Čo treba vedieť o označení nemeckej strany AfD za „extrémistickú“
Pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa v nedávnych federálnych voľbách umiestnila na druhom mieste, je teraz zapletená do právneho sporu so štátom, aby sa vyhla označeniu za „extrémistické“ pravicové hnutie. Toto označenie umožňuje nemeckej spravodajskej službe využívať najvyššiu úroveň domáceho spravodajského sledovania.
Kontroverzné označenie udelila nemecká domáca spravodajská služba 2. mája, ale po podaní žaloby bolo pozastavené v súvislosti s príchodom novej vlády. Tu je niekoľko faktov o tomto konkrétnom aspekte nemeckého práva, ktoré bolo vytvorené po vojne na ochranu pred návratom fašizmu, a o jeho dôsledkoch pre spoločnosť a politiku.
O čo ide v právnom spore?
V povojnovom Nemecku bol v roku 1949 prijatý Základný zákon, ktorý mal zabrániť návratu národného socializmu, a bola zriadená Spolková kancelária na ochranu ústavy (BfV), ktorej úlohou je chrániť demokratický poriadok krajiny pred vnútornými hrozbami.
Po tom, čo BfV v roku 2021 klasifikovala AfD ako podozrivé extrémistické hnutie, 2. mája formálne oznámila zaradenie AfD do zoznamu. BfV tvrdí, že strana predstavuje hrozbu pre demokratický poriadok krajiny, a obviňuje AfD z „neohľaduplnosti k ľudskej dôstojnosti“ prostredníctvom „neustálej agitácie“ proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktoré podľa strany v prípade masového výskytu ohrozuje nemecký sociálny mier, národnú identitu a bezpečnosť.
Vládna agentúra vypracovala 1 100-stranovú správu, ktorá nie je verejnosti prístupná. BfV tvrdí, že prístup AfD k etnicite „nie je zlučiteľný so slobodným demokratickým základným poriadkom“ a poukazuje na to, že strana nepovažuje nemeckých občanov s prisťahovaleckým pôvodom z prevažne moslimských krajín za rovnocenných členov nemeckého národa.
Po šiestich dňoch pod označením extrémistickej strany AfD získala 8. mája odklad, keď súd vyhovel jej návrhu na predbežné opatrenie a nariadil BfV dočasne pozastaviť používanie tohto označenia počas trvania súdneho konania. Ak AfD prehrá súdny spor, označenie môže byť opäť zavedené.
Čo znamená označenie „extrémistická“?
Označenie znamená, že AfD bola zaradená do najvyššej kategórie domácej spravodajskej služby BfV. „Môžu byť sledovaní po celom Nemecku, celá organizácia. Je to najostrejší meč, ktorý má domáca spravodajská služba proti AfD,“ povedal pre The Epoch Times politický analytik konzervatívneho think tanku MCC Brussels Richard Schenk.
Sledovanie však automaticky nespúšťa trestné stíhanie, ktoré zostáva v kompetencii polície, ani neznamená prenasledovanie, povedal. Má však dôsledky. Mnohé banky sú „naozaj skeptické voči organizáciám, ktoré sú pod dohľadom,“ a organizátori podujatí alebo zamestnávatelia sa môžu vyhýbať spolupráci, povedal Schenk.
Existujú aj kariérne riziká, keďže uchádzači o miesto v štátnej službe, učitelia, policajti a vojaci musia zverejniť svoje väzby na AfD. „Ľudia sa boja, že prídu o prácu alebo nedostanú prácu, ktorú chcú, pretože sú členmi AfD. To na nich vyvíja veľký tlak. Už to má dôsledky,“ dodal.
Ako funguje sledovanie?
BfV sa zaoberá rôznymi hrozbami, ako je kontrarozviedka, extrémizmus, islamizmus a ľavicový a pravicový radikalizmus. Z právneho hľadiska existujú tri fázy: predbežné sledovanie, zvýšené sledovanie a potom úplné sledovanie, čo je fáza, v ktorej sa AfD momentálne nachádza. „Kedykoľvek identifikujú politickú skupinu, ktorá by mohla predstavovať hrozbu, sú zo zákona povinní do určitej miery zverejniť, že túto organizáciu alebo osobu zaradili pod sledovanie,“ povedal Schenk.
Ako to súvisí s novou vládou?
Od februára je AfD vylúčená z moci „sanitárnym kordónom“ medzistraníckej dohody medzi vládnucimi stredopravými kresťanskými demokratmi a ich koaličnými partnermi v stredoľavej sociálnodemokratickej strane (SPD).
6. mája sa Friedrich Merz z CDU stal kancelárom a Alexander Dobrindt z tej istej strany prevzal funkciu ministra vnútra, ktorý dohliada na BfV. Dobrindt povedal 4. mája novinárom: „Som skeptický, pretože agresívna, bojovná povaha strany proti našej demokracii musí byť jej charakteristickým rysom. Ústavný súd správne stanovil vysoké prekážky pre zákaz strany. Som presvedčený, že AfD nemusí byť zakázaná, musí byť odstránená z vlády a my musíme diskutovať o otázkach, ktoré AfD tak zväčšili.“
Sociálnodemokratická strana však vyzvala na úplný zákaz AfD.
Schenk povedal, že zatiaľ čo kresťanskí demokrati zaujímajú pragmatickejší postoj v nádeji, že získajú späť hlasy AfD, nemecká hlavná politická ľavica vrátane sociálnych demokratov považuje akýkoľvek kompromis v politike s AfD a jej voličmi za akési „kacírstvo“.
Merzova krehká koalícia je nestabilná a Schenk povedal, že na obídenie kancelára a zavedenie zákazu AfD by sa mohla použiť jadrová možnosť. „Mohli by prejsť cez krajinské vlády, ktoré majú hlasy v hornej komore, a tieto hlasy použiť na iniciovanie zákazu strany, čím by sa obišla zodpovednosť federálnej vlády,“ dodal.
Čo je AfD?
AfD, pôvodne protestné hnutie, sa dostala k moci v septembri minulého roka v Durínsku a Sasku, kde získala tretinu hlasov v oboch spolkových krajinách a stala sa dominantnou politickou silou vo východnom Nemecku, ktoré bolo do roku 1989 za železnou oponou.
Vo februárových celonemeckých voľbách sa umiestnila na druhom mieste vďaka svojim konzervatívnym postojom. Jej politika zahŕňa silnú podporu tradičného manželstva medzi mužom a ženou a rodinného života, zachovanie národnej nezávislosti tvárou v tvár rastúcej moci Európskej únie, nemeckej kultúry tvárou v tvár „európskej integrácii“ a islamizácii, ako aj bezpečnosti hraníc vrátane vyhostenia nelegálnych prisťahovalcov.
Jej mládežnícka organizácia Young Alternative Thuringia bola v marci 2024 tiež klasifikovaná ako „pravicovo extrémistická“. Nemecký súd v januári tohto roku rozhodol, že AfD v Sasku môže byť orgánmi označená aj za pravicovo extrémistickú skupinu. Spoluvedúci AfD Tino Chrupalla a Alice Weidel opakovane popreli, že strana je extrémistická.
Môžu AfD zakázať?
Podľa článku 21 ods. 2 Základného zákona Spolkový ústavný súd doteraz zakázal len dve strany: Sozialistische Reichspartei (Socialistická ríšska strana, SRP), neonacistická strana zakázaná v roku 1952, a Kommunistische Partei Deutschlands (Komunistická strana Nemecka, KPD), zakázaná v roku 1956.
V prvej dekáde tohto storočia boli dva významné pokusy o zakázanie krajne pravicovej, ultranacionalistickej strany Národná demokratická strana Nemecka (NPD). Ústavný súd to však v roku 2017 zamietol. „NPD sleduje protiústavné ciele, ale v súčasnosti nie je dostatok dôkazov, ktoré by naznačovali, že jej konanie povedie k úspechu,“ vyhlásil vtedajší predseda súdu.
Politológ Werner J. Patzelt, hosťujúci výskumný profesor na MCC v Bruseli, povedal pre The Epoch Times, že zakázanie strany musí spĺňať isté podmienky. Povedal, že ani tí, ktorí argumentujú proti určitým ústavným princípom, ako je volanie po monarchii, sa nemôžu považovať za extrémistické strany.
A ak je strana jednoducho „príliš bezvýznamná na to, aby predstavovala konkrétnu hrozbu pre existenciu liberálneho poriadku samotného štátu“, potom zásady proporcionality bránia jej zákazu.
Keď k zákazu dôjde, takéto strany sú zakázané a rozpustené a ich majetok je vyvlastnený. „Je nezákonné podporovať organizáciu, ktorá nadväzuje na takúto politickú stranu,“ povedal Patzelt. Varoval pred skutočnosťou, že zákaz AfD neodstráni problémy ľudí sympatizujúcich s touto stranou. „Aj keby bol zákaz AfD úspešný, problémy, myslenie, presvedčenie ani emócie týchto Nemcov by nezmizli,“ povedal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
