Piatok 19. júla, 2024
Senátori chvíľu pred hlasovaním o Instanbulskom dohovore 24. januára 2024. (Juraj Skovajsa / Epoch Times)

Český Senát neprijal Istanbulský dohovor

Senát Českej republiky v stredu po mnohých hodinách často emotívneho rokovania neprijal takzvaný Istanbulský dohovor, ktorý vyvolal polemiku medzi senátormi a verejnosťou, najmä kvôli obavám zo zavádzania progresívnych vplyvov do legislatívy a spoločnosti.

O ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (dokument), tzv. Istanbulského dohovoru rokovala horná komora parlamentu takmer sedem mesiacov.

Odporúčanie ratifikovať ho podporil len jeden zo štyroch výborov. V Senáte sa konala veľká konferencia s medzinárodnou účasťou o dohovore a medzitým sa vytvorila skupina senátorov a senátoriek naprieč politickým spektrom, ktorí sa verejne a v liste kolegom postavili proti ratifikácii.

Odporcovia dohovoru tvrdili, že dohovor len „predstiera“ boj proti násiliu páchanému na ženách, že zavádza pojem „rod“ do spoločnosti a právneho poriadku, že môže narušiť tradičnú rodinu alebo že ide o ideologický či politický dokument. Že problematika násilia páchaného na ženách je už v českom práve zakotvená, a preto je dohovor zbytočný, a že vytvára platformu pre diskrimináciu mužov. Varujú tiež pred orgánom GREVIO, ktorý posiela krajinám ideologické odporúčania.

Zástancovia argumentujú, že prijatie dohovoru je signálom pre susedné krajiny, že zdieľame spoločné hodnoty. Podľa nich okolo dohovoru koluje veľa mýtov a nie je pravda, že sa zavádza pojem gender, pretože s ním sa už pracuje. A dohovor posilní vymožiteľnosť práva, uviedli.

„Istanbulský dohovor teda zavádza pojem pohlavia a rodovej identity do nášho právneho systému so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Ide o právnu skutočnosť, pred ktorou nesmieme zatvárať oči a ktorú nezmení žiadne naše pripojené vyhlásenie. Z hľadiska medzinárodného práva je nevyhnutné, aby zmluvná strana prijala svoje zmluvné záväzky nie tak, ako si ich vykladá, ale tak, ako sú vykladané v medzinárodnej praxi a v súlade s odporúčaniami monitorovacieho orgánu,“ uviedol podpredseda Senátu Jiří Oberfalzer (ODS).

„Rozšírením obsahu dvoch ústredných pojmov Istanbulského dohovoru, čo je žena a čo je násilie, veľmi logicky prichádzame k záveru, že akákoľvek výchova iným smerom, ako je ten, ktorý dohovor hodnotovo sleduje, je minimálne psychickým násilím. A dosť pravdepodobne aj ekonomickým. Ak nebudeme svoje deti oslovovať neurčitými zámenami a viacerými menami, kým si nevyjasnia svoje pohlavie, alebo ak ich nebudeme posielať na rôzne školenia o rodovej identifikácii, dopúšťame sa domáceho násilia, ktoré môže byť trestné,“ upozornil ďalej senátor.

Senátorka Adéla Šípová (Piráti) obhajovala prijatie dohovoru v pléne: „Prečo ho podporujem? Dôvodov je viac… Som presvedčená, že pristúpenie k dohovoru bude jasným vyjadrením toho, že zdieľame rovnaké hodnoty s ostatnými signatármi, s ostatnými krajinami, ktoré dohovor ratifikovali.“

„Ratifikácia tiež potvrdí, že nám záleží na postavení obetí na Ukrajine. Ukrajina ratifikovala tento dohovor veľmi rýchlo. Bolo to vo vojnovom stave. Je mi nesmierne ľúto, že o obsahu dohovoru koluje veľa mýtov, poloprávd a neprávd,“ spresnila senátorka a pokračovala: „Jedným z takýchto mýtov, ktorý bol podľa mňa jasne vyvrátený, je napríklad ten, že dohovor nebezpečne zvýhodňuje ženy. Nie je to tak. Pretože článok 2 jasne vyzýva, aby sa dohovor vzťahoval na všetkých. Teda na mužov, na starších ľudí, na deti… Ak ho ratifikujeme, nie je pravda, že zavádzame nejaký pojem pohlavia, pretože v skutočnosti už s týmito pojmami pracujeme úplne bežne.“

Senátorka Jitka Chalánková (nezávislá) oponovala, že naopak, „treba vyvracať mýty o mýtoch“ a citovala niekoľko pasáží z dohovoru a jeho dôvodovej správy.

Ďalšia nezávislá senátorka Daniela Kovářová argumentovala: „Aké sú moje dôvody hlasovať proti? Dôvod prvý – ukážte mi jedinú krajinu na celom svete, ktorá znížila násilie páchané na ženách v dôsledku ratifikácie Instanbulského dohovoru alebo po ňom. Takúto krajinu nenájdete. V skutočnosti je to presne naopak. Krajiny ako Nemecko, Taliansko, Nórsko, Belgicko, Francúzsko a Švédsko hlásia nárast násilia páchaného na ženách, najmä zo strany migrantov a osôb s migrantským pôvodom… Ak by nejaký dohovor mal takýto účinok, veľmi rád by som ho podporila.“

„Po druhé, aktivisti a mimovládne organizácie podporujú Istanbulský dohovor, pretože im sľubuje obrovské sumy peňazí na jeho prevádzku. Nezabúdajme na známy efekt snehovej gule a vytváranie špecifického výživného riešenia, ktoré napučiava okolo každej novej podobnej aktivity. Ide o otvorenie peňazovodu, na ktorý sa štruktúry prichytia a budú z neho čerpať financie,“ argumentovala ďalej a následne vzniesla námietku, že dôvodová správa nebola preložená do češtiny, z ktorej citovala niekoľko bodov, ktoré považuje za problematické.

Senátor Hynek Hanza (ODS) vyzval prítomných, aby predložili dôkazy o tom, že Instanbulský dohovor pomohol znížiť násilie páchané na ženách v krajinách, ktoré ho prijali, keďže takýto argument počas mnohohodinovej rozpravy ešte nepočul.

Senátor Patrik Kunčar (KDU-ČSL) vyzval na zamyslenie sa nad príčinami násilia: „To, ako sa k sebe správame, je predovšetkým vecou charakteru, dlhodobej výchovy v rodinách a školách a tiež odrazom stavu spoločnosti, v ktorej vidíme vzory správania. Ak teda chceme niečo zmeniť, zamerajme svoje úsilie týmto smerom, pretože právne predpisy alebo Istanbulský dohovor samy osebe pomôžu len málo.“

Predseda Senátu Miloš Vystrčil (ODS), ktorý je zástancom dohovoru, v trochu emotívnom prejave uviedol: „Dohovor o predchádzaní násiliu a boji proti nemu prešiel tromi medzirezortnými pripomienkovými konaniami. Tri! Prešiel rokovaniami štyroch vlád: Sobotkovej vlády, vlády Andreja Babiša 1, vlády Andreja Babiša 2 a potom Fialovej vlády. Prečo to tu hovorím? Nikto, keď si prečítate vyjasnenie v tých medzirezortných pripomienkových konaniach, nikto z tých štyroch vlád, nikto zo stoviek úradníkov a ďalších, ktorí to čítali, nepovedal to, čo tu dnes hovoria odporcovia dohovoru.“

V deň plenárnej rozpravy podporil prijatie dohovoru aj predseda Petr Pavel: „Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu sme mali ratifikovať už dávno. Sme jedným z posledných európskych štátov, ktoré sa k nemu ešte nezaviazali, a nie je reálny dôvod, aby sme to ďalej odkladali. Dúfam, že schválenie v Senáte bude jedným z posledných krokov.“

Po niekoľkohodinovom „maratóne“ argumentov hlasovalo za dohovor 34 zo 71 prítomných senátorov (28 bolo proti, ostatní sa zdržali hlasovania), a preto návrh nebol prijatý pre nedostatočný počet hlasov.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj