Svet » EÚ

Európsky parlament vyzval na zrušenie čínskeho zákona o etnickej jednote. Odsúdil tiež situáciu na Haiti a vo Venezuele

Európsky parlament sa na svojom poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu venoval trom významným témam týkajúcim sa porušovania ľudských práv vo svete. Poslanci diskutovali o situácii v Číne, na Haiti a vo Venezuele, pričom najväčšiu pozornosť venovali novej čínskej legislatíve o „etnickej jednote a pokroku“ a jej dôsledkom pre Tibet, Sin-ťiang a Vnútorné Mongolsko. Rozprava prebehla 29. apríla, samotné uznesenia následne europoslanci schválili o deň neskôr.

Hlasovanie slovenských europoslancov ukázalo výrazné rozdiely najmä pri uznesení o Číne. Rezolúciu podporili europoslanci Smeru-SD Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová, ako aj zástupcovia Progresívneho Slovenska Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík a Ľudovít Ódor. Proti hlasovali Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák (obaja Smer-SD), Michal Wiezik a Lucia Yar (obaja PS), Branislav Ondruš (Hlas-SD) a europoslanci Republiky Milan Mazurek a Milan Uhrík.

Pri hlasovaní o Haiti panovala medzi slovenskými zástupcami väčšia zhoda. Uznesenie podporili Beňová, Kaliňák, Laššáková, Roth Neveďalová, Cifrová Ostrihoňová, Hojsík, Ódor, Yar, Ondruš aj Wiezik. Zdržali sa Blaha, Mazurek a Uhrík.

Najväčšia roztrieštenosť nastala pri hlasovaní o Venezuele. Za boli europoslanci PS Cifrová Ostrihoňová, Hojsík, Ódor, Yar a Wiezik, proti hlasoval iba Blaha. Zdržali sa Beňová, Kaliňák, Laššáková, Roth Neveďalová, Ondruš, Mazurek a Uhrík. 

Ľubica Karvašová (PS) a Miriam Lexmann (KDH) sa nezúčastnili na žiadnom z týchto troch hlasovaní.

Čína pod paľbou kritiky za „etnickú jednotu“

Najvýraznejšia časť rozpravy sa týkala Číny a novej legislatívy o „etnickej jednote a pokroku“, ktorú poslanci Európskeho parlamentu označili za ďalší krok smerom k systematickej asimilácii menšín. Podľa prijatého uznesenia zákon zásadne obmedzuje kultúrne, jazykové a náboženské slobody obyvateľov Tibetu, Sin-ťiangu a Vnútorného Mongolska.

Europarlament zdôraznil, že legislatíva odporuje medzinárodným záväzkom Číny v oblasti ochrany ľudských práv a vyzval čínske úrady, aby zákon okamžite zrušili.

Europoslanci taktiež opätovne požadoval prepustenie politických väzňov vrátane Ilhama Tohtiho, laureáta Sacharovovej ceny za slobodu myslenia z roku 2019.

Jedno z najvýraznejších vystúpení v rozprave predniesla česká europoslankyňa Danuše Nerudovej z Európskej ľudovej strany, ktorá nový zákon označila za nástroj „asimilácie a etnického vymazávania“. 

Podľa nej legislatíva „vnucuje mandarínčinu, presadzuje štátnu ideológiu a rozširuje dosah Číny aj za jej vlastné hranice, pričom ohrozuje kohokoľvek a kdekoľvek“. 

Nerudová zároveň upozornila, že terčom zákona nie je len jedna komunita, ale viacero etnických a náboženských menšín vrátane Ujgurov, Mongolov či Huiov.

Významnou témou diskusie bola aj otázka nástupníctva dalajlámu. Poslanci zdôraznili, že táto otázka „je náboženskou záležitosťou a mala by sa určovať výlučne v súlade s tibetskými budhistickými tradíciami“.

Práve Tibetu venovala Nerudová osobitnú pozornosť. „Tibetský ľud nie je problém, ktorý by mal riešiť Peking. Je to starodávna civilizácia, ktorej kultúra musí byť chránená,“ vyhlásila v pléne. 

Dodala, že „žiadny predstaviteľ komunistickej strany nemá autoritu rozhodovať o nástupníctve dalajlámu“.

Počas rozpravy viacerí europoslanci upozorňovali na to, že tlak Pekingu sa už neobmedzuje len na územie Číny. Kritizovali aj takzvanú nadnárodnú represiu voči aktivistom a disidentom žijúcim v Európskej únii. Parlament preto v schválenom uznesení vyzval členské štáty, aby pozastavili platnosť svojich zmlúv o vydávaní osôb s Čínou. Zákonodarcovia tiež vyzvali Radu, aby zaviedla globálny sankčný režim EÚ voči osobám zodpovedným za nový zákon.

Ostré slová zazneli aj od poľského europoslanca Mariusza Kamińského zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, podľa ktorého nový zákon „pripomína najhoršie praktiky z obdobia kultúrnej revolúcie“. 

Kritizoval najmä ustanovenia, ktoré podporujú ideologickú prevýchovu detí a vytvárajú priestor na nahlasovanie „nesprávnych postojov“ vo vlastných rodinách. 

Kamiński upozornil, že legislatíva sa dotýka aj Hongkongu, Macaa či Taiwanu a „vytvára základ pre represie nadnárodného charakteru“.

V mene Európskej komisie vystúpila komisárka pre rovnosť a pripravenosť Hadja Lahbibová, ktorá potvrdila, že EÚ považuje nový zákon za potenciálne ohrozenie práv etnických, jazykových a náboženských menšín.

Zdôraznila, že „opatrenia oslabujúce používanie menšinových jazykov, zmenšujúce kultúrny priestor alebo zasahujúce do náboženskej slobody predstavujú nebezpečenstvo práve pre tú rozmanitosť, ktorú údajne chránia“.

Lahbibová zároveň upozornila na možné extrateritoriálne dôsledky zákona a deklarovala, že EÚ bude naďalej otvárať otázku ľudských práv v dialógu s Pekingom.

Haiti: deti v rukách gangov a alarmujúce násilie

Druhá časť rozpravy sa venovala dramatickej bezpečnostnej a humanitárnej situácii na Haiti. Poslanci vyjadrili vážne znepokojenie nad prudkým nárastom obchodovania s deťmi a ich verbovaním do gangov.

Európsky parlament zdôraznil, že tieto deti nesmú byť vnímané ako zločinci, ale predovšetkým ako obete organizovaného násilia. Poslanci preto vyzvali na komplexné odzbrojenie gangov, ich rozloženie a reintegračné programy vrátane osobitnej podpory pre maloletých.

Podľa rakúskeho europoslanca Reinholda Lopatku z Európskej ľudovej strany sa Haiti nachádza „na pokraji úplného kolapsu bezpečnosti a štátnych štruktúr“. 

Upozornil, že „90 % hlavného mesta Port-au-Prince je pod kontrolou gangov“ a pripomenul, že deti tvoria polovicu členov ozbrojených skupín. Lopatka zároveň vyzval na prísnejšie presadzovanie embarga OSN na zbrane a na cielené sankcie proti zločineckým sieťam.

Prijaté uznesenie venovalo osobitnú pozornosť sexuálnemu násiliu páchanému gangmi na ženách a dievčatách. Europoslanci požadujú okamžitý prístup obetí k zdravotnej starostlivosti, právnej ochrane a psychologickej pomoci. Okrem toho apelovali aj na dôslednejšie vyšetrovanie prípadov vrátane podozrení z mimosúdnych popráv.

Taliansky europoslanec Giorgio Gori z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov upozornil, že situácia sa napriek opakovaným výzvam Európskeho parlamentu dlhodobo nezlepšuje. 

„Haiti sa rúti do kolapsu pod údermi zločineckých gangov,“ vyhlásil. Pripomenul, že v krajine je viac než jeden a pol milióna vysídlených ľudí, rovnaký počet detí bez prístupu k vzdelaniu a takmer šesť miliónov ľudí bez dostatočného množstva jedla.

Podľa Goriho sa sexuálne násilie systematicky používa „ako nástroj kontroly a nadvlády nad obyvateľstvom“. Europoslanec žiadal Európsku komisiu na konkrétnejšiu iniciatívu EÚ pri podpore medzinárodnej misie proti gangom aj pri ochrane civilného obyvateľstva.

Parlament okrem toho vyzval medzinárodné spoločenstvo na pokračovanie humanitárnej pomoci Haiti, najmä v oblasti zdravotníctva a ochrany obetí. Kriticky zaznelo aj upozornenie, že medzinárodná misia OSN na potláčanie gangov zostáva nedostatočne financovaná.

Venezuela: kritika amnestie a pokračujúce represie

Treťou témou plenárnej rozpravy bola situácia vo Venezuele po ukončení platnosti takzvaného zákona o amnestii. Európsky parlament skonštatoval, že legislatíva nepriniesla očakávané politické zmierenie a zlyhala pri zabezpečení prepustenia politických väzňov.

Poslanci upozornili, že vo venezuelských väzniciach naďalej zostáva minimálne 470 politických väzňov, ktorí sú podľa nich zadržiavaní v neľudských podmienkach. Parlament preto opätovne vyzval na ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie a na obnovenie ich občianskych a politických práv.

Portugalský europoslanec Sebastião Bugalho uviedol, že ide už tretiu o diskusiu Európskeho parlamentu o Venezuele počas súčasného volebného obdobia. 

Zdôraznil, že medzi väčšinou politických skupín existuje zhoda v troch bodoch: „ľudské práva a medzinárodné právo musia byť rešpektované“, „470 politických väzňov musí byť prepustených“ a „o budúcnosti Venezuelčanov môžu rozhodovať iba samotní Venezuelčania“.

Europarlament zároveň zdôraznil, že zákon o amnestii nesmie slúžiť ako ochrana pre osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv. Poslanci vyzvali venezuelský režim na ukončenie represií a reformu justície, bezpečnostných zložiek aj volebných inštitúcií.

Významnou súčasťou prijatého textu bola aj výzva, aby Európska únia nezrušila sankcie voči predstaviteľom režimu dovtedy, kým nedôjde ku konkrétnym krokom smerujúcim k demokratickej transformácii krajiny.

Výrazný prejav predniesol portugalský socialista Francisco Assis, podľa ktorého sa „nič podstatné nezmenilo“ a venezuelský režim si zachoval autoritársky charakter aj po prijatí zákona o amnestiách. 

Assis kritizoval spôsob, akým bola amnestia politickým väzňom prezentovaná. Uviedol, že zákon sa tváril ako gesto zmierenia, no v skutočnosti bol ďalším nástrojom represie a manipulácie. Prepustenia, ktoré sa udiali, podľa Assisa režim prezentoval ako „dar“, ktorý väzňom a ich rodinám „ponúka“ výmenou za lojalitu.

„Používať slobodu ako tovar patrí k tomu najodpornejšiemu v ľudskej prirodzenosti,“ vyhlásil.

Zdôraznil, že skutočným riešením môže byť iba jediná cesta: „Odsúdiť režim, ktorý prenasledoval, väznil, mučil a zabíjal úplne beztrestne, a požadovať radikálny zlom na politickej úrovni.“

Rozprava v Európskom parlamente ukázala, že otázka ľudských práv zostáva jednou z oblastí, v ktorých sa europoslanci snažia vystupovať jednotnejšie než pri mnohých iných zahraničnopolitických témach. 

Hoci medzi jednotlivými frakciami existovali rozdiely v pohľade na sankcie či medzinárodné zásahy, naprieč plénom zaznievali výzvy na ochranu civilistov, prepustenie politických väzňov a rešpektovanie demokratických princípov. Najostrejšia kritika smerovala voči Číne.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK