Špeciál, Svet

Po páde Madura kubánski Američania dúfajú, že ich vlasť bude ďalšia na rade (Špeciál)

„Pred šesťdesiatimi rokmi tam bolo krásne – kým neprišiel diabol,“ povedala pre Epoch Times kubánska žena, ktorú režim väznil takmer desať rokov.

Kubánski Američania dúfajú, že po úspešnej januárovej operácii amerických ozbrojených síl proti venezuelskému vodcovi Nicolásovi Madurovi pribudne k padlým diktátorom na západnej pologuli práve kubánsky komunistický vodca Miguel Díaz-Canel.

Kuba je ovládaná komunistickým režimom od roku 1959, keď Fidel Castro zaviedol systém jednej strany. V súčasnosti vládne na karibskom ostrove Miguel Díaz-Canel.

Americká edícia Epoch Times oslovila v Miami viac ako päťdesiat kubánskych Američanov rôzneho veku. Všetci chválili amerického prezidenta Donalda Trumpa a americkú armádu, ktorá zajala Madura.

Väčšina z nich vyjadrila nádej, že sa podnikne podobná akcia aj proti Díazovi-Canelovi, malá časť sa priklonila k trpezlivosti a zdržanlivosti a jeden muž opísal svoju teóriu, podľa ktorej má Trumpova administratíva nejakú širšiu stratégiu.

Po zajatí Madura a zabavení venezuelskej ropy americký prezident vyzval Kubu, aby uzavrela dohodu.

Aj keby Trump nariadil podobnú operáciu proti kubánskemu vodcovi, mnohí emigranti hovoria, že to nebude stačiť na to, aby sa ich domovská krajina zbavila hlboko zakoreneného brutálneho režimu alebo aby sa zmiernili desaťročia utrpenia, ktoré ich ľud pretrpel.

Vraždy, nespravodlivé väznenie, mučenie a nekonečné nepredstaviteľné činy sú podľa nich tým, čo komunistom umožňuje tak dlho sa držať pri moci.

Podpora zásahu USA

Oscar Pérez, veterán americkej námornej pechoty, ktorý absolvoval tri misie v Iraku, je dnes prezidentom Asociácie kubánsko-amerických veteránov.

Hovorí, že Díaz-Canel aj celý kubánsky systém musia byť rozpustení, a až vtedy by zvážil návštevu rodiska svojich rodičov.

„Kiež by to mohol vidieť otec,“ povedal. „Bol to jeden z jeho životných cieľov – vidieť slobodnú Kubu, ale, bohužiaľ, nedožil sa toho. Dúfam, že ja sa dožijem.“

Svoj vstup do armády čiastočne pripisuje svojmu kubánskemu otcovi, oddanému antikomunistovi, ktorý dvakrát unikol pred politickým väzením, odpykal si 12-ročný trest a nakoniec si musel voliť medzi odchodom z Kuby alebo smrťou. Trinásť dní putoval džungľou, preliezol plot v zátoke Guantanamo a prešiel mínovým poľom z obdobia studenej vojny, aby unikol zo svojej vlasti. Prvým Američanom, ktorého otec stretol, bol príslušník námornej pechoty USA.

Pérez opísal, že všetci Kubánci a kubánski Američania, s ktorými sa stretáva, vyjadrujú americkým ozbrojeným silám podporu. Podľa neho sa súčasný režim už otriasa a po zajatí bývalého venezuelského vodcu a prevzatí ropných zdrojov by Trumpovej administratíve mohol prospieť trpezlivý postup.

Zároveň však pochválil Trumpa a americkú vojenskú operáciu proti Venezuele a povedal, že Kubánci sú pripravení na podobné priame kroky.

„Sila Ameriky sa konečne prejavila,“ povedal Pérez. „Boli sme globálnym lídrom mnoho, mnoho rokov – po celé desaťročia – len sme nevyužívali svoju politickú moc tak, ako sme mali.“

Predpovedal skorý pád ďalších socialistických režimov na západnej pologuli a zdôraznil, že Kubánci a kubánski Američania po slobode priam prahnú.

Žena, ktorá prežila

Lilly, žena z kubánskeho hlavného mesta Havana, ktorá si neželala zverejniť svoje priezvisko, sa v roku 1961 stala politickou väzenkyňou. Strávila takmer desať rokov za mrežami.

„Každý Kubánec mal vo väzení niekoho z najbližších,“ spomínala.

„Pred šesťdesiatimi rokmi tam bolo krásne – kým neprišiel diabol,“ spomína Lilly na časy Fidela Castra, ktorý založil prvý komunistický štát na západnej pologuli a takmer 50 rokov vládol železnou rukou.

Mnohí Kubánci v rozhovore s The Epoch Times zdôraznili, že rovnaké ideály a politika z Castrovho vládnutia prežívajú dodnes.

Lilly opísala strašné podmienky, v ktorých jej rodina a desaťtisíce ďalších ľudí trpeli pod kubánskym komunistickým režimom. Väčšina politických väzňov, ako hovorí Lilly, bola obvinená na základe nejasného komunistického zákona z takzvanej „protištátnej činnosti“ alebo za pohŕdanie autoritou. Lilly uviedla, že počas väznenia ju nikdy neobvinili zo žiadneho skutočného trestného činu.

Úpadok Kuby bol podľa nej po prevzatí moci Castrom drastický.

Prežiť jej pomohol pocit spolupatričnosti medzi Kubánkami, ktoré boli nespravodlivo uväznené. „Žili sme zo dňa na deň,“ povedala.

„Mnohé z nich mali manželov alebo priateľov,“ uviedla Lilly. „Šli pred súd a niekedy ich odsúdil na smrť. Keď sa vrátili zo súdu, zišli sme sa – mali sme malú sošku Panny Márie – a modlili sme sa. Vedeli sme, že tú noc ich zabijú.

Kubánski muži vo väzení to mali horšie – boli nútení počúvať, ako každý večer popravné čaty vykonávajú rozsudky smrti.

Väzňov trestali bitím, samotkou a nútenými prácami, doplnila Lilly, alebo ich jednoducho zabíjali. Často nesmeli prijímať návštevy alebo dostávali len jednu malú porciu jedla denne, napríklad riedku polievku alebo fazuľu.

Tento druh zaobchádzania podľa nej pretrváva dodnes.

Ani po prepustení za múrmi väzenia na Lilly nečakala žiadna skutočná sloboda.

O niekoľko mesiacov po prepustení utiekla zo svojej vlasti. Aby mohla vôbec uvažovať o návrate na Kubu, muselo by sa zmeniť úplne všetko. Kroky prezidenta Trumpa a americkej armády by kubánsko-americká komunita podľa nej privítala s obrovským nadšením.

Prvým miestom, ktoré by navštívila, by bol cintorín v Havane, kde sú pochovaní jej rodičia.

Svedectvá mladých emigrantiek

Dve kubánske ženy, ktoré nechceli uviesť mená zo strachu pred odvetnými opatreniami voči príbuzným, ktorí žijú na Kube, hovorili s The Epoch Times o svojom hľadaní lepších životných podmienok v Spojených štátoch.

Ženy vo veku 26 a 27 rokov boli pred útekom učiteľkami na Kube.

„Na Kube to bolo hrozné. … Musela som odísť a prestať učiť, pretože som nesúhlasila s režimom,“ povedala jedna z nich po španielsky.

Ženy sa nepovažovali za otvorené odporkyne režimu, ale chýbajúca angažovanosť či podpora Canelovho režimu viedli k tomu, že s nimi zaobchádzali ako s politickými oponentkami. Režim im a ich rodinným príslušníkom upieral právo slobodne sa rozhodovať.

„Môjho otca – len za to, že u neho doma našli hovädzinu, len za tú trochu mäsa, za nič iné – zavreli na niekoľko dní do väzenia,“ povedala 27-ročná žena. V roku 1963 socialistický režim pod vedením Castra zakázal zabíjanie kráv a predaj hovädzieho mäsa bez povolenia vlády.

Do augusta 2024 kubánsky režim obvinil 1 615 farmárov z nelegálneho zabíjania dobytka a obchodovania s mäsom, uviedol denník Havana Times.

27-ročná žena dodala, že keď vyrastala v komunistickom režime, vláda vyžadovala, aby deti patrili do Zväzu mladých komunistov. Obidve ženy uviedli, že keďže túto skupinu nepodporovali, ani sa na nej nezúčastňovali, ľudia s nimi zaobchádzali kruto a v ich susedstve a školách ich považovali za negatívne príklady.

„Spomínam si, ako nás – všetky deti v základnej škole – každý deň nútili vyjadrovať podporu a hlásiť sa ku komunizmu,“ vysvetlila jedna zo žien.

Od útleho detstva im aj ostatným deťom vtĺkali do hlavy, že musia režim v každom smere podporovať, inak ponesú následky vrátane bitia. Dvadsaťšesťročná žena opísala demonštráciu proti režimu, ktorú zorganizovali mladí Kubánci. Mnohí účastníci boli zbití alebo skončili vo väzení.

Obe ženy sa zhodli v tom, že všetko by sa zmenilo, keby Spojené štáty zvrhli Díaza-Canela spôsobom, ako to urobili s Madurom, a jedna z nich uviedla, že o návrat do vlasti nemá záujem, ak sa nestane rovnaký zázrak.

Ďalšia Kubánka, ktorá hovorila s The Epoch Times, 30-ročná Betxy García Ruiz, povedala, že by sa rada jedného dňa opäť stretla so svojou rodinou na Kube.

Pokiaľ ide o prípadný zásah amerických ozbrojených síl, ktorý by mal pomôcť Kubáncom, Ruizová má obavy o bezpečnosť civilistov. Verí, že trpezlivosť a zdržanlivosť sú schodnejšou cestou.

„Pri vojenskom útoku sa človek bojí o svoju rodinu,“ povedala Ruiz. „Mám tam všetkých príbuzných a… vždy je tu hrozba, že by obyčajní ľudia mohli prísť k úrazu alebo o život.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK