Svet

Nová americká obranná stratégia: ochrana vlasti, odstrašenie Číny a väčšia zodpovednosť Európy

Nová Národná obranná stratégia 2026 predstavuje jasný obrat v kurze Pentagónu. Spojené štáty chcú rozhodne chrániť svoje územie, odstrašiť Čínu a zaviazať svojich spojencov k väčšej zodpovednosti. Európa má pritom prevziať väčší diel povinností. Rusko je hodnotené ako trvalá, ale zvládnuteľná hrozba.

V piatok 23. januára predstavil Pentagón svoju najnovšiu Národnú obrannú stratégiu. Americké ministerstvo obrany na 34 stranách vysvetľuje, aké budú budúce priority najväčšej vojenskej mocnosti sveta – a ktoré témy ustúpia do úzadia.

Už v predslove zaznieva ostrá kritika predchádzajúcich vlád. Dokument tvrdí, že zanedbávali americké záujmy, zabudli na múdrosť Monroeovej doktríny, podcenili vplyv v západnej hemisfére a dopustili odliv vlastného priemyslu do zahraničia.

Zúčtovanie so zahraničnou politikou uplynulých 35 rokov

Postihnutý bol aj obranný priemysel. Zmeny režimov a budovanie štátov po celom svete vtiahli USA do série nezmyselných vojen, čo v konečnom dôsledku poškodilo vlastnú armádu aj jej modernizáciu.

Geopolitickí rivali zosilneli, zatiaľ čo spojenci sa nesprávali ako partneri, ale ako závislí, čím celkovo oslabili partnerstvá. Zvýšilo to riziko, že sa USA zapletú do viacerých veľkých vojen po celom svete – a v najhoršom prípade aj do tretej svetovej vojny.

Dokument ďalej uvádza, že cieľom nie je politika izolácie, ale potreba stanoviť jasné priority. Pre spojencov to znamená, že sa musia postaviť na vlastné nohy – a to v krátkom čase. V tejto súvislosti dokument označil Izrael za „modelového spojenca“. Židovský štát sa po masakre zo 7. októbra ukázal ako ochotný a schopný brániť sa sám.

Trump predstavuje svoju verziu Monroeovej doktríny 

USA definujú štyri hlavné priority do budúcnosti. Prvou z nich je obrana vlasti. Krajina bude brániť svoje hranice a pobrežia. Projekt Golden Dome (Zlatá kupola) má navyše chrániť vzdušný priestor nad Spojenými štátmi pred dronmi a raketami. Štát bude dbať na svoj robustný jadrový odstrašovací potenciál, rozšíri kybernetickú obranu a bude na celom svete bojovať proti teroristom, ktorí predstavujú hrozbu pre USA.

V tomto kontexte chcú Spojené štáty proaktívne chrániť americké záujmy na celej západnej pologuli. To znamená, že chcú zabezpečiť predovšetkým možnosť obchodného a vojenského pôsobenia na všetkých kľúčových územiach – od Panamského prieplavu cez Mexický záliv až po Grónsko. Takto možno vnímať aj vojenskú operáciu Absolute Resolve vo Venezuele.

Mier prostredníctvom sily ako prístup k Číne

Druhou prioritou je odstrašenie komunistickej Číny v indopacifickom regióne. Nemá sa to diať konfrontačne, ale na základe prístupu „mier prostredníctvom sily“. Dokument uvádza, že prezident Trump deklaruje pripravenosť na stabilný mier, férový obchod a rešpektuplné vzťahy s Čínou, musia však vychádzať z pozície sily.

Najvyššou prioritou USA je aj naďalej ochrana prvej ostrovnej reťaze (First Island Chain), ktorá má podporiť partnerov v regióne. Aj tu však Spojené štáty požadujú vlastné úsilie zo strany spojencov.

Rusko je trvalá, ale zvládnuteľná hrozba

Rozdelenie obranného bremena so spojencami a partnermi je zároveň tretím deklarovaným ťažiskom stratégie. Tento odkaz smeruje najmä do Európy. Spojené štáty v tomto kontexte nepožadujú len väčšiu vlastnú finančnú angažovanosť.

Partneri môžu v indo-pacifickej oblasti, ale aj v Európe počítať s „rozhodujúcou, no obmedzenou podporou Spojených štátov“. Musia si však splniť svoje úlohy. Navyše je tu cítiť náznak toho, že USA nepovažujú zveličovanie údajnej ruskej hrozby za opodstatnené.

V stratégii sa uvádza, že Rusko bude v dohľadnom čase predstavovať „trvalú, ale zvládnuteľnú hrozbu“ pre východoeurópskych partnerov NATO. Krajina má – ako ukazuje vojna na Ukrajine – rezervy priemyselných a vojenských kapacít, ako aj najväčší jadrový arzenál na svete. USA preto prispôsobia svoju obranu možnému nebezpečenstvu, ktoré by Rusko mohlo predstavovať pre ich vlastné územie.

Rusko má demografické a ekonomické problémy a nie je schopné stať sa v Európe hegemónom. Európski partneri v NATO disponujú sami osebe výrazne väčšími hospodárskymi, konvenčnými vojenskými a populačnými kapacitami než Rusko.

Európa už nie je dôležitejšia než indopacifická oblasť

„Rozhodujúca, no obmedzená podpora“ Európy zahŕňa aj vedúcu úlohu USA pri posilňovaní obranných kapacít Ukrajiny. Vojna sa musí skončiť. Ako zároveň zdôrazňuje Národná obranná stratégia, je to predovšetkým zodpovednosť Európy.

Americké jednotky dislokované v Európe budú pravdepodobne ponechané v doterajšej sile. Nedávno to potvrdil aj Kongres prijatím príslušného zákona. Celkový počet amerických ozbrojených síl, ktoré sú trvalo pod európskym velením, nesmie na viac ako 45 dní klesnúť pod 76 000. V súčasnosti je v Európe približne 80 000 amerických vojakov.

USA sa usilujú o flexibilnú a trvalú rovnováhu síl

Štvrtou prioritou bude posilnenie domácej základne obranného priemyslu. V tomto kontexte nejde len o navýšenie rozpočtových prostriedkov na vojenské účely, ktoré majú smerovať do výskumu a vývoja. USA sa budú usilovať aj o návrat kapacít, ktoré boli v minulosti presunuté do zahraničia, späť do krajiny.

Národná obranná stratégia 2026 uvádza, že cieľom USA nie sú agresie ani trvalé vojny. Spojené štáty usilujú o mier ako o najvyššie dobro. Mier s geopolitickými rivalmi možno dosiahnuť, „pokiaľ budú ich požiadavky rozumné a primerané“. USA sa nesnažia o ich podrobenie, ale požadujú rešpekt k vlastným pochopiteľným záujmom a záujmom svojich partnerov. Na tomto základe možno dosiahnuť flexibilnú a trvalú rovnováhu síl aj mier.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK