Názory, Svet

Od liberála k Putinovmu spojencovi. Ako sa Orbán podľa webu Politico premenil na „najlepšieho priateľa Kremľa“ v EÚ

Premena maďarského premiéra Viktora Orbána patrí k najvýraznejším politickým obratom v Európe posledných desaťročí. Ešte v roku 1989 ako mladý liberálny politik vystúpil počas symbolického znovupochovania Imreho Nagya a vyzýval Sovietsky zväz na odchod z Maďarska. „Ak veríme vo vlastnú silu, sme schopní ukončiť komunistickú diktatúru,“ vyhlásil vtedy Orbán.

„Ak budeme dostatočne odhodlaní, môžeme prinútiť vládnucu stranu, aby sa podriadila slobodným voľbám,“ dodal v prejave. Dnes je však označovaný za najbližšieho spojenca Moskvy v rámci Európskej únie.

Postupné prikláňanie strany Fidesz k Rusku

Ako referuje web Politico, podľa bývalej poslankyne a niekdajšej členky jeho strany Zsuzsanny Szelényi sa tento obrat neudial náhle. „Stalo sa to postupne, s viacerými etapami a zlomovými bodmi,“ uviedla s tým, že Orbánova proruská orientácia je „pravdepodobne najprekvapivejšia“. „Nezmenil sa zo dňa na deň,“ zdôraznila.

Už v 90. rokoch začal meniť smerovanie svojej strany Fidesz z liberálneho na národno-konzervatívne, pričom postupne upevňoval svoju moc a odstraňoval vnútrostranícku opozíciu. Po tom, čo sa v roku 1990 stal predsedom strany, si podľa nej rýchlo vybudoval dominantné postavenie a vytláčal oponentov.

Systematické zmeny politického systému

Zásadný zlom nastal po jeho návrate k moci v roku 2010. Orbán začal meniť ústavu, oslabovať nezávislosť médií a súdnictva a budovať systém, ktorý mu mal zabezpečiť dlhodobé vládnutie. Podľa Szelényi išlo najmä o jeho „vôľu po moci“, keďže si uvedomil, že na pravici má väčší politický priestor.

„Tí, ktorí zostali vo Fidesze, boli homogénnejší a lojálnejší,“ uviedla. Tento posun neskôr doplnil aj o strategické približovanie sa k Rusku. Orbán sa po rokoch v opozícii snažil podľa analytikov „nikdy viac neprehrať“, čo viedlo k systematickým zmenám politického systému.

Kľúčovým momentom bol rok 2014, keď Budapešť uzavrela s Moskvou dohodu o rozšírení jadrovej elektrárne Paks II financovanú ruským úverom. Orbán krátko nato predstavil víziu „neliberálneho štátu“ založeného na národných a kresťanských hodnotách a ako príklad uviedol aj Rusko. Išlo o výrazný obrat, keďže ešte v roku 2007 podľa Szelényi tvrdil, že „Rusko je v podstate impérium a vždy chce tlačiť na susedné krajiny“. Tento krok znamenal nielen ekonomické, ale aj ideologické zbližovanie s Kremľom.

Politika „otvorenia sa na východ“

Orbánova politika „otvorenia sa na východ“ zahŕňala aj snahu o posilnenie vzťahov s Čínou či Tureckom, čím chcel vyvážiť väzby na Západ. Hovoril o potrebe zlepšiť vzťahy s viacerými mocnosťami mimo EÚ a diverzifikovať zahraničnú politiku. S každým konfliktom s Bruselom sa zároveň prehlbovali jeho vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Kritici tvrdia, že v čase, keď sa EÚ snaží čeliť ruskej agresii na Ukrajine, sa Orbán stal politikom, na ktorého sa Moskva môže spoľahnúť. Pred kľúčovými voľbami dokonca blokoval balík pomoci EÚ pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur, čo opozícia ostro kritizovala.

Transformácia Orbána

Niektorí analytici však upozorňujú, že Orbán svoju transformáciu nevníma ako zmenu, ale ako reakciu na vývoj v Európe. Jeho spojenci tvrdia, že „EÚ sa zmenila“ a viac zasahuje do suverenity členských štátov. Podľa nich práve napätie s Bruselom a napríklad migračná kríza v roku 2015 prispeli k prehĺbeniu konfliktu medzi Budapešťou a európskymi inštitúciami.

Sám Orbán opakovane vykresľuje Maďarsko ako krajinu pod tlakom veľkých mocností a zdôrazňuje potrebu národnej suverenity. Ako povedal v jednom prejave: „Nebudeme si nechať diktovať ani z Bruselu, ani odkiaľkoľvek inde.“ „V roku 1848 sme si nenechali diktovať z Viedne a v roku 1956 z Moskvy. A teraz si nenecháme diktovať z Bruselu,“ vyhlásil v inom prejave.

Nie všetci však súhlasia, že ide len o reakciu na okolnosti. Podľa niektorých bývalých spolupracovníkov Orbána zohrala kľúčovú úlohu jeho ambícia a snaha o udržanie moci.

„Myslím si, že ho fascinuje samotná moc. Myslím si, že to ho poháňa najviac. Keby sme žili v dobe, keď je liberalizmus na vzostupe, bol by liberálom,“ uviedol politický novinár Pál Dániel Rényi.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK