Domov

August 1968 pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou

August 1968 pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou. Vyhlásil to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik pri príležitosti 58. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Podľa predsedu ZMOS ide o jednu z najtemnejších kapitol moderných dejín.

„Do našej krajiny vstúpili cudzie tanky a vojaci, aby zastavili reformný proces a nádeje ľudí na slobodnejšiu, otvorenejšiu a demokratickejšiu spoločnosť. Invázia priniesla obete na životoch, strach, ponižovanie a následné desaťročia neslobody a normalizácie,“ pripomína Božik.

Predseda ZMOS zdôraznil, že na tieto udalosti nesmieme zabudnúť. „Nielen preto, aby sme si pripomínali minulosť, ale najmä preto, aby sme si uvedomovali hodnotu slobody, demokracie, suverenity a práva ľudí rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny,“ doplnil Božik. Pre ZMOS má tento odkaz osobitný význam.

Ako vysvetlil, samospráva je založená na tom, že o veciach verejných sa rozhoduje čo najbližšie k ľuďom. Rozhodnutia, ktoré prijímajú mestá a obce priamo ovplyvňujú kvalitu života ľudí, kvalitu škôl, sociálnych služieb a majú priamy vplyv na kultúru, verejné priestory a rozvoj územia.

Sloboda ani suverenita nie sú samozrejmosťou

„August 1968 nám zároveň pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou. História nás učí, že sloboda ani suverenita nie sú samozrejmosťou a vyžadujú si našu ochranu a zodpovednosť,“ vyhlásil predseda ZMOS.

Tento odkaz je podľa neho mimoriadne aktuálny práve dnes, keď v Európe prebieha vojna a medzinárodné právo je vystavené ťažkým skúškam. O to dôležitejšie je podľa Božika stáť na strane demokracie, mieru a rešpektovania práva každého štátu a jeho občanov rozhodovať o svojej budúcnosti.

Dôležité je podľa ZMOS hovoriť o týchto udalostiach aj mladej generácii, pretože ľudia, ktorí ich prežili na vlastnej koži, postupne odchádzajú. Pre čoraz viac Slovákov sa tak stáva 21. august len dátumom v učebnici. Božik však zdôrazňuje, že za každým historickým dátumom sú konkrétni ľudia, ich životy, rodiny, a sny.

„Preto si dnes uctievame všetkých, ktorí počas okupácie prišli o život, boli zranení, prenasledovaní alebo ktorým normalizačný režim zasiahol do života. Česť ich pamiatke. Nech je odkaz 21. augusta 1968 pre nás všetkých jasný, že o budúcnosti Slovenska, našich miest a obcí musíme rozhodovať slobodne, demokraticky a sami,“ uzavrelo združenie.

V dňoch 20. na 21. augusta 1968 vtrhlo päť vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR

SR a ČR si pripomínajú 58. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané v roku 1968 do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.

Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90.

Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK