Tibet je pre Čínu strategické miesto vojensky i geopoliticky, hovorí sinológ
Podľa názorov niektorých expertov vyjadrených na konferencii „Počínšťovanie Tibetu“ v českej Poslaneckej snemovni je Tibet kľúčovým miestom, ktoré rozhoduje o budúcnosti a rovnováhe síl v Eurázii. Okrem expertov sa na konferencii zúčastnili niektorí českí senátori, poslanci a veľvyslankyňa tibetskej exilovej vlády.
„Vplyv Číny vo svete rastie, aj v Európe vrátane Českej republiky a vieme, že Čína je veľmi nedemokratický režim, ktorý sa voči vlastným obyvateľom správa veľmi agresívne a brutálne potláča ich slobody,“ povedala poslankyňa Helena Langšádlová (TOP 09), ktorá konferenciu usporiadala.
Podľa nej je dôležité sledovať ľudskoprávnu i ekonomickú situáciu v Číne a byť veľmi opatrní v našej závislosti od dodávok a komodít z Číny, ktoré môžu slúžiť ako politická páka na presadzovanie záujmov čínskeho režimu a môžu predstavovať podľa poslankyne „závažnú bezpečnostnú hrozbu“.
Riaditeľ projektu Sinopsis Martin Hála uviedol, že na Tibet sa často hľadí len ako na „vzdialenú perifériu, ktorá je exoticky zaujímavá, ale strategicky okrajová“. To má podľa neho z analytického hľadiska k pravde ďaleko.
„Tibet je jedným z kľúčových geopolitických uzlov v Eurázii s ďalším dosahom aj na situáciu v Indopacifiku, a teda aj na geopolitickú situáciu na celom svete. Jeho skutočný význam možno ilustrovať v štyroch základných rovinách: geopolitickej, kultúrnej, náboženskej a ekologickej,“ uviedol Hála.
Strategická poloha pre dominanciu
Kto podľa Hálu kontroluje Tibetskú náhornú plošinu, „získava vojenskú dominanciu nad celou oblasťou Himalájí a kontrolu prístupu do Indie“.
Hála dodal, že strategický význam Tibetu formuloval už komunistický vodca Mao Ce-tung, ktorý hovoril o Tibete ako o „dlani“ a o nadväzujúcich himalájskych oblastiach ako o „piatich prstoch“.
„Tibet je platformou na projekciu moci a vplyvu do južnej Ázie,“ skonštatoval riaditeľ think-tanku Sinopsis s tým, že Tibet v kombinácii s ujgurskou autonómnou oblasťou Sin-ťiang (Východný Turkestan) predstavuje vstupnú bránu do najľudnatejšej časti sveta.
Tibet je pramennou oblasťou ázijských veľtokov, ako sú Mekong, Brahmaputra, Indus a Jang-c’-ťiang. „Kontrola Tibetu tak poskytuje kontrolu vody pre veľkú časť Ázie,“ upozornil Hála na význam zdroja vody pre „jednu štvrtinu svetovej populácie“.
Keď k tomu pripočítame skutočnosť, že Tibet je kultúrnym a náboženským centrom, podľa Hálu sú strategické dôvody na jeho ovládnutie mnohonásobné.
Tibet obsadili vojská Čínskej komunistickej strany v roku 1950. Hlavný miestodržiteľ a veliteľ khamdských vojenských jednotiek bol následne v Pekingu prinútený podpísať Sedemnásťbodovú dohodu, čím sa Tibet formálne vzdal nároku na nezávislosť. Pri neúspešnom povstaní v marci 1959 zomrelo približne 1,2 milióna Tibeťanov. Po jeho potlačení v roku 1959 Čína tibetskú vládu zrušila.
Článok bol preložený z českej edície.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.