Svet » EÚ

Von der Leyenová: Spravme z Európy prvý elektrifikovaný kontinent

Európska komisia (EK) chce znížiť závislosť Európy od fosílnych palív a ďalej ju dekarbonizovať. Kľúčovým nástrojom v plnení týchto cieľov je momentálne Plán elektrifikácie EÚ. Prinášame analýzu toho, čo EK plánuje v rôznych sektoroch nášho života a aký vývoj očakáva v prípade cien elektriny.

Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 zaznamenali ceny plynu a ropy chvíľami doslova explozívny nárast. Aj v kontexte aktuálnej vojny v Iráne sa ceny fosílnych palív opäť držia na vysokej úrovni. Podľa Európskej komisie to jasne ukazuje, aká zraniteľná je EÚ voči geopolitickým šokom.

Väčšina ľudí v Európe je stále odkázaná na tieto zdroje energie. Zvyšovanie cien tak pociťujú priamo – na čerpacej stanici, pri dopĺňaní nádrže pre olejové vykurovanie, alebo pri ďalšom vyúčtovaní za plyn. Zvyšujú sa aj ceny niektorých potravín a iných tovarov, ktoré sa zväčša prepravujú nákladnými autami s naftovým pohonom. Obchodníci totiž toto zdražovanie za bežných okolností prenášajú priamo na koncových spotrebiteľov.

Svoju potrebu fosílnych palív pokrýva Európska únia z veľkej časti dovozom z krajín mimo Únie. V roku 2024 dosiahla celková závislosť EÚ od dovozu energií 57 percent. Konkrétne pri rope a zemnom plyne sa miera závislosti pohybuje dokonca na úrovni 89 až 97 percent. Medzi hlavných dodávateľov patrí okrem iných Nórsko, USA, Katar, Alžírsko a v malej miere aj Rusko.

Aké sú zámery Európskej komisie?

Cieľom Európskej komisie (EK) je závislosť od fosílnych zdrojov zmierniť. Z hľadiska klimatickej politiky je s týmto úsilím priamo spojená snaha o dekarbonizáciu EÚ. 

Súčasne má Komisia v úmysle posilniť konkurencieschopnosť Európy.

Na tento účel zverejnila EK v piatok 17. júla Plán elektrifikácie EÚ, ktorého súčasťou je aj revízia systému obchodovania s emisiami (ETS).

Zámerom Komisie je: Čím vyšší bude stupeň elektrifikácie spoločnosti, tým menšia bude spotreba uhlia, zemného plynu a ropy.

„Najlepším spôsobom, ako znížiť závislosť Európy od fosílnych palív, je zásobovať našu ekonomiku elektrinou z čistých domácich zdrojov. Dnes navrhujeme urobiť z Európy prvý plne elektrifikovaný kontinent na svete,“ hovorí predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

V oblasti výroby elektriny dosiahli domáce zdroje energie v EÚ v minulom roku podiel vyše 70 percent. V tomto roku je to zatiaľ 72 percent. Tento údaj zahŕňa „obnoviteľné“ zdroje energie a jadrovú energiu.

Priemysel: Elektrifikácia viacerých procesov

Miera elektrifikácie v rámci celkovej spotreby energie v EÚ však už desať rokov stagnuje na úrovni 23 percent. Komisia preto plánuje urýchliť elektrifikáciu odvetví s vysokou spotrebou energie, najmä priemyslu, dopravy a budov, kde naďalej dominujú fosílne palivá. Európska komisia sa snaží do roku 2030 zvýšiť podiel elektriny na spotrebe na 32 percent, do roku 2040 by to malo byť 46 percent.

V priemysle by sa tak malo automatizovať ešte viac procesov. Rovnako by bolo možné vo väčšej miere čiastočne prevádzkovať na elektrinu, a nie na fosílne palivá, aj vysokoteplotné procesy do 500 stupňov Celzia. Na to by sa dali využiť elektródové kotly, veľké tepelné čerpadlá a elektrické ohrievače.

V tejto súvislosti chce EK podporiť aj investície do elektrifikácie priemyslu. Uvažuje sa o revidovanom rámci systému obchodovania s emisiami, zriadení Banky pre dekarbonizáciu priemyslu a takzvanom „ETS-Investment-Boosteri“ s rozpočtom 30 miliárd eur.

Doprava: Rozširovanie elektromobility

Sektor dopravy je zodpovedný za približne 25 percent všetkých emisií skleníkových plynov, spôsobených ľudskou činnosťou. Približne 90 až 95 percent spotreby energie v doprave pochádza z fosílnych palív. Suverénne najväčší podiel na tejto spotrebe má cestná doprava, po nej letecká a námorná doprava.

Na cestách by malo viac ľudí prejsť na elektrické vozidlá. Podľa Komisie môže jazda v batériovom elektrickom vozidle ušetriť až 78 percent prevádzkových nákladov v porovnaní s ekvivalentným vozidlom so spaľovacím motorom.

Že je takýto krok možný, ukázalo Nórsko ako nečlenský štát EÚ. Bezmála 99 percent nových automobilov tam dnes tvoria výhradne elektromobily, čo sa časom odráža aj na celkovom vozovom parku. Táto zmena však bola možná len vďaka desaťročia trvajúcej štátnej podpore a zvýšeným investíciám do siete nabíjacích staníc. Svoje navyše zohralo aj vysoké zdanenie vozidiel so spaľovacím motorom.

Do roku 2030 chce EÚ uviesť do obehu 400 000 nákladných vozidiel s nulovými emisiami, pričom v drvivej väčšine pôjde o elektrické nákladné vozidlá. Na to však musia byť k dispozícii dostatočné kapacity sietí pre nabíjaciu infraštruktúru. 

O preťažení elektrickej siete už informoval energetický podnik v Bádensku-Württembersku, ktorý z tohto dôvodu nedokáže schvaľovať nové žiadosti o nabíjacie body pre e-nákladiaky. S rovnakými problémami s kapacitou sa potýka aj Holandsko.

Budovy: Zameranie na elektrické tepelné čerpadlá

V kotolniach by podľa plánov EK mali postupne miznúť olejové a plynové kotly. Namiesto nich sa počíta s dekarbonizovaným diaľkovým vykurovaním a najmä s tepelnými čerpadlami.

Prechod z plynových kotlov na tepelné čerpadlá zníži podľa Komisie účet za kúrenie u priemerných domácností v EÚ až o 60 percent a zároveň podporí adaptáciu na zmenu klímy.

Na urýchlenie tohto prechodu v oblasti vykurovania chce Komisia zvážiť zavedenie trhového mechanizmu pre čisté teplo. Ten má motivovať výrobcov k zvyšovaniu podielu tepelných čerpadiel v rámci ich celkového predaja. Hovorí sa tiež o akčnom pláne pre chladenie a vykurovanie, ktorý by mal reagovať na rastúci dopyt po efektívnom chladení. Mnohé tepelné čerpadlá totiž môžu slúžiť aj ako chladiace zariadenia.

Súčasný stav rôznych energetických ukazovateľov a ciele Európskej komisie. (Foto: mf/Epoch Times; Dáta: Cleanthinking, Spolková agentúra pre siete)

Komisia chce znížiť ceny elektriny

V rámci plánu EK hovorí aj o „znížení cien elektriny“. Ako sa má toto zníženie dosiahnuť, však neprezrádza.

Do roku 2030 však chce zabezpečiť, aby ceny elektriny pre domácnosti neprekročili 2-násobok cien plynu a pre priemysel 2,5-násobok cien plynu. V súčasnosti platia domácnosti v EÚ v priemere približne 2,64-krát vyššie ceny za elektrinu ako za plyn. Zatiaľ čo plyn stojí okolo 11 centov za kilowatthodinu (kWh), cena elektriny sa pohybuje na úrovni približne 29 centov. V Nemecku platia súčasní zákazníci v priemere približne 38 centov za kWh.

Keďže však Komisia neuvádza žiadnu konkrétnu hranicu pre cenu elektriny, uvedený pomer by sa dal teoreticky dosiahnuť aj zvýšením cien plynu.

V rámci svojej cenovej politiky chce Komisia navyše v EÚ odstrániť daňové rozdiely medzi elektrinou a plynom. To by malo v celej Európe vytvoriť stimuly pre technológie založené na elektrine, ako sú tepelné čerpadlá, elektrické vozidlá a batérie.

Ako ďalší krok by EK po roku 2030 chcela postupne zrušiť existujúce dotácie na fosílne palivá. Rovnako chce umožniť členským štátom znížiť sieťové poplatky pre určité skupiny spotrebiteľov a dane pre energeticky náročné podniky.

Ako sa má pokryť vyšší dopyt po elektrine

Nárast počtu elektrických vozidiel na cestách, tepelných čerpadiel v kotolniach a elektrického vykurovania v priemysle masívne zvyšuje dopyt po elektrickej energii.

Na tento účel Európska komisia počíta predovšetkým s ďalším budovaním obnoviteľných zdrojov.

Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jørgensena je dôležitým doplnkom aj jadrová energia. V komentári pre nemecké noviny Handelsblatt uviedol, že v štátoch využívajúcich jadrovú energiu by sa mala vyvíjať ďalšia generácia jadrových elektrární a technológií. Jadrová energia tak môže pomôcť dekarbonizácii aj bezpečnosti dodávok. Viacero štátov v súčasnosti pracuje na vývoji malých modulárnych reaktorov (SMR).

V súvislosti s podporou elektrifikácie Komisia zdôrazňuje aj to, aké dôležité je rozširovanie elektrických sietí, ktoré sa musí urýchliť. Kvôli energetickej transformácii a elektrifikácii spomínaných sektorov bude sieťami tiecť oveľa viac elektriny – a to nielen jedným, ale niekedy aj oboma smermi. To si vyžaduje masívne zvýšenie kapacít sietí, inými slovami: musia sa položiť ďalšie a hrubšie vedenia.

„Európske elektrické siete patria medzi najväčšie a najspoľahlivejšie na svete,“ uviedla Komisia. „Existujú však dlhé čakacie listiny na nové pripojenia a existujúca sieť sa nevyužíva tak efektívne, ako by sa mohla.“

Tejto výzve čelí Komisia prostredníctvom Európskeho balíka pre siete, ktorý navrhla minulý rok. Rýchle prijatie tohto balíka do konca roka bude rozhodujúce na to, aby mohla Európa elektrifikáciu zrýchliť.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK