Svet

Voda ako nová zbraň: odsoľovacie stanice v centre napätia medzi Iránom a USA

V súčasnom konflikte na Blízkom východe sa iránska strana zameriava na vodnú infraštruktúru arabských štátov Perzského zálivu – ide o strategický ťah. Irán však obviňuje USA, že ako prvé zaútočili na odsoľovaciu stanicu. Keď sa boj o vodu stáva zbraňou, boj o ropu sa dostáva na vedľajšiu koľaj.

Irán má podobne ako viaceré krajiny na Blízkom východe už dlho vážny problém s vodou v dôsledku rastu populácie, postupujúcej industrializácie krajiny a dlhotrvajúcich období sucha. Podobná situácia je aj v arabských štátoch v tejto oblasti. Väčšina z nich preto investovala do zariadení na odsoľovanie morskej vody z Perzského zálivu a jej premenu na pitnú, aby ju priviedla do oblastí s nedostatkom vody alebo aby mala spoľahlivý prístup k pitnej vode.

Kto ako prvý zaútočil na zásobovanie vodou?

Irán postavil na ostrove Kešm (Qeshm), najväčšom ostrove v Perzskom zálive neďaleko Hormuzského prielivu, zariadenie na odsoľovanie a úpravu vody, aby spoľahlivo zásoboval približne 30 dedín na ostrove. Iránsky minister zahraničných vecí Sajjad Abbás Aragčí 7. marca obvinil USA, že zaútočili na odsoľovaciu infraštruktúru na ostrove, čím prerušili dodávky vody pre približne 115 000 obyvateľov. „Tento precedens nevytvoril Irán, ale USA,“ konštatoval Aragčí.

Ako informoval denník New York Times (NYT), hovorca amerického veliteľstva CENTCOM vyhlásil, že americké ozbrojené sily nie sú za útok zodpovedné. Iránsky dronový útok na odsoľovaciu stanicu v Bahrajne, ktorý je spojencom USA, však nasledoval 8. marca napriek týmto vyhláseniam.

Podľa NYT bahrajnské ministerstvo vnútra oznámilo, že útok dronmi síce spôsobil materiálne škody, nemal však žiadny vplyv na dodávky vody ani na kapacitu vodovodnej siete. Zatiaľ nie je možné overiť, či iránska odsoľovacia stanica na ostrove Kešm skutočne nefunguje.

Dňa 22. marca teheránske vedenie oznámilo, že ak americký prezident Donald Trump do 48 hodín zaútočí na iránsku elektrickú sieť, terčom útokov sa stane energetická a vodná infraštruktúra v celom Perzskom zálive.

Abdulláh Bábúd, ománsky vedec, pre NYT uviedol: „V oblasti Perzského zálivu nie sú odsoľovacie zariadenia len infraštruktúrou. Sú to nevyhnutné životné tepny, ktoré zásobujú pitnou vodou milióny ľudí. Útok na ne so sebou nesie riziko, že vojenská konfrontácia sa stane priamym ohrozením prežitia civilného obyvateľstva.“

Takéto útoky nie sú náhodné. Vodná infraštruktúra je zámerným terčom a strategickým prostriedkom. Prerušenie prístupu k vode počas vojen a regionálnych konfliktov môže výrazne ovplyvniť živobytie obyvateľstva, ochromiť poľnohospodárstvo a ohroziť potravinovú bezpečnosť. Útoky na vodné systémy menia jedno zo základných ľudských práv – právo na vodu – na zbraň.

Historické príklady

Už počas druhej svetovej vojny britská vláda pod vedením Winstona Churchilla použila vodu ako zbraň. Letecký útok na priehrady v Porúrí v máji 1943 viedol k záplavám, pri ktorých zahynulo 1 579 civilistov, vojenskú silu Nemecka však takmer neobmedzil. Cieľom útoku bolo výrazne zasiahnuť zásobovanie vodou, výrobu elektrickej energie a priemysel v Porúrí. Na presnejší obraz o historickom vývoji vody ako zbrane odporúčame chronológiu Pacific Institute, ktorá okrem iného dokumentuje aj ruské útoky na ukrajinské zásobovanie vodou od februára 2022.

Hrozba trvá od roku 1991

Odsoľovacie zariadenia v tomto regióne sú ohrozené už veľmi dávno. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 – pri irackom vpáde do Kuvajtu – iracké ozbrojené sily sabotovali veľkú časť odsoľovacích zariadení Kuvajtu, čím milióny Kuvajťanov zrazu prišli o spoľahlivé zásobovanie vodou.

Jemenskí povstalci z hnutia húsíovcov, vycvičení a platení Iránom, uskutočnili v Jemene v rokoch 2019 a 2022 útoky dronmi a raketami na saudské odsoľovacie zariadenia v Al-Šuqajk. To ukazuje, že štátom v Perzskom zálive je už dlho jasné, že ich vodná infraštruktúra predstavuje strategický cieľ pre každého nepriateľa. Prečo nie sú tieto zariadenia lepšie chránené, zostáva otvorenou otázkou.

Nedostatok vody hrozí aj bez vojny

Zariadenia na odsoľovanie vody v šiestich arabských ropných štátoch združených v Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) produkujú 40 percent celkovej odsolenej vody na svete. Útoky na tieto zariadenia majú teda ďalekosiahle dôsledky.

Štúdia o situácii s vodou v štátoch GCC, zverejnená online, predpovedá: „Celková spotreba vody pravdepodobne v najbližších desiatich rokoch vzrastie o ďalších 36 percent. Podzemná voda sa čerpá rýchlejšie, než sa tieto obnoviteľné zdroje stihnú doplniť. To vedie k poklesu jej hladiny, prieniku slanej vody, zhoršeniu kvality vody a vyčerpávaniu neobnoviteľných zdrojov podzemnej vody. V súčasnosti pochádza 71,3 percenta spotreby vody z podzemných a povrchových vôd, 23,9 percenta z odsoľovania a 4,8 percenta z upravených odpadových vôd.“

Ak by vojna medzi USA, Izraelom a Iránom eskalovala do takej miery, že by došlo k masívnemu zničeniu zásobovania vodou v Iráne a u jeho susedov – bez ohľadu na to, kto by to spôsobil -, postihnuté arabské štáty by mohli buď zasiahnuť do vojny proti Iránu, alebo sa obrátiť proti USA a Izraelu. Mohlo by veľmi pravdepodobne dôjsť k všeobecnému vojnovému konfliktu na celom Blízkom východe s nedozernými dôsledkami. Európa by bola priamo zasiahnutá, či už v dôsledku prílevu utečencov alebo ekonomických dôsledkov.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK