Čína tají kľúčové ekonomické údaje (Komentár)
Medzi vládami sveta existuje akási nepísaná dohoda: zdieľať ekonomické údaje, ktoré vypovedajú o stave hospodárstva. Nejde len o snahu byť transparentný. Je to zároveň forma súťaže – kto má zdravšiu ekonomiku –, čo zároveň pomáha kapitálovým trhom lepšie smerovať investície tam, kde sú potrebné.
Samozrejme, údaje sú niekedy nepresné, inokedy priamo skreslené. Ale vo všeobecnosti tu existuje aspoň snaha o určitú otvorenosť. To umožňuje analytikom, investorom aj politikom lepšie vyhodnocovať situáciu a prijímať rozhodnutia – najmä pre centrálnych bankárov sú to kľúčové informácie.
Platí pritom jedno jednoduché pravidlo: čím transparentnejšia je vláda a čím väčšia sloboda slova prevláda pri interpretácii týchto údajov, tým väčšiu dôveru vzbudzujú. A platí tiež, že štáty, ktoré bez ostychu zdieľajú svoje čísla, nimi väčšinou chcú niečo ukázať – že majú byť na čo hrdé.
Keď však krajina zrazu „zhasne“ a prestane údaje úplne zverejňovať, je to veľmi znepokojujúci signál. A presne to sa teraz deje v Číne.
V posledných niekoľkých mesiacoch – a v niektorých oblastiach už niekoľko rokov – Čína prestala zverejňovať kľúčové ekonomické údaje: predaj pozemkov, zahraničné investície, mieru nezamestnanosti, dôveru podnikateľov, počet investorov na finančných trhoch, hodnotu nehnuteľností, maloobchodné tržby a dokonca aj údaje o kremáciách, ktoré sú zásadné pre odhad zdravotného stavu obyvateľstva. Príslušné orgány jednoducho prestali reportovať.
Pre druhú najväčšiu ekonomiku sveta, o ktorej skutočnom stave existujú dlhodobé pochybnosti, je to mimoriadne vážna správa.
Pozorní sledovatelia majú už roky pochybnosti o pravdivosti čínskych údajov o HDP. Úradné čísla tvrdia, že čínska ekonomika vlani narástla o 5 %, čo by bolo výnimočné. Avšak takéto makroúdaje sú vždy náchylné na manipuláciu – o to viac v krajine, kde sľub neustáleho rastu je základom politickej legitimity Čínskej komunistickej strany. Odborníci odhadujú, že rast môže byť v skutočnosti nadhodnotený o 2 až 3 percentuálne body.
V decembri vystúpil renomovaný čínsky ekonóm Gao Shanwen vo Washingtone na panelovej diskusii organizovanej Petersonovým inštitútom. Vycítil možno chvíľu slobody a otvorene povedal, že nikto presne nevie, aký rast Čína skutočne vykazuje. Odhadol, že sa môže pohybovať okolo dvoch percent.
„Môj osobný odhad je, že v posledných dvoch až troch rokoch bol skutočný rast HDP v priemere asi dve percentá, hoci oficiálne čísla hovoria o piatich percentách,“ povedal.
V miestnosti to nevzbudilo väčšiu reakciu – vyzeralo to ako poznámka nezávislého odborníka. Gao Shanwen však zabudol, že nie je nezávislý aktér. V Pekingu sa informácia okamžite rozšírila – a on bol ihneď umlčaný a potrestaný. Vo svojej firme už nepracuje. Jeho komentáre boli vymazané zo všetkých čínskych webových stránok. Prišiel o licenciu a nesmie sa už vyjadrovať k ekonomike. A zatiaľ čo on zmizol z verejného priestoru, Čínska asociácia cenných papierov nariadila všetkým expertom, že o stave čínskej ekonomiky smú hovoriť len pozitívne veci.
Čo z toho vyplýva? Údaje, ktoré boli predtým bežne zverejňované, zjavne prestali byť „pozitívne“. Umlčať ekonómov je jedna vec. Ale keď sa začnú cenzurovať samotné dáta, vyvoláva to silný poplach. A ten už bol spustený. Pozorovatelia teraz uvažujú o najhorších scenároch: skrytej realitnej kríze, vážnych problémoch s nezamestnanosťou, prepade investícií a vážnych ťažkostiach štátneho rozpočtu.
Čína si po desaťročia budovala stabilný rastový model, ktorý stál na piatich hlavných pilieroch:
- Lacná výroba, ktorá konkurovala Západu a postupne ho vytláčala.
- Americký spotrebiteľ, ktorý hľadal lacný tovar ako únik pred vlastnou stagnáciou miezd.
- Rozvoj podnikania financovaný prostredníctvom centrálnych úverov založených na americkom dlhu.
- Domáca mena umelo podhodnotená voči doláru, čo zvýhodňovalo export.
- Štátom riadené investície do infraštruktúry v súlade s národnými cieľmi.
Čína sa nikdy nestala voľným trhom, ako mnohí dúfali v 90. rokoch. Zároveň však ťažila z relatívnej regulačnej slobody – s minimom právnych sporov a s úradmi, ktoré tolerovali podnikanie, pokiaľ neohrozovalo politické ciele.
Zásadné bolo aj to, že Čína mohla ťažiť z predpokladu, že globálny obchodný poriadok nebude nikdy zásadným spôsobom spochybnený. Tento predpoklad sa však rozplynul. Už prvá Trumpova administratíva v roku 2018 začala celý prístup prehodnocovať – výsledkom bol pokles amerického dovozu z Číny. Ten síce krátkodobo zvrátila pandémia, keď USA opäť potrebovali čínsky tovar – napríklad miliardy ochranných rúšok.
Dnes, o päť rokov neskôr, opäť existuje silný tlak na oddelenie USA od čínskej výroby. Druhá Trumpova vláda úplne zmenila smer americkej obchodnej politiky – späť k clám. Cieľom je vyrovnať bilanciu, podporiť domácu výrobu a nahradiť príjmy z daní.
Nie je isté, či to doma v USA prinesie želaný výsledok. V Číne to však bezpochyby spôsobilo otrasy. Ohrozuje to totiž základný predpoklad: že americký trh bude navždy čínskym odbytiskom.
A tu prichádza veľká irónia. Po stáročia podnikatelia snívali o obrovskom čínskom trhu a predstavovali si, ako tam budú predávať topánky, výrobky, služby – „pár topánok na každú čínsku nohu“, „Čína nás urobí bohatými“, „trh 400 miliónov zákazníkov“. Takéto slogany sa tradovali celé storočie. Nakoniec však Čína nebola spotrebiteľom, ale výrobcom. To určilo jej úlohu v globálnej ekonomike.
Až teraz si v USA naplno uvedomujú, čo to znamená pre ich priemysel. Lepšou cestou ako protekcionizmus je masívna deregulácia, silnejší dolár a lacnejšie podnikanie – teda obnovenie amerického podnikateľského ducha. To bude treba urobiť tak či tak. Clá samy osebe nestačia.
Zatiaľ čo USA zápasia s vlastnými dilemami, Čína čelí ekonomickým problémom, ktoré môžu ohroziť aj jej politickú stabilitu. A čo je najhoršie – my vlastne ani nevieme, aké vážne to je. Dáta jednoducho nie sú.
O autorovi: Jeffrey A. Tucker je zakladateľom a prezidentom Brownstone Institute a autorom tisícov článkov v odborných a populárnych médiách, ako aj 10 kníh v piatich jazykoch, z ktorých najnovšia je „Liberty or Lockdown“. Je tiež editorom knihy „The Best of Ludwig von Mises“. Píše denný stĺpček o ekonómii pre The Epoch Times a často prednáša na témy z ekonómie, technológie, sociálnej filozofie a kultúry. Kontaktovať ho môžete na adrese [email protected].
Názory vyjadrené v tomto článku sú názory autora a nemusia nutne odrážať stanoviská Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
