Balkánska trasa mimo kontroly? Ako prevádzačské gangy obchádzajú migračnú politiku Európy
Už niekoľko mesiacov varuje pohraničná stráž pred eskaláciou situácie na balkánskej migračnej trase. Najväčší tlak zažíva najmä maďarsko-srbská hranica. Túto trasu čoraz viac ovládajú zločinecké siete. Únosy, vydieranie a ozbrojené násilie sa stali bežnou súčasťou reality.
V skratke:
- Sprísnené hraničné opatrenia ženú migrantov do rúk pašeráckych sietí.
- Medzi skupinami pašerákov narastajú konflikty, násilie je každodennou realitou.
- Únosy sa stávajú výnosným biznisom – výkupné prináša vysoké zisky.
- Hrozba pre verejnú bezpečnosť EÚ neustále rastie.
Maďarsko chráni vonkajšiu hranicu Európskej únie plotom – v mieste, kde sa migranti snažia cez tzv. balkánsku trasu dostať do srdca Európy. Aj chorvátska pohraničná polícia posilnila svoju prítomnosť a hliadky s cieľom zamedziť nelegálnym prechodom. Tieto dve krajiny dnes tvoria južnú vstupnú bránu do EÚ, pričom Srbsko je v istom zmysle jej predsieňou.
Pohraničná stráž, ktorá stojí v prvej línii, čelí narastajúcej vlne násilia. Lietajú Molotovove koktaily, ozbrojené skupiny prevádzačov táboria neďaleko srbsko-maďarskej hranice.
Zásah srbských bezpečnostných síl pred parlamentnými voľbami v roku 2024 síce priniesol dočasné upokojenie, no podľa maďarskej vlády tlak na hraniciach opäť stúpa. Pre mnohých migrantov však balkánska trasa naďalej predstavuje nádej na nový život v západnej Európe – s Nemeckom ako najžiadanejšou cieľovou krajinou.
Cesta po balkánskej trase je náročná a nebezpečná – a predsa pre mnohých predstavuje nádej na nový život v západnej Európe. Ako sa balkánska trasa v posledných rokoch zmenila? Odkiaľ pochádzajú ľudia, ktorí sa na ňu v roku 2025 vydávajú? A aké bezpečnostné riziko to predstavuje pre EÚ?
Z únikovej trasy ohnisko organizovaného zločinu
Balkánska trasa je jednou z hlavných migračných ciest do Európskej únie. Vedie cez Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko.
Podľa správy informačného portálu InfoMigrants, ktorý funguje s podporou EÚ, sa táto trasa čoraz viac mení na priestor ovládaný organizovaným zločinom. Čím dôslednejšie členské štáty EÚ strážia svoje hranice, tým väčší význam nadobúdajú pašerácke siete. Mnohí migranti sú na ich pomoc úplne odkázaní.
„Keďže migračná politika EÚ je čoraz reštriktívnejšia, migranti sú nútení hľadať nebezpečnejšie a skryté cesty – ktoré kontrolujú profesionálne kriminálne siete,“ uvádza InfoMigrants s odvolaním sa na mimovládne organizácie pôsobiace v regióne.
Srbské aj maďarské zdroje upozorňujú, že medzi najaktívnejšie pašerácke skupiny na trase patria Afganci – často aj ozbrojení.
Maďarské bezpečnostné sily napríklad vlani objavili v mobile pakistanského migranta video, na ktorom je zachytený prevádzač so samopalom na srbskej strane hranice.
Ozbrojené zrážky medzi konkurenčnými skupinami
Hrozbu však pašeráci nepredstavujú len pre pohraničnú stráž – čoraz častejšie dochádza k ozbrojeným stretom medzi konkurenčnými skupinami. Výstrely sa najčastejšie ozývajú na srbskej strane hranice.
Poradca maďarskej vlády pre vnútornú bezpečnosť György Bakondi koncom mája uviedol, že za stupňujúcimi sa zrážkami sú ekonomické motívy. Afganské skupiny výrazne zvýšili ceny, a preto sa na scéne objavili nové – marocké, líbyjské či sýrske skupiny – ktoré ponúkajú prechod lacnejšie.
V posledných rokoch dochádza k pravidelným prestrelkám medzi súperiacimi pašeráckymi gangmi a občas aj k bombovým útokom. Obyvatelia srbských miest v blízkosti hraníc hlásili hrôzostrašné nálezy. V niektorých prípadoch našli zastrelených Afgancov dokonca na súkromnom pozemku, ako to opísal srbský včelár maďarskému televíznemu štábu z „Akta“.
Keď sa migranti stávajú obeťami pašerákov
Srbskí investigatívni novinári nedávno odhalili, že afganské skupiny čoraz častejšie siahajú po únosoch ako spôsobe získavania peňazí. Migrantov berú ako rukojemníkov, týrajú ich a ich zneužívanie si natáčajú na video. Tieto zábery potom používajú na vydieranie príbuzných, ktorí už žijú v západnej Európe – často žiadajú výkupné v hodnote niekoľko tisíc eur.
Výskum uskutočnili novinári Saša Dragojlo a Tommi Siviero z investigatívneho portálu BIRN (Balkan Investigative Reporting Network). Svoje zistenia, vrátane videozáznamov, zverejnili v apríli 2025 na platforme Balkan Insight.
Sieť prevádzačov a únoscov BWK, ktorú reportáž odhalila, je podľa všetkého obzvlášť aktívna v susednej Bosne a Hercegovine. Hovorca ministerstva vnútra bosnianskeho kantónu Una-Sana Adnan Beganović pre BIRN uviedol, že gangy cielene vyhľadávajú ľudí, „o ktorých sa domnievajú, že pochádzajú z majetnejších rodín“.
„Zajmú ich, fyzicky ich týrajú, spútajú, vyhrážajú sa im a vydierajú ich, až kým nie sú donútení prezradiť telefónne číslo, aby mohli nadviazať kontakt s príbuznými a žiadať výkupné. Inak sa im vyhrážajú ďalším násilím,“ povedal Beganović v rozhovore. Gangy požadujú až 6 000 eur na osobu.
Nepredvídateľná hrozba pre Európsku úniu
Maďarský bezpečnostný poradca Bakondi uviedol, že afganský pašerácky gang má pravdepodobne úzke väzby na vedenie Talibanu v Afganistane. „Je ťažké si predstaviť, že by tak rozsiahla, naprieč kontinentmi fungujúca pašerácka sieť mohla operovať a byť financovaná bez vedomia a podpory režimu Talibanu,“ vysvetlil bezpečnostný expert.
Dodal, že takáto situácia predstavuje „nepredvídateľnú hrozbu“ pre verejnú bezpečnosť Európskej únie – najmä ak by afganská tajná služba napokon rozhodovala o tom, ktorí z nelegálnych migrantov sa skutočne dostanú na územie EÚ.
Bezpečnostný poradca zároveň uviedol, že v Afrike sa formujú nové migračné prúdy smerom do Európy. Maďarská vláda je presvedčená, že súčasná migračná politika EÚ neposkytuje na tieto narastajúce výzvy primeranú odpoveď.
„Treba vynaložiť maximálne úsilie, aby Európska únia pri tvorbe stratégií a opatrení vychádzala zo záujmov členských štátov a ich občanov,“ zdôraznil poradca.
Maďarsko sa v súčasnosti nachádza na „čiernej listine“ EÚ v oblasti migrácie. V júni 2024 rozhodol Súdny dvor Európskej únie, že krajina musí zaplatiť jednorazovú pokutu vo výške 200 miliónov eur a zároveň penále vo výške 1 milióna eur za každý ďalší deň omeškania. Podľa verdiktu Maďarsko opakovane porušilo azylové právo EÚ, a to najmä tým, že výrazne obmedzilo prístup k azylovým konaniam a vyhosťovalo žiadateľov o azyl aj napriek prebiehajúcim odvolaniam. Keďže Budapešť odvtedy svoju prax nezmenila, pokuty zostávajú v platnosti.
Na balkánskej trase dominujú Afganci, Egypťania a čierni Afričania
Podľa poradcu Györgya Bakondiho v súčasnosti citeľne narastá migračný tlak, najmä na maďarskej hranici. V prvých šiestich mesiacoch tohto roka bolo zaregistrovaných 7 320 nelegálnych prekročení hraníc – v porovnaní s 1 880 v rovnakom období minulého roka. Bakondi uviedol, že väčšinu migrantov prichádzajúcich cez túto trasu v súčasnosti tvoria Afganci, Egypťania, Sudánci a obyvatelia subsaharskej Afriky.
Situáciu však komplikuje široká škála rozdielnych údajov. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex napríklad zaznamenáva odlišné trendy. Táto agentúra pravidelne zostavuje prehľady hlavných trás, ktoré využívajú prevádzači na prepravu migrantov do Európy.
Vo svojej aktuálnej polročnej správe Frontex – na rozdiel od pozorovaní maďarskej vlády – eviduje pokles počtu prekročení hraníc. V porovnaní s prvým polrokom predchádzajúceho roka uvádza 53-percentný pokles na balkánskej trase.
Vyšší počet prekročení hraníc než oficiálne údaje maďarskej vlády hlásia aj maďarské občianske hliadky, ktoré pôsobia v pohraničných oblastiach.
Za týchto okolností je ťažké poskytnúť spoľahlivé odhady, najmä preto, že žiadna zo zainteresovaných strán nedokáže presne určiť, koľko ľudí skutočne prekročilo hranicu bez povšimnutia. Všetky čísla totiž vychádzajú výlučne z počtu zadržaných osôb.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?