo celkovo z tretích krajín znamenať „zabetónovanie“ nízkej mzdy na slovenskom trhu práce?

Celkom jednoznačne je toto jedno z tých rizík, pre ktorý ja takýto prístup odmietam. Musím povedať, že zamestnávatelia na Slovensku veľmi radi argumentujú, že potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú na Slovensku nevedia nájsť, no ale pozrite sa na štruktúru kvalifikácie tých, ktorí z tretích krajín na Slovensko prichádzajú. Kvalifikácia je zväčša na úrovni čosi medzi základnou a strednou školou, teda nazvime to, že neúplné stredoškolské vzdelanie, maximálne úplné stredoškolské vzdelanie.

Verím zamestnávateľom, že im chýba aj vyššie alebo vysokokvalifikovaná pracovná sila, ale nie je pravda, že tým, že zvyšujeme tie kvóty na bezvízový pracovný styk s tretími krajinami, že riešime tento problém. A v skutočnosti ich zaraďujú do úplne nízko kvalifikovaných pracovných pozícií. Takže nepochybne ja som teda dosť zásadným odporcom nejakého hurá otvárania trhu cudzincom, pretože prax ukazuje, že zväčša prichádzajú nízko kvalifikovaní ľudia, vykonávajú nízko kvalifikované práce a v konečnom dôsledku predstavujú veľmi neférovú mzdovú konkurenciu domácim zamestnancom a vlastne nimi firmy v podstate len nahrádzajú neférovo nízko zaplatených slovenských zamestnancov, ktorí sú nespokojní a v skutočnosti nerozširujú počet alebo pomer kvalitných pracovných miest.

Otázka minimálnej mzdy naráža na kompetencie členských štátov. Kde je podľa vás hranica medzi sociálnou ochranou na úrovni Európskej únie a suverenitou národných vlád?

Myslím si, že na túto otázku nám veľmi jednoznačne odpovedal Súdny dvor Európskej únie tým, že prednedávnom jasne rozhodol, ktoré dve ustanovenia smernice o minimálnych mzdách sú v rozpore s právom Európskej únie a v týchto dvoch ustanoveniach Európska únia prekročila svoje právomoci a čo všetko ostáva v právomociach členských štátov. Čiže dostali sme jasnú odpoveď, že mechanizmus alebo nejaký vzorec, podľa ktorého si určujeme minimálne mzdy, nám nemôže diktovať Európska únia, ale ten zostáva v kompetencii členských krajín.

Na druhej strane však Európsky súdny dvor povedal, že je v kompetencii Európskej únie, aby sme zjednocovali pracovné podmienky ľudí, a preto napríklad povedal, že zámer tej smernice dosiahnuť 80-percentné pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami je v súlade s európskym právom. Ja osobne sa aj na Slovensku usilujem angažovať práve v tom, aby sme výrazne zvýšili pokrytie slovenských zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Ako výskumné zistenia ukazujú, tam, kde fungujú odbory, majú ľudia mzdy vyššie o zhruba 20 – 23 % a z tohto hľadiska jednoducho existencia odborov, existencia kolektívneho vyjednávania a podpísanie kolektívnych zmlúv je jednoznačne dobrým nástrojom na to, aby sme bez nejakej ingerencie európskej legislatívy dosiahli lepšie platené pracovné miesta na Slovensku.

V tomto roku som súčasťou aktivity viacerých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí chcú dosiahnuť, aby v nových pravidlách pre verejné obstarávanie, ktoré zhruba v polovici roka, možno začiatkom druhej polovice roka má predstaviť Európska komisia, bola aj zásada, že žiadna firma nesmie získať verejnú zákazku, ak nemá podpísanú kolektívnu zmluvu, alebo ak jej zamestnanci nie sú pokrytí kolektívnou zmluvou napríklad na odvetvovej úrovni. Jednoducho, ak verejné obstarávanie je nakupovanie z prostriedkov daní, ktoré platia ľudia, tak je absolútne oprávnené požadovať, aby tie peniaze dostali firmy, ktoré sa férovo, prípadne nadštandardne, správajú k svojim zamestnancom.

Mali by sme čo najskôr prijať túto zásadu, skutočne dávať verejné zákazky len tým, ktorí sa preukázateľne – a práve tou kolektívnou zmluvou sa to dá veľmi jednoducho preukázať – starajú lepšie ako iní o svojich zamestnancov a teda je tam väčšia istota, že peniaze, ktoré z verejných zdrojov tieto firmy zarobia, sa férovo rozdelia medzi zisk firmy a mzdy alebo lepšie pracovné podmienky tých zamestnancov.

Kritici aj z radov zamestnávateľských organizácií tvrdia, že vyššia minimálna mzda ublíži zamestnávateľom z ekonomicky menej rozvinutých regiónov Slovenska. Zároveň poukazujú na fakt, že Slovensko má jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v Európskej únii, čo znamená, že v hrubom Slovák zarobí viac ako Čech, ale v skutočnosti mu v čistom ostane menej, keďže viac musí odovzdať štátu. Nebolo by vhodné tieto dane znížiť?

Vytrhnuté z kontextu porovnanie jedného kritéria s Českou republikou, ktoré ste práve povedali, by v princípe sedelo, ale takto je to veľmi neférové, pretože to, čo musíme posudzovať, je celkové daňovo-odvodové zaťaženie. Keď sa pozrieme napríklad aký je podiel daňovo-odvodového zaťaženia na hrubom domácom produkte, tak zistíme, že sme v tej spodnej tretine, dokonca v spodnej štvrtine európskych krajín. Takže z tohto hľadiska nie je pravda, že naše daňovo-odvodové zaťaženie predstavuje taký demotivačný faktor. Ale ja osobne som prednedávnom zverejnil niekoľko návrhov, ako meniť daňový systém na Slovensku. 

Tiež ho nepovažujem za spravodlivý a musím upozorniť, že napríklad v krajinách, kde to odvodové zaťaženie je nižšie, tak majú napríklad iný systém sociálneho zabezpečenia. Ten je vo väčšej miere závislý na štátnom spolufinancovaní a zároveň treba povedať, že v tých krajinách sú vyššie mzdy alebo je vyššie zdaňovanie vysokých príjmov, tak korporátnych, ako aj individuálnych, teda súkromných.

Ja som za to, aby sme urobili takú zmenu, takú daňovo-odvodovú reformu, ktorá by mohla čiastočne znížiť to odvodové zaťaženie. Zároveň ale treba povedať, že tento prístup by si vyžadoval zvýšenie daní v iných oblastiach, najmä pokiaľ ide o veľké majetky, vysoké príjmy a korporátne dane. V prípade tých korporátnych daní možno nemusíme hovoriť o zvyšovaní, ale skôr o väčšej férovosti pri stanovovaní napr. daňového základu alebo napr. uplatňovaní tzv. dorovnávacej dane, tzn. aby zahraničné firmy, ktoré vyrábajú a ktoré vytvárajú svoje zisky na Slovensku, viac toho zisku zdaňovali u nás a nie tam, kde sídlia ich materské firmy.

Na svojej webstránke som zverejnil materiál, na ktorom som pracoval pol roka. Porovnal som, ako sa zdaňuje najmä majetok, bohatstvo, kapitál v iných krajinách Európskej únie. Toto porovnanie mi poskytla jedna štúdia, ktorá je veľmi čerstvá, lebo bola vypracovaná a zverejnená minulý rok. Komunikoval som s viacerými odborníkmi, či už makroekonómami alebo odborníkmi na dane a predložil som návrh, čo by sme sa mohli akoby naučiť a preniesť z Európskej únie v tej daňovo-odvodovej oblasti.

Ak by ste mali pomenovať jednu kľúčovú chybu, ktorej by sa Európska únia nemala dopustiť pri reforme trhu práce v najbližších rokoch, čo by to podľa vás bolo?

Zhoršovanie postavenia pracujúcich. Myslím si, že toto je veľká chyba, pretože to odrádza ľudí byť aktívny a dynamicky na trhu, byť povedzme verný niekomu, pre koho pracujem a byť maximálne produktívny. Aby som to teda vysvetlil… prudko nám rastie podiel ľudí, ktorí pracujú v tzv. neštandardných formách práce. To sú všelijakí freelanceri, kontraktori, u nás živnostníci a podobne, ktorí na svoje plecia dostávajú obrovské množstvo nákladov a rizík spojených s výkonom práce a myslím si, že toto je veľmi nebezpečný trend.

Opäť nielen na Slovensku, ale v celej Európe dnes už vidíme veľa negatívnych dopadov tohto trendu, napríklad na demografický vývoj nielen na Slovensku, ale v celej Európe a tých negatívnych dopadov je viac. Takže ak by som mal v Európskej únii vybrať jeden kritický moment v súvislosti s trhom práce, tak je to podľa môjho názoru zhoršovanie podmienok, v akých pracujúci ľudia vykonávajú prácu. A to sa teda týka jednak aj postavenia samotných zamestnancov, ale ako som povedal, najmä rozširovania takých foriem práce, v ktorých ľudia nemajú férovú sociálnu a pracovnoprávnu ochranu.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK