Svet » EÚ, USA

Dôvody dlhodobej frustrácie Trumpa z EÚ

„Je tu 27 členských štátov a každý z nich má odlišné obchodné priority,“ skonštatoval bývalý americký minister obchodu Wilbur Ross.

Nedávna hrozba prezidenta Donalda Trumpa od 9. júla uvaliť 50-percentné clo na Európsku úniu prinútila Brusel konať. Predstavitelia EÚ sa ponáhľajú pred blížiacim sa termínom dohodnúť si stretnutia s americkými partnermi.

Hoci nie je isté, či rokovania prinesú výrazný pokrok v znižovaní obchodného deficitu USA alebo v odstraňovaní dlhodobých prekážok pre americký vývoz, niektorí pozorovatelia veria, že EÚ rokuje z pozície slabosti a môže byť tentoraz ochotnejšia robiť ústupky.

Trump pôvodne oznámil, že 50-percentné clo na EÚ začne platiť od 1. júna, pričom obvinil 27-členné spoločenstvo z pomalého priebehu rokovaní. Po telefonáte s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou však súhlasil s predĺžením termínu do 9. júla.

EÚ momentálne podlieha americkým clám vo výške 10 % na väčšinu tovarov, s 25-percentnými clami na automobily, oceľ a hliník. Prezident USA tento týždeň oznámil, že clá na oceľ a hliník sa od 4. júna zvýšia na 50 %.

Wilbur Ross, ktorý pôsobil ako minister obchodu počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, v nedávnom rozhovore pre Epoch Times spomínal na obtiaže pri rokovaniach s EÚ.

„Nie je to ako rokovať s jednou krajinou,“ povedal. „Je tu 27 členských štátov a každý z nich má odlišné obchodné priority,“ skonštatoval.

Ross dodal, že je „veľmi náročné“ pre Brusel hovoriť jedným hlasom za všetkých, čo obzvlášť komplikuje pokrok v obchodných rokovaniach.

Varoval tiež, že žiadna krajina nemôže znášať clá nad 40 % bez vážnych ekonomických následkov. Uvalenie takýchto vysokých ciel na EÚ by podľa neho signalizovalo, že Spojené štáty nemajú záujem so spoločenstvom udržiavať normálne obchodné vzťahy.

V Európe narastajú obavy z možnej obchodnej vojny. Nedávny prieskum Financial Times medzi európskymi ekonómami ukázal, že 68 % z nich považuje obchodný konflikt so Spojenými štátmi za najväčšiu hrozbu pre región.

Daniel Lacalle, hlavný ekonóm španielskej finančnej spoločnosti Tressis, tieto obavy podporil. Povedal, že také vysoké americké clo na tovary EÚ by bolo „devastujúce“ pre európsku ekonomiku a akciové trhy.

„Ak uvalíte 50-percentné clo na Európsku úniu na nasledujúcich 10 rokov, musíte predávať európske akcie ako o život,“ povedal pre Epoch Times.

Obchodné bariéry EÚ

Spojené štáty a EÚ majú najbližšie bilaterálne ekonomické vzťahy na svete.

V obsiahlej správe o zahraničných obchodných bariérach Úrad obchodného zástupcu USA (USTR) načrtol colné a necolné bariéry, ktorým čelia americkí exportéri na európskom trhu.

Podľa najnovšej výročnej správy vydanej v marci čelia niektoré americké tovary v EÚ neprimerane vysokým poplatkom, ako napríklad ryby a morské plody (až 26 %), nákladné autá (22 %), bicykle (14 %), osobné vozidlá (10 %) a hnojivá a plasty (6,5 %).

Okrem toho mnohé spracované potraviny, ako sú cukrovinky a pečivo, čelia zložitým tarifám podľa systému Meursing Table, ktorý vypočítava clá na základe zloženia produktu. V rámci tohto systému EÚ účtuje clo na každý dovážaný tovar na základe obsahu mliečneho tuku, mliečneho proteínu, škrobu a cukru v produkte. Tento systém nielenže zvyšuje administratívnu záťaž, ale podľa USTR vytvára aj neistotu pre amerických exportérov potravín.

EÚ navyše neuplatňuje svoje zákony prostredníctvom jednotnej colnej správy, čo vytvára ďalšie komplikácie pre amerických exportérov. Každý členský štát EÚ presadzuje colné zákony nezávisle, čo vedie k nekonzistentnosti vo výkladoch a presadzovaní v rámci spoločenstva.

Problémom zostávajú aj technické bariéry obchodu EÚ. Napríklad európske regionálne normy pre bezpečnosť, kvalitu, ochranu životného prostredia, označovanie a balenie bránia americkým výrobkom prístupu na trh, aj keď spĺňajú medzinárodné normy, uvádza správa USTR.

Podľa Lacalleho vnútorná byrokracia EÚ nielenže spomaľuje prístup na trh, ale zavádza aj skryté bariéry pod zámienkou environmentálnych alebo legislatívnych pravidiel. „Je to vysoko byrokratická a politizovaná únia, kde mnohí úradníci majú strach z voľného obchodu,“ povedal.

„Nechcú, aby americké spoločnosti prichádzali do Európy a predávali GMC a Pontiacy. Nechcú ich,“ dodal.

Predstavitelia EÚ si však uvedomujú, že v prípade plnohodnotnej obchodnej vojny so Spojenými štátmi majú málo pák na úspech. „Samozrejme, nie sú hlúpi a vedia, že nemajú žiadne zbrane,“ povedal Lacalle.

Ďalšou spornou oblasťou je daň z digitálnych služieb prijatá viacerými krajinami EÚ, ako aj daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorú Trump považuje za „oveľa prísnejšiu ako clo“.

V roku 2024 mali Spojené štáty s EÚ obchodný deficit pri výmene tovarov vo výške 206,25 miliárd eur, čo predstavuje 12,9-percentný nárast oproti roku 2023.

Vo svojom príspevku z 27. mája na sociálnej sieti Truth Trump avizoval zavedenie cla a obvinil vyjednávačov EÚ z úmyselného zdržiavania rokovaní. „Bol som mimoriadne spokojný s pridelením 50-percentného cla na Európsku úniu, najmä preto, že ‚zdržiavali‘ (mierne povedané!) naše rokovania s nimi,“ napísal Trump.

Prezident však vyjadril optimizmus ohľadom ochoty EÚ „rýchlo stanoviť termíny stretnutí“ na začatie rokovaní s americkými obchodnými predstaviteľmi. „Toto je pozitívna skutočnosť,“ povedal Trump.

Krajiny s vysokou mierou zraniteľnosti

Medzi členskými krajinami a sektormi EÚ sú veľké rozdiely v miere zraniteľnosti voči vysokým clám. Lacalle poznamenal, že automobilový priemysel, poľnohospodárstvo, chemický priemysel, luxusné tovary a maloobchod v Európe sú značne závislé od amerického trhu a chýbajú im alternatívni kupci.

Írsko je zďaleka najviac exponovanou krajinou, uvádza nedávna správa bruselského ekonomického think-tanku Bruegel. Írska ekonomika je silne závislá na vývoze do Spojených štátov, najmä vo farmaceutickom, chemickom, dopravnom vybavení a potravinárskom a nápojovom sektore.

Druhou najzraniteľnejšou krajinou je podľa správy Taliansko, ktoré vyváža dopravné produkty, módu, automobilový priemysel a farmaceutiká.

Americký minister financií Scott Bessent, vedúci obchodný vyjednávač, poukázal na nedostatok komunikácie a koordinácie medzi 27 členskými krajinami bloku.

„Dúfal by som, že to EÚ nenechá chladnou,“ povedal Bessent v nedávnom rozhovore pre Fox News, odkazujúc na 50-percentné clo navrhnuté Trumpom.

„EÚ má problém s kolektívnym konaním,“ povedal.

„Je to 27 krajín, ale zastupuje ich jedna skupina v Bruseli. Niektoré informácie, ktoré som dostal, naznačujú, že jednotlivé krajiny ani nevedia, o čom EÚ rokuje v ich mene.“

Trumpove globálne clá z 2. apríla nedávno narazili na právne prekážky, najprv boli zrušené federálnym obchodným súdom, no následne odvolacím súdom obnovené.

Minister obchodu Howard Lutnick uviedol, že právne výzvy nenarušili rokovania USA s EÚ.

„Všetky krajiny, ktoré s nami rokujú, chápu silu Donalda Trumpa a jeho schopnosť chrániť amerického pracovníka,“ povedal v rozhovore pre Fox News 1. júna.

V reakcii na Trumpove clá z 2. apríla Európska komisia, hlavný výkonný orgán EÚ, schválila clá na americké tovary v hodnote 21 miliárd eur. Tento krok bol neskôr pozastavený po tom, čo Trump oznámil 90-dňovú pauzu na svoje recipročné clá, ktorá sa skončí 9. júla.

Bývalý americký minister obchodu Ross vidí malú šancu, že obe strany dosiahnu dohodu pred stanoveným termínom 9. júla.

Ak však strany dosiahnu vzájomné porozumenie, poznamenal, mohlo by to stačiť na odloženie zavedenia amerických ciel. „Myslím si, že je dobré dať EÚ trochu viac času,“ povedal Ross.

„Len dúfam, že ten čas bude dobre využitý.“

Pôvodný článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK