Piatok 19. júla, 2024
Argentínsky narodený revolucionár Ernesto 'Che' Guevara (1928 - 1967), kubánsky minister priemyslu, sedí za stolom a fajčí cigaru, okolo 1959. (Foto od Hulton Archive/Getty Images)

Kubánsky revolucionár Che Guevara: pokrytecký miláčik popkultúry

„Kubánska revolúcia bola zromantizovaná do tej miery, že iba málo ľudí vie o jej skutočných počiatkoch.“

Bol hlavným katom Castrovho režimu, zodpovedným za vraždy tisícov Kubáncov. Podľa všetkého bol krutý, sebastredný a neschopný takmer vo všetkom okrem vraždenia spútaných mužov so zaviazanými očami.

Napriek tomu je Ernesto „Che“ Guevara miláčikom populárnej kultúry a ten slávny obrázok Alberta Kordu sa objavuje na plagátoch, módnych taškách a tričkách, ktoré nosia všetci od filmových hviezd až po deti. Che je oslavovaný Hollywoodom a Manhattanom ako svätec a sexsymbol zároveň.

Hudobník Carlos Santana a jeho manželka Deborah King Santana v tričku Che Guevara prichádzajú na 77. ročník odovzdávania cien Akadémie vo februári 2005. (Frank Micelotta/Getty Images)

Angelina Jolie má tetovanie Che Guevaru a Madonna, Carlos Santana, Mike Tyson a Johnny Depp sa ukázali na verejnosti v tričkách s jeho podobizňou.

Časopis Time ho kedysi vyhlásil za jedného zo 100 najvplyvnejších ľudí 20. storočia a mnohí veria, že Argentínčan bol statočný bojovník za slobodu oddaný pomôcť chudobným v Latinskej Amerike.

Avšak ich názory sú založené na propagande komunistického režimu Fidela Castra, povedal spisovateľ Humberto Fontova. Vo svojej knihe Odhalenie skutočného Che Guevaru a užitočných idiotov, ktorí ho zbožňujú, ukazuje, že Che bol v skutočnosti neľútostný kat, ktorý rád zabíjal a oportunista, ktorý úplne zlyhal vo funkcii kubánskeho ministra hospodárstva.


„Myslia si, že je rocková hviezda. Netušia, kto to bol,“ povedal Fontova.

Podľa Fontovu je iróniou, že práve tí ľudia, ktorí dnes vzhliadajú k Che Guevarovi, by na Kube skončili vo väzení. Počas svojho pôsobenia ako zástupca Fidela Castra spustil El Che kampaň proti mladým ľuďom, ktorí mali dlhé vlasy a počúvali americkú rockovú hudbu.

„Väčšinu ľudí, ktorí dnes na neho spievajú ódy, by sám Che Guevara uvrhol do pracovných táborov. Byl totalitár, nebol libertarián. Miloval Stalina, bol to jeho idol a snažil sa okopírovať Stalinovo Rusko,“ uviedol Fontova.

Kampaň Che Guevaru bola namierená tiež proti gayom, veriacim a spisovateľom – pálil knihy a podpisoval rozsudky smrti pre autorov, ktorí s ním nesúhlasili. V roku 1960 v meste Guanahacabibes začal prevádzkovať kubánsky systém koncentračných táborov.

Kniha Odhalenie skutočného Che Guevaru je založená na mnohých rozhovoroch s bývalými revolucionármi a kubánskymi utečencami. Tiež sa v nej objavuje Felix Rodriguez, kubánsko-americký agent CIA aposledný človek, ktorý s Che Guevarom hovoril krátko predtým, než ho bolívijská vláda v roku 1967 popravila.

Aj keď Che sám seba vykresľoval ako „strohého idealistu“ a muža z ľudu, bol v skutočnosti pokrytec, ktorý túžil po materiálnom bohatstve a podľa knihy žil v jednej z najluxusnejších haciend na Kube.

„Kubánská revolúcia bola zromantizovaná do takej miery, že len málo ľudí vie o jej skutočnom pôvode,“ povedal Fontova.

„Všetko, čo čítate v moderných médiách o kubánskej revolúcii, je nielenže chybné – je to opak pravdy.“

Fontova, ktorý vyštudoval politológiu na Univerzite v New Orleans a magisterský titul v latinskoamerických štúdiách získal na Tulane University, žil pôvodne v Havane. V roku 1961, keď mal 7 rokov, utiekol s rodinou do New Orleans.

„Che nebol lekár – odišiel z lekarskej fakulty,“ povedal. „Bol to tulák, vagabund, ktorý v Mexico City od náhodných okoloidúcich mámil peniaze a oblboval ženy. Potom tam stretol Raúla a Fidela Castrovcov.
Podľa Fontovu potrebovali Raúl a Fidel, rovnako ako všetci revoluční vodcovia, kata, aby premenili Kubu na „stalinský štát“. Lenin používal Felixa Dzeržinského, Stalin mal Lavrentija Beriju a Hitlerovým mužom bol Henrich Himmler. Castrovci tiež potrebovali takú „bábku“, ktorá by „popravila tisíce bezbranných a nevinných ľudí,“ a preto najali Guevaru.

„To bola jeho rola.“ Bol príliš hlúpy na to, aby robil niečo iné… Bol sadista. Niektorí z chlapcov, ktorých popravil, mali iba 17 či 18 rokov. Popravil ich on sám osobne.“

Daniel James vo svojej knihe Che Guevara: A Biography píše, že že v roku 1959 v prvom roku Castrovho režimu, keď bol Che poverený vedením väznice La Cabaña, nariadil „niekoľko tisíc“ popráv a sám to aj priznal. Kubánsky novinár Luis Ortega píše v Yo Soy El Che!, že Guevara poslal do popravčej čaty 1897 mužov.

Jeho „popravčie maratóny“ v La Cabaña „zabíjali doslova prvé rady kubánských proticastrovských rebelov,“ píše sa v knihe Odhalenie skutočného Che Guevaru.

Zatiaľ čo Guevara ako kat vynikal, už tak dobre si nepočínal vo funkciách kubánskeho ministra hospodárstva, ani ako minister priemyslu. Počas tohto obdobia kubánska ekonomika zažila takmer úplný kolaps výroby cukru, továrne sa zatvárali a bol zavedený prídelový systém – predtým bola Kuba jednou z najúspešnejších ekonomík Latinskej Ameriky.

Fontova uštipačne kritizuje dva hollywoodske filmy zobrazujúce Che Guevaru ako hrdinu – Motocyklové denníky (2004) a dvojdielny film Che (2008).

V oboch filmoch, ktoré sú údajne založené na Che Guevarových osobných denníkoch, je súdruh vykreslený ako záchranca kubánskych civilistov. Ale Fontova uviedol, že režisér Steven Soderbergh (Che) a producent Robert Redford (Motocyklové denníky) v skutočnosti vychádzali z denníkov napísaných Fidelom Castrom, ktoré boli naviac korektované ministerstvom propagandy kubánského režimu.

„Film [Che] je úplná fraška. Vzali scenár, ktorý napísal diktátor Fidel Castro, a spravili z neho film a ľudia po celom svete to prijímajú ako legitímny film.“

Kai Chen, niekdajší člen čínskej basketbalovej reprezentácie na konci 70. rokov, a dnes politický aktivista a aktivista za ľudské práva žijúci v Los Angeles, uviedol, že Hollywood je známy natáčaním „ľavicových“ filmov.

„V Amerike je taká kultúra, že v americkej komerčnej produkcii sú populárne antiamerikanizmus alebo filmy proti establishmentu.“ Mohli by si skúsiť stráviť niekoľko mesiacov v jednom z čínských pracovných táborov – potom môžu hovoriť o tom, ako to vyzerá v komunistickej krajine,“ povedal.

Chen vyrastal v komunistickej Číne a na vlastné oči videl, čo v krajine zanechali zverstvá predsedu Čínskej komunistickej strany Mao Ce-tunga. Chen sa v USA snaží zabrániť reštauráciám Mao’s Kitchen v Kalifornii, aby predávali tričká a ďalšie produkty zobrazujúce Maovu podobizeň.

Povedal, že Guevara bol „hladný po moci“ a obdivoval Maa, ktorý bol počas svojej vlády zodpovedný za smrť vyše 70 miliónov Číňanov (podľa knihy Mao: The Unknown Story od autora Jung Changa).

„Che zbožňoval Maa. Myslím, že obaja sa navzájom ovplyvnili. Mao sa na Cheho pozeral ako na mladú formu Maa; skrze Cheho mohol Mao vidieť sám seba v mladosti. Che zbožňoval Maa za to, čo dosiahol – neobmedzenú moc nad vlastnými ľuďmi.“

Deväť komentárov ku komunistickej strane (Kniha redakcie The Epoch Times)

Chen vidí marketing produktov Che po celom svete ako „veľmi škodlivý. Vytvára to v ľuďoch názor, že komunizmus je v poriadku, a dokonca, že to je nejaká forma zábavy. Pretože ľudia nepoznajú tie zverstvá a biedu, myslia si, že je to celkom dobré.“

Snáď najväčšou iróniou je, že Che, ktorý pohŕdal kapitalizmom, je dnes sám kapitalistickým produktom, jeho podoba zdobí prívesky na kľúče, zapaľovače, mikiny s kapucňou, hrnčeky, kojenecké oblečenie, tielka, šatky, šiltovky, peňaženky, čiapky, tašky, plagáty, rifle a samozrejme všade prítomné tričká.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj