„Mačacia bojovníčka“ Taiwanu: viceprezidentka Hsiao Bi-khimová vzdoruje Pekingu vlastnou diplomaciou (Špeciál)
Keď Hsiao Bi-khimová pred šiestimi rokmi odcestovala do Washingtonu, ako čerstvo vymenovaná taiwanská vyslankyňa potrebovala niečo, čím by mohla odrážať hrozivých čínskych „vlčích bojovníkov“. Vytvorila si preto vlastný prístup takzvanej „mačacej bojovníčky“. Je obratná, prispôsobivá, vždy ostražitá a čo je najdôležitejšie, má silnú nezávislú povahu. Po šiestich rokoch je druhou najmocnejšou osobou na Taiwane a zdá sa, že jej prezývka úspešne obstála v skúške času.
„Mačky nemožno do ničoho nútiť,“ hovorí. „Majú svoju vlastnú hlavu.“ Podľa nej je na tom ostrovný štát podobne.
„Taiwan dokáže byť jemný, vrelý a prítulný… Zároveň je však dôležité ponechať si ostré pazúry, aby sme sa dokázali brániť,“ povedala viceprezidentka v rozhovore pre reláciu American Thought Leaders denníka Epoch Times v prezidentskom paláci.
V diplomatickej praxi to podľa nej znamená neustále balansovanie a hľadanie spoločných záujmov. V kontexte americko-taiwanských vzťahov to predstavuje budovanie konsenzu v celom politickom spektre zastúpenom v americkom Kongrese.
Využívaním svojich silných stránok sa Tchaj-pej a Washington podľa nej navzájom posilňujú. „V tom spočíva naša príťažlivosť. Spolu sú Taiwan a Spojené štáty oveľa silnejšie,“ dodáva.
Hrozby Pekingu berie s nadhľadom
Hsiao sa narodila v Japonsku taiwanskému presbyteriánskemu pastorovi a učiteľke hudby zo Severnej Karolíny. Spomína, že už od chvíle, keď sa naučila rozprávať, fungovala ako akési prepojenie a prekladala svojim starým mamám, z ktorých každá hovorila iným jazykom.
Do politiky vstúpila ako 24-ročná. V priebehu šiestich rokov získala kreslo v taiwanskom parlamente a stala sa jednou z vtedajších najmladších zákonodarkýň. Počas spoločného pôsobenia v parlamente v roku 2006 podporila so súčasným taiwanským prezidentom Laj Čching-tem rezolúciu, ktorá vyzývala medzinárodné organizácie, aby vyšetrili štátom podporované nútené odbery orgánov v Číne. Išlo o kauzu, ktorú len niekoľko týždňov predtým odhalil práve denník Epoch Times.
Taiwanská viceprezidentka Hsiao Bi-khimová na archívnej snímke. V konfrontácii s čínskymi „vlčími bojovníkmi“ si vybudovala vlastný štýl diplomacie. (Foto: verejná doména)
Laj je prvým taiwanským prezidentom, ktorý je pôvodným povolaním lekár, a podľa Hsiao je veľmi oddaný ochrane základných práv.
Ako rástol jej politický vplyv, Peking ju začal označovať za zarytú separatistku a obvinil ju z tajnej spolupráce so Spojenými štátmi s cieľom dosiahnuť nezávislosť Taiwanu. Komunistický režim ju dokonca dvakrát zaradil na svoju čiernu listinu. Hsiao to považuje len za zastrašovaciu taktiku.
„Nedovolíme, aby Čínska komunistická strana určovala, kto sme,“ vyhlásila.
Podobne ako mnohí ďalší, ktorých si čínsky režim vzal na mušku, aj ona berie uvalené sankcie s nadhľadom. V Číne nemá žiadne osobné podnikateľské aktivity, sankcie sú teda čisto symbolické. Ako sama hovorí: Nech sa Peking snaží akokoľvek, nezastaví jej úsilie brániť Taiwan a hodnoty, ktoré predstavuje.
Vyhrážky sú bežnou súčasťou taiwanského života a každým dňom sa stupňujú.
Čínsky režim, ktorý vníma Taiwan len ako odštiepeneckú provinciu, takmer denne obťažuje ostrov preletmi vojenských lietadiel. Peking bežne blokuje účasť Tchaj-peja na medzinárodných fórach. Za pomoci peňazí a štedrých sľubov odlákava diplomatických spojencov ostrova v snahe ešte viac ho medzinárodne izolovať.
Stíhačka Mirage 2000 taiwanských vzdušných síl štartuje z leteckej základne v meste Sin-ču 29. decembra 2025. Zaistenie bezpečnosti ostrova je podľa Hsiao nevyhnutné. (Foto: Cheng Yu-chen/AFP via Getty Images)
Hrozby sa však objavujú aj v iných formách.
Počas trojdňovej návštevy Prahy v roku 2024 ju sledovali čínski diplomati a agenti, pričom údajne plánovali zinscenovať autonehodu. Hsiao vtedy delilo len niekoľko týždňov od nástupu do funkcie viceprezidentky. V januári české úrady zatkli spravodajcu čínskych štátnych médií, ktorý sa pokúšal zhromažďovať kompromitujúce materiály na protaiwanských politikov.
Taktika skrytej vojny Číny podľa nej čoraz viac núti Taiwan k obrannej reakcii. Taiwan však nachádza správne nástroje, ako sa brániť a presadzovať svoju jedinečnú identitu.
Taiwanský národný bezpečnostný úrad uviedol, že v Číne zaznamenal rastúcu nespokojnosť s prísnou kontrolou režimu a ekonomickými problémami. Ostrovný štát túto situáciu využil a nedávno sprevádzkoval online portál, prostredníctvom ktorého vyzýva čínskych občanov, aby mu poskytovali spravodajské tipy.
Taiwanskí politickí lídri počas tlačovej konferencie v prezidentskom paláci 26. novembra 2025. Napriek tomu, že má Taiwan len niečo vyše 23 miliónov obyvateľov, na globálnom trhu hrá oveľa väčšiu úlohu, než by sa dalo očakávať vzhľadom na jeho veľkosť. (Foto: I-Hwa Cheng/AFP via Getty Images)
Malý rozmerom, veľký významom
Napriek populácii len niečo vyše 23 miliónov obyvateľov má Taiwan na globálnom trhu vplyv, ktorým výrazne presahuje svoju váhovú kategóriu. Krajina – známa aj ako „kremíkový ostrov“ – vyrába takmer dve tretiny svetovej produkcie mikročipov – a takmer všetky tie najpokročilejšie. Vďaka tomu je nenahraditeľnou súčasťou modernej digitálnej ekonomiky.
Minulý rok Taiwan predbehol Nemecko a stal sa štvrtým najväčším obchodným partnerom Spojených štátov.
Hoci medzi USA a Taiwanom neexistuje formálna aliancia, ich úzke vzťahy pretrvali počas viacerých po sebe nasledujúcich vlád, čím sa napriek agresívnemu postoju Číny darí udržiavať mier v Taiwanskom prielive – hlavnej dopravnej tepne, ktorou prúdi svetový obchod. Touto približne 180 kilometrov dlhou vodnou cestou každoročne prejde tovar v hodnote biliónov dolárov.
Hsiao označila tento vzťah za jedno z najdôležitejších partnerstiev na svete. „Je to partnerstvo, ktoré umožnilo svetu prosperovať,“ dodala.
A toto partnerstvo sa neustále rozširuje. Tchaj-pej a Washington v januári oznámili významnú dohodu v oblasti čipov, ktorá odstraňuje vážne obchodné bariéry a prináša taiwanské investície vo výške 250 miliárd dolárov do americkej polovodičovej a energetickej infraštruktúry.
Taiwanskí predstavitelia počas tlačovej konferencie vo Washingtone 16. januára 2026. Taiwan je kľúčovým hráčom digitálnej ekonomiky. (Foto: Eva Fu/The Epoch Times)
Sloboda verzus komunizmus
Konzervatívny think tank The Heritage Foundation vo februári zaradil Taiwan na piate miesto v rebríčku najslobodnejších ekonomík sveta. Čína skončila na 154. mieste.
Taiwanský model je podľa Hsiao presným opakom toho, čo sa nachádza na druhej strane prielivu. Poriadok založený na pravidlách, právny štát, základné práva a sloboda inovácie – to sú faktory, ktoré skutočne podporujú hospodársky rast.
Medzi oboma stranami prebieha ekonomický, politický a ideologický súboj, no Hsiao vôbec nepochybuje o tom, ktorý model nakoniec zvíťazí. Zatiaľ čo komunistická Čína naďalej presadzuje svoju formu socializmu a komunizmu, Taiwan podľa nej pevne verí, že demokracia prináša výsledky. Fakty hovoria samy za seba.
Západ sa desaťročia prepájal s čínskou ekonomikou v nádeji, že ak integruje Čínu do globálneho obchodného systému a pomôže jej zbohatnúť, nastúpi v krajine aj politická sloboda.
Tanker prevádzkovaný čínskou prepravnou spoločnosťou kotví na Taiwane 18. marca 2026. Západ dúfal, že spolu s integráciou Číny do globálneho obchodného systému a pomocou pri jej zbohatnutí nastúpi aj politická sloboda. To sa však nestalo, povedala viceprezidentka Taiwanu pre Epoch Times. (Foto: I-Hwa Cheng/AFP via Getty Images)
To sa však nestalo, skonštatovala Hsiao.
„Boli sme svedkami obrovského hospodárskeho rastu, no nevideli sme politickú otvorenosť či pokrok, ktorý mnohí očakávali. V niektorých oblastiach vidíme dokonca pravý opak,“ uviedla. „To je realita, ktorú musí väčšina z nás brať do úvahy pri hľadaní najvhodnejších spôsobov, ako k Čínskej ľudovej republike pristupovať.“
Hrubý domáci produkt Taiwanu na obyvateľa je v roku 2026 podľa Medzinárodného menového fondu trojnásobne vyšší než v pevninskej Číne.
Ostrovný štát sa v tejto situácii snaží posilniť svoju obranu. Prezident Laj chce do roku 2030 zvýšiť vojenský rozpočet zo súčasných približne 3 % HDP na 5 %. Začiatkom júna Taiwan otestoval americký raketový systém, pričom strely odpálil smerom k pevnine, čím simuloval obranu proti prípadnej čínskej invázii.
Taiwanskí vojaci počas výcviku s ostrou paľbou v Tchaj-čungu 9. júna 2026. Do roku 2030 chce taiwanský prezident Lai Ching-te zvýšiť vojenský rozpočet krajiny z približne 3 % na 5 % HDP. (Foto: Cheng Yu-chen/AFP via Getty Images)
Lajova vláda má však pred sebou viaceré prekážky. Opozičná strana, ktorá má bližšie k Pekingu, zablokovala vládny návrh na vojenské výdavky desaťkrát, kým nakoniec schválila oklieštený návrh rozpočtu.
Podľa Hsiao je však tento proces skôr dôkazom taiwanskej transparentnosti a demokratickej zodpovednosti. Jej strana bude taiwanskej spoločnosti aj naďalej pripomínať, aké dôležité je zaistiť bezpečnosť národa, dodala.
Na globálnej úrovni sa Taiwan podľa Hsiao zabudoval do „každej jednej vrstvy“ dodávateľského reťazca v oblasti umelej inteligencie a technológií. Ako tvrdí, obyvatelia Taiwanu – „stabilizátori“ a „budovatelia mieru“ – sa snažia k dianiu na medzinárodnej scéne prispievať aj ďalšími spôsobmi.
A práve to je jej vízia diplomacie „mačacieho bojovníka“: Taiwan je síce malý, no stále je to sila, s ktorou treba počítať.
„Mačky sú malé, ale dokážu vyskočiť do desaťnásobku svojej výšky alebo aj viac… A majú deväť životov,“ uzatvára.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.