Piatok 7. augusta, 2026
Čínske vojenské lode kotvia v prístave v Havane na Kube 10. novembra 2015. (Foto: Yamil Lage / AFP prostredníctvom Getty Images)
, » ,

Peking využíva strategické väzby s Kubou na špionáž Spojených štátov (Komentár)

Kuba je opäť v centre pozornosti. Po desaťročia predstavovala strategický oporný bod pre najvýznamnejších geopolitických súperov Spojených štátov. Počas studenej vojny ním bol komunistický Sovietsky zväz. Dnes je to komunistická Čína.

Hoci sa dnešné vzťahy Číny s Kubou od vojenského spojenectva medzi Havanou a Moskvou v 60. a 70. rokoch minulého storočia zásadne líšia, nepriateľský postoj veľkých komunistických mocností voči Spojeným štátom zostáva rovnaký. Rovnaká je aj strategická logika využívania geografickej blízkosti Kuby k USA.

Geografická poloha je najväčším strategickým aktívom Kuby

Kuba leží len 145 kilometrov od Floridy a z hľadiska spravodajstva zaujíma jednu z najvýhodnejších pozícií na západnej pologuli. S tým, ako sa globálne ambície Čínskej komunistickej strany (ČKS) rozširujú, ponúka budovanie dlhodobého strategického partnerstva s Havanou Pekingu príležitosti, ktoré ďaleko presahujú obmedzený význam bežného obchodu a diplomatických vzťahov s týmto malým ostrovným štátom.

Len máloktoré miesto poskytuje lepšie podmienky na sledovanie aktivít pozdĺž juhovýchodného pobrežia Spojených štátov. Kuba sa nachádza pri hlavných námorných trasách do Mexického zálivu a zároveň v blízkosti viacerých amerických vojenských zariadení vrátane základní na Floride i v ďalších štátoch juhovýchodu USA.

Nejde pritom o žiadne štátne tajomstvo. Americkí predstavitelia opakovane vyjadrili obavy, že zariadenia napojené na Čínu (aj Rusko) na Kube môžu slúžiť na zber signálového spravodajstva (SIGINT) zameraného na vojenskú komunikáciu Spojených štátov, satelitné aktivity a elektronické emisie.

V roku 2024 zverejnilo Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie CSIS satelitné snímky niekoľkých lokalít na Kube, ktoré podľa výskumníkov vykazujú charakteristiky zodpovedajúce zariadeniam pre SIGINT. Správa sa nezaoberala tým, kto tieto zariadenia prevádzkuje, uviedla však, že si zaslúžia dôkladnú pozornosť.

Fregata čínskeho námorníctva Type 054A Yiyang (548) kotví v prístave v Havane 10. novembra 2015. (Yamil Lage / AFP prostredníctvom Getty Images)

Spravodajská činnosť bez stálych vojenských základní

Takýto prístup zodpovedá čínskej stratégii nenápadného získavania spravodajských informácií.

Na rozdiel od Spojených štátov sa Čína vo všeobecnosti vyhýba budovaniu rozsiahlych vojenských základní v zahraničí. ČKS sa namiesto toho čoraz viac zameriava na infraštruktúru dvojakého využitia, obchodné prístavy, telekomunikačné siete, satelitné zariadenia a spravodajské partnerstvá, ktoré jej môžu poskytovať strategické výhody bez nutnosti udržiavať v zahraničí početné vojenské jednotky.

Predstavitelia amerických spravodajských služieb však verejne konštatovali, že Čína rozširuje svoje zahraničné spravodajské kapacity, a to aj na Kube. Čínski aj kubánski predstavitelia opakovane odmietli tvrdenia, že Peking na ostrove prevádzkuje špionážne základne, a označili podobné správy za politicky motivované.

Priama prevádzka jednotlivých zariadení však nie je taká dôležitá ako ich funkcia. Americkí spravodajskí odborníci upozorňujú, že moderný elektronický prieskum často vyžaduje len minimálnu infraštruktúru, napriek tomu môže prinášať značnú strategickú hodnotu.

Nejde len o odpočúvacie stanice

Záujem ČKS o Kubu presahuje rámec elektronického sledovania. Úzke vzťahy s Kubou majú pre Peking nielen praktický, ale aj symbolický význam.

Ostrov ponúka príležitosť posilniť čínsky vplyv v Karibiku, prípadne znovu upevniť jeho dôveryhodnosť. Treba pripomenúť, že počas posledných dvoch desaťročí Peking sústavne rozširoval svoju ekonomickú a diplomatickú prítomnosť v Latinskej Amerike prostredníctvom investícií do infraštruktúry, obchodných dohôd, rozvojového financovania a vývozu technológií.

Čína chcela a stále chce ukázať, že dokáže Spojeným štátom konkurovať aj v ich tradičnej sfére vplyvu. Aj preto má Kuba pre Peking taký význam. To je obzvlášť aktuálne po nedávnom zvrhnutí venezuelského diktátora Nicolása Madura Spojenými štátmi a po oslabení vplyvu čínskeho režimu v Paname.

Sledovanie americkej armády

Pre Spojené štáty je potreba obmedziť vplyv komunistickej Číny v regióne skutočná a naliehavá. Ak sa budú spravodajské aktivity spojené s Čínou na Kube ďalej rozširovať, môžu podľa analytikov tieto zariadenia prispievať k sledovaniu rôznych foriem elektronickej činnosti na juhovýchode Spojených štátov.

Analytici upozorňujú, že geografická poloha Kuby poskytuje výhodné miesto na zber spravodajských informácií, ak sú k dispozícii potrebné technické prostriedky. Potenciálnymi cieľmi môžu byť vojenská komunikácia, činnosť námorníctva pozdĺž atlantického pobrežia a v oblasti pobrežia zálivu, elektronické emisie spojené s vojenskými cvičeniami, ako aj aktivity súvisiace s vesmírnym programom na floridskom Space Coast.

Môže Washington vytlačiť Čínu z Kuby?

Spojené štáty majú k dispozícii viacero možností, ako obmedziť vplyv čínskeho režimu na Kube. Jednou z nich by mohlo byť zadržanie kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela a/alebo Raúla Castra. Spojené štáty majú voči Castrovi a kubánskemu vedeniu obdobný právny rámec, aký uplatnili voči Madurovi, ktorý by im mohol umožniť konať v súlade s právnymi predpismi.

Spojené štáty by taktiež mohli sprísniť vývozné obmedzenia a sankcie voči kubánskym subjektom zapojeným do represií alebo do vojenskej či spravodajskej spolupráce.

Na druhej strane by sa Washington mohol pokúsiť o užšiu spoluprácu s Havanou prostredníctvom politiky kombinujúcej stimuly a tlak.

Spojené štáty by mohli ponúknuť cielené zmiernenie sankcií a/alebo rozšírenie hospodárskej spolupráce, aby znížili závislosť Kuby od čínskeho financovania. To by mohlo Havanu presvedčiť k užšej ekonomickej spolupráci so Spojenými štátmi a umožniť tomuto chudobnému ostrovnému štátu konečne využiť výhody svojej blízkosti k USA podobne, ako z nej ťažia Mexiko a Kanada.

Prinieslo by to konkrétne a rýchle prínosy, vrátane krátkodobej hospodárskej úľavy a dlhodobého rastu financovania infraštruktúry, bezpečnostnej spolupráce aj nových investičných príležitostí. To všetko by premenilo kubánsku ekonomiku aj životy jej obyvateľov.

Riziko eskalácie?

Hrozí, že sa Kuba pod tlakom Spojených štátov ešte viac zblíži s Čínou? Potenciálne áno.

Počas studenej vojny prispela americká snaha izolovať Havanu k užšej sovietsko-kubánskej spolupráci. Vzhľadom na nedávny postup Spojených štátov voči Venezuele sa však nezdá pravdepodobné, že by sa Peking pokúsil podniknúť kroky, ktoré by priamo spochybnili americkú prevahu vo vzťahu ku Kube.

Čína však Kube dodáva tak potrebné solárne panely, ktoré majú čiastočne nahradiť energiu predtým zabezpečovanú dodávkami venezuelskej ropy, a poskytuje jej tiež hospodársku pomoc. Jedno aj druhé narastá súbežne so stupňujúcim sa tlakom Spojených štátov na Havanu.

Peking by zároveň pravdepodobne americký tlak vykresľoval ako ďalší dôkaz toho, že Washington odmieta právo suverénnych štátov slobodne si vyberať svojich medzinárodných partnerov.

Problém však spočíva v tom, že každé konanie má svoje dôsledky. Ak kubánske vedenie umožní čínskemu režimu bez obmedzení špehovať americké vojenské operácie a komunikáciu z územia Kuby, musí počítať s reakciou Spojených štátov.

Aspoň za súčasnej americkej administratívy.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanoviská The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj