Domov, Názory » ROZHOVORY

Bezpečnostný analytik Bednár: Rusko je malý neposlušný brat, ktorý narúša plány veľkej Číny (Rozhovor)

Viac ako štyri roky trvajúca vojna na Ukrajine zásadne zmenila pohľad Európy na bezpečnosť. Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára však Západ stále venuje priveľa pozornosti Rusku, zatiaľ čo skutočná strategická výzva prichádza z Číny. Tá podľa neho disponuje ekonomickou, technologickou aj priemyselnou silou, ktorá môže v budúcnosti zásadne zmeniť globálnu rovnováhu síl.

V rozhovore pre Epoch Times Slovensko hovorí o tom, prečo Rusko označuje za „malého neposlušného brata“ Číny, aké bezpečnostné riziká prinášajú čínske investície na Slovensku, či je Európa pripravená zabezpečiť svoju obranu bez Spojených štátov a prečo by sme sa už dnes mali pripravovať na konflikty, ktoré môžu prísť o niekoľko desaťročí.

Epoch Times Slovensko: V nedávnom rozhovore pre Pravdu ste povedali, že Rusko je druhoradá hrozba, pričom skutočnou výzvou pre Západ je Čína. Môžete vysvetliť v čom konkrétne spočíva čínske nebezpečenstvo? Ako k čínskej hrozbe pristupujú štáty EÚ a Slovensko? Uvedomujú si ju alebo sa ešte len začínajú „prebúdzať“?

Vladimír Bednár: Z dlhodobého strategického hľadiska je jediným štátom, ktorý môže zásadne zmeniť globálnu rovnováhu síl, Čína. Predstavuje približne 17 % svetového HDP aj populácie, má približne desaťnásobok obyvateľov Ruska a osemnásobne silnejšiu ekonomiku. To jej umožňuje dlhodobo budovať vojenskú, technologickú aj ekonomickú moc významne prekračujúcu moc akejkoľvek inej krajiny s výnimkou USA.

Čínska výzva nespočíva len vo vojenskej sile. Kľúčová je jej dominancia v priemysle, kritických surovinách, moderných technológiách a globálnych dodávateľských reťazcoch. Prípadný konflikt Číny s Taiwanom by mal preto podstatne väčší dopad na svetovú ekonomiku a politické dianie než vojna na Ukrajine. Európska únia túto výzvu dlhodobo ignorovala, avšak Európska únia a aj Slovensko si túto výzvu uvedomujú čoraz intenzívnejšie.

Na Slovensku máme najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii, automobilku Volvo, ktorá dnes už patrí Číňanom. Druhou najväčšou investíciou je plánovaná čínska baterkáreň v Šuranoch, pričom firma Gotion má úzke prepojenia na Čínsku komunistickú stranu. Predstavujú tieto investície bezpečnostné riziko pre Slovensko?

Mnohé čínske investície predstavujú značné bezpečnostné riziko. Slúžia na krytie spravodajských aktivít Číny a aktivít na ovplyvňovanie diania v cieľových krajinách. Nie každá čínska investícia však predstavuje zásadné bezpečnostné riziko. Spomenuté investície patria medzi nízkorizikové investície. Aj tak ich nebezpečnosť netreba podceňovať.

Čína sa však v minulosti zaujímala napríklad o investíciu na letisku na Sliači, kde sídli naše stíhacie letectvo, alebo o údržbu našich strategických cestných ťahov, ktoré predstavujú hlavné logistické koridory aj pre Severoatlantickú alianciu. Pritom od začiatku plnoformátovej invázie Ruska na Ukrajinu sa Čína takéto strategické investície u našich susedov snažila využiť na blokovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

S čínskymi investíciami často prichádzajú aj čínske bezpečnostné zložky, ktoré monitorujú čínskych občanov a ich aktivity a snažia sa pôsobiť mimo jurisdikcie hostiteľských krajín.

Problémom nie sú len čínske investície, ale aj prijatie čínskych technológií. Elektronické zariadenia, ako telekomunikačné zariadenia, mobily, televízory, dokonca aj automobily, používa Čína na technologickú špionáž. Preto napríklad niektoré krajiny zakázali vstup čínskych vozidiel do niektorých objektov a dokonca Izrael zabavoval čínske autá svojim vojakom.

Vojna na Ukrajine vypukla len štyri dni po skončení zimných olympijských hier v Pekingu. 4. februára 2022 sa stretol čínsky prezident Si Ťin-pching s ruským prezidentom Putinom. 24. februára 2022 Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Myslíte si, že išlo o koordinovanú akciu? Je prisilné tvrdiť, že konflikt na Ukrajine je vlastne konfliktom USA s Čínou, kde Ukrajina je proxy zástupcom USA a Rusko proxy zástupcom Číny?

Ako sme spomenuli skôr, Čína je lídrom krajín, ktoré chcú zmenu svetového poriadku a preto sa prirodzene ostatné krajiny, ktoré chcú zmenu svetového poriadku, postupne sústredia okolo tohto lídra. Zatiaľ však k takémuto sústredeniu nedošlo. Ruská federácia sama seba vníma ako dostatočne silnú na to, aby konala autonómne.

Mohlo by sa zdať, že Číne vojna na Ukrajine vyhovuje, lebo oslabuje krajiny, ktoré vníma ako nepriateľské. Nie je to však tak. Čína vníma vojnu na Ukrajine ako nežiaducu, pretože narúša jej plán nevyostrovať konflikt so západnou civilizáciou, pokiaľ nedosiahne dostatočnú prevahu.

Rusko tak nie je proxy zástupcom Číny, ale naopak jej malým neposlušným bratom, ktorý narúša plány veľkej Číny.

Vojna na Ukrajine ukázala význam modernej techniky – dronov, umelej inteligencie, elektronického boja či satelitných technológií. Čo podľa vás táto vojna zmenila v chápaní modernej obrany a na čo by sa mali pripraviť slovenské ozbrojené sily?

Častokrát sa diskusia o transformácii sústreďuje na technologické zmeny, avšak existuje ešte jedna oblasť, ktorá je dôležitejšia než samotné technologické zmeny. Tou je uvedomenie si, že vojna je celospoločenské úsilie a že Slovenská republika sa musí pripraviť na plnoformátový, rozsiahly a dlhotrvajúci vojnový konflikt, na aký sa počas existencie samostatného Slovenska jeho ozbrojené sily ešte nikdy nepripravovali.

Príkladom v tejto oblasti môže byť nová stratégia Taiwanu a jej koncepcia zapojenia celej spoločnosti do obrany krajiny.

Bezpečnostná politika Európy bola desaťročia výrazne postavená na spolupráci so Spojenými štátmi. Ak by USA v budúcnosti obmedzili svoju úlohu v európskej obrane, je Európa schopná zabezpečiť svoju obranu samostatnejšie?

Doterajší vzťah Európy so Spojenými štátmi v oblasti obrany možno charakterizovať bonmotom, že 500 miliónov Európanov prosí 350 miliónov Američanov, aby ich ochránili pred 140 miliónmi Rusov. Tento bonmot s trochou nadsadenia poukazuje na nezodpovednosť situácie, do ktorej sa Európa dostala.

Zároveň tento bonmot dáva odpoveď na vašu otázku. Ak bude Európa skutočne chcieť zabezpečiť vlastnú obranu, určite to dokáže. Musí však prevziať zodpovednosť a prestať sa schovávať za Spojené štáty. To však neplatí len pre európske štáty, ale aj pre krajiny východnej a juhovýchodnej Ázie.

V posledných rokoch sa často hovorí o hybridných hrozbách – od kybernetických útokov cez dezinformácie až po pokusy o ovplyvňovanie volieb. Kde podľa vás dnes Slovensko najviac zaostáva v schopnosti tieto hrozby identifikovať a reagovať na ne?

Hlavným problémom Slovenska v boji proti hybridným hrozbám je, že samotné pomenovanie bezpečnostných hrozieb sa stalo predmetom populistického nadbiehania našim nepriateľom, čo vedie k ignorovaniu týchto hrozieb. Pokiaľ nebudeme schopní hybridné hrozby jasne identifikovať, nemôžeme proti nim účinne bojovať.

Bohužiaľ, slovenská vláda hybridné hrozby a našich skutočných nepriateľov ako Ruskú federáciu a Čínu nechce jasne pomenovať, a tým bráni tomu, aby sme sa proti nim mohli efektívne brániť.

Spoločnosť je dnes výrazne polarizovaná a bezpečnostné témy sa často stávajú predmetom politického konfliktu. Ako podľa vás vplýva vnútorná spoločenská polarizácia na schopnosť štátu reagovať na bezpečnostné hrozby?

Politická polarizácia nielen oslabuje našu schopnosť reagovať na bezpečnostné hrozby, ale samotná politická polarizácia je zároveň bezpečnostnou hrozbou. O to negatívnejšie vnímam, že spochybňovanie našich hlavných bezpečnostných záujmov a polarizovanie spoločnosti v bezpečnostných otázkach  sa stalo politickou agendou niektorých politických strán, a to vrátane vládnych.

Keď sa pozriete na bezpečnostnú situáciu vo svete s odstupom odborníka – čo je podľa vás jedna vec, ktorej verejnosť venuje príliš veľa pozornosti, a naopak jedna vec, ktorú výrazne podceňuje?

Príliš veľká pozornosť sa venuje dianiu v súčasných vojnových konfliktoch a príliš malá pozornosť sa venuje budúcim vojnovým konfliktom. Dnes však to, čo nakúpime, alebo štruktúry, ktoré teraz vybudujeme, budú slúžiť ešte o viac ako 40 rokov. Preto musíme myslieť na vojny, ktoré budeme viesť v rokoch 2060 – 2070, a nie iba na vojny, ktoré sa odohrávajú dnes na Ukrajine alebo na Blízkom východe.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK