Názory

Nemecko sa prebúdza a začína si uvedomovať čínsku hrozbu (Komentár)

Nemecká vláda a popredné nemecké korporácie sa čoraz častejšie rozchádzajú v pohľade na vzťahy s Čínou.

Berlín kritizuje Peking za umelé podhodnocovanie čínskej meny, zneužívanie svojho dominantného postavenia v globálnom spracovaní vzácnych zemín ako nátlakovej zbrane a za vojenské aktivity v sivej zóne okolo Taiwanu a vo Východočínskom a Juhočínskom mori. Nemecké firmy sa však obávajú odvetných krokov, ak budú prijaté opatrenia na ochranu nemeckého trhu.

Hoci Nemecko v minulosti podporovalo užšie vzťahy s Čínou, tón Berlína sa zmenil v dôsledku nepriaznivého vývoja hospodárskych a bezpečnostných vzťahov medzi oboma krajinami. V súčasnosti sa Berlín prikláňa k postoju Bruselu, ktorý voči Čínskej komunistickej strane (ČKS) zaujíma tvrdšiu líniu.

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že Čína udržiava svoju menu podhodnotenú až o 30 %. Kritizoval Peking kvôli štátnym dotáciám pre priemyselné odvetvia a kvôli nekonvertibilnej mene, ktoré podľa neho narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž. V prípade Číny to vedie k nadmernej produkcii čínskeho tovaru, jeho nízkym cenám a jeho záplave na svetových trhoch. Toto podhodnotenie zároveň bráni nemeckému exportu úspešne konkurovať na svetových trhoch vrátane samotného čínskeho trhu.

Zatiaľ čo nemeckí výrobcovia v minulosti ťažili z rozsiahleho vývozu do Číny, dnes ich domáci čínski výrobcovia z čínskych trhov vytláčajú. Obmedzenia, ktoré Peking zaviedol na vývoz čínskych vzácnych zemín, zasiahli obzvlášť tvrdo nemecký automobilový a obranný priemysel. To predstavuje vážne riziko v situácii, keď sa ruská vojna na Ukrajine môže rozšíriť aj do ďalších európskych krajín, pričom Spojené štáty čoraz dôraznejšie očakávajú, že Európa bude od nich v oblasti obrany menej závislá.

​​Čínske autá, oblečenie a solárne panely zaplavujú Európu, čo vedie k zatváraniu európskych tovární. Nemecko od roku 2019 prišlo o sedminu pracovných miest v automobilovom priemysle, čiastočne kvôli konkurencii zo strany čínskych automobiliek na čínskom trhu. Od roku 2020 investície klesajú, zatiaľ čo v ostatných veľkých európskych ekonomikách naopak rastú. Počet zamestnancov v nemeckom výrobnom sektore je dnes na najnižšej úrovni za posledných desať rokov – len 6,6 milióna.

Spoločnosť Volkswagen zvažuje ďalšie prepúšťanie, tentoraz až 100-tisíc zamestnancov, čiastočne kvôli konkurencii z Číny. Týka sa to 45-tisíc pracovníkov v štyroch nemeckých závodoch. Okrem toho dochádza k postupnému rušeniu 50 000 pracovných miest, na ktorom sa firma dohodla v roku 2024. Jeden z najväčších akcionárov Volkswagenu uviedol, že výroba automobilov vyvinutých pre čínsky trh priamo v Nemecku by mohla časť týchto pracovných miest zachrániť.

Slabý hospodársky rast v Nemecku vedie Berlín k tomu, aby pripravoval plány na postupné zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 67 na 70 rokov. Prognóza hospodárskeho rastu Nemecka na rok 2026 je len 0,5 percenta, čo je pod priemerom eurozóny. Čiastočne to spôsobuje zaostávajúci nemecký export.

Zhoršujúca sa ekonomická pozícia Nemecka voči Číne zvyšuje tiež bezpečnostné obavy. Najmä vzhľadom na to, že Peking čoraz väčšiu časť svojej ekonomickej sily a inovačného potenciálu vyčleňuje na militarizáciu. Práve to mu umožňuje presadzovať svoje požiadavky na „znovuzjednotenie“ s Taiwanom a získavanie kontroly nad takmer celým Juhočínskym morom.

Nemecko nedávno vydalo niekoľko diplomatických dekrétov, v ktorých vyjadrilo obavy z čínskej vojenskej aktivity ohrozujúcej lodnú dopravu východne od Taiwanu, ako aj stabilitu vo Východočínskom a Juhočínskom mori. Berlín je tiež znepokojený čínskou podporou Ruska vo vojne proti Ukrajine.

Merz otvára otázku podhodnotenej meny na pôde Európskej rady a skupiny G7, ktorú tvoria Spojené štáty, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Kanada a Japonsko. Európska únia síce oficiálne nepatrí medzi členov, no v zoskupení má významný vplyv. Merz navrhol uzatvorenie novej menovej dohody podľa vzoru Plazskej dohody z roku 1985 (Plaza Accord). Tá prostredníctvom spolupráce medzi Spojenými štátmi, Japonskom a hlavnými európskymi ekonomikami viedla k oslabeniu dolára a k zhodnoteniu japonského jenu a nemeckej marky voči doláru.

Merz uviedol, že v súvislosti so svojimi obavami získal silnú podporu Spojených štátov. Ponúka sa preto otázka, či skupina G7 čoskoro nepristúpi k ráznejším a jednotnejším opatreniam proti čínskemu podhodnocovaniu meny a štátnym dotáciám, nehovoriac o územnej agresii Číny vo východnej Ázii a v Juhočínskom mori.

Systémový prístup Pekingu k podpore čínskeho exportu a k rozširovaniu svojho územia si vyžaduje nielen systémovú reakciu zo strany Nemecka, celej Európy a Spojených štátov, ale tiež proaktívne predchádzanie tejto hrozbe.

Spojené štáty, Európa a ostatné demokracie sveta by mali zaujať jednotný postoj, ktorý zastaví čínsku vojenskú agresiu v zahraničí, okrem iného prostredníctvom hospodárskych sankcií a ciel uvalených na Čínu. Tak bude pre Čínsku komunistickú stranu (ČKS) náročnejšie využívať svoju ekonomiku na financovanie postupných vojenských výbojov. Ak sa tomu nezabráni, tieto postupné územné zisky nakoniec posilnia ČKS, aby pri každej ďalšej príležitosti zabrala ešte viac územia.

Spojené štáty a Európa sú údajne v spore takmer vo všetkom – od NATO cez otázku ciel až po pápeža v Taliansku. Nezhody sa týkajú aj politiky voči Iránu, Ukrajine, Kanade a Grónsku. Niekedy prerastajú až do osobnej roviny. V mnohých zásadných otázkach majú obe strany svoj diel pravdy.

Je potrebné hľadať kompromisy, aby sme sa mohli sústrediť na skutočné hrozby prichádzajúce z autoritárskych krajín, ako je Čína. Prípad Nemecka to názorne ilustruje. Ako demokracie si začíname uvedomovať, že tvárou v tvár blížiacemu sa tajfúnu menom Čínska komunistická strana sme všetci na jednej lodi.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK