Ukrajina zvažuje voľby počas vojnového stavu: lavírovanie medzi politikou a bezpečnosťou? (Analýza)
Ukrajina už roky žije vo vojnovom stave. Teraz sa do popredia dostáva otázka politickej obnovy. Slobodné voľby však vyžadujú bezpečnosť, dôveru a infraštruktúru. Všetko toto je v súčasnosti otázne. Otázkou nie je len to, či sú voľby možné, ale aj to, či by boli rozumné.
Ukrajina sa pripravuje na voľby. Prezident Volodymyr Zelenskyj aspoň oznámil, že parlament by mal vytvoriť podmienky na ich uskutočnenie. Voľby by sa tak mohli konať do 60 až 90 dní, aj v stave vojny.
Zelenského mandát vypršal pred rokom a pol. Podľa vojenského práva sú však voľby na Ukrajine nezákonné. Fakt, že sa teraz diskutuje o nutnosti volieb, by mohol naznačovať pokrok v mierovom procese. Vládou navyše otriasol korupčný škandál, ktorý by tiež mohol zohrávať svoju úlohu, najmä s ohľadom na potrebu obnoviť politickú legitimitu.
Trump: Ukrajinci by mali mať na výber
V rozhovore pre „Politico“ z 8. decembra americký prezident Donald Trump vyhlásil, že podľa jeho názoru je čas usporiadať voľby na Ukrajine.
Podľa Trumpa sú posledné voľby z roku 2019 príliš staré. Zdôraznil tiež, že súčasné vedenie využíva vojnu ako zámienku, aby nemuselo organizovať voľby. Podľa amerického prezidenta je tým v podstate ohrozená demokracia. Ukrajinci by mali mať možnosť voľby.
Trumpove vyhlásenia prišli po tom, ako sa koncom novembra prevalil korupčný škandál v hodnote 100 miliónov dolárov. Vyšetrovanie stále prebieha. V dôsledku toho prišlo o svoje posty viacero ministrov Zelenského, ako aj jeho najvyšší poradca a šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
Zelenskyj oznámil niekoľko dní po Trumpových výrokoch, že je pripravený usporiadať voľby. V uplynulom roku a pol to kategoricky odmietal. Zároveň zdôraznil, že ide výlučne o záležitosť ukrajinského národa. Iné štáty, vrátane partnerov Kyjeva, by sa nemali miešať do tejto záležitosti.
„Počul som narážky, že sa držíme moci alebo že ja osobne sa držím prezidentského kresla, a preto vojna nekončí. Úprimne povedané, je to úplne absurdný naratív,“ vysvetlil.
Zároveň vyzval USA a Európu, aby pomohli vytvoriť bezpečné podmienky pre konanie volieb. V parlamente tiež inicioval proces, ktorého cieľom je umožniť konanie volieb aj počas výnimočného stavu, čo by podľa súčasnej ukrajinskej ústavy nebolo prípustné.
Aké sú výzvy pre krajinu?
Podľa Michaila Podoljaka, hlavného poradcu ukrajinského prezidenta, existujú dve kľúčové otázky, ktoré je potrebné vyriešiť. Po prvé, logistická výzva, ako by mohli vojaci, niekoľko miliónov utečencov a ľudia v okupovaných oblastiach uplatniť svoje volebné právo.
Podoljak tiež poukázal na to, že volebný proces je „zložitý a nákladný“. „Túto záťaž nemôže Ukrajina znášať sama.“ K podmienkam napísal na platforme X: „Počas hlasovania nesmú lietať žiadne rakety ani drony. Jediným realistickým riešením je prímerie.“
CNN ďalej rozvádza tieto výzvy v analýze a podopiera ich číslami. Podľa nej žije v zahraničí viac ako 5,9 milióna ukrajinských utečencov a ďalších 4,4 milióna sa považuje za vnútorných utečencov.
Infraštruktúra krajiny je vážne poškodená a približne 25 % volebných miestností nie je funkčných. Takmer 1 milión Ukrajincov slúži v armáde, mnohí z nich na fronte. Krajina je každý deň zasiahnutá raketovými útokmi. Podľa údajov volebnej komisie by bolo potrebných najmenej šesť mesiacov príprav, aby bolo možné dodržať medzinárodné štandardy.
Život vo vojnovom stave
Z analýzy amerického „Journal of Democracy“ z mája 2024 vyplýva, že vojnové právo v krajine zďaleka neznamená len rýchlejšie rozhodovanie. Vojnová situácia skôr vedie k centralizácii rozhodovacích procesov a určitých oblastí spoločenského života.
Správa tiež pripomína, že začiatkom roka 2022 bolo zakázaných niekoľko strán označovaných za proruské, pretože sa údajne podieľali na „protieurópskych aktivitách“. Okrem toho sa zdôrazňuje, že bola obmedzená aj sloboda prejavu. Po invázii Ruska boli televízne stanice blízke opozícii odstránené z celoštátneho digitálneho televízneho vysielacieho systému.
Je zrejmé, že výnimočný stav viedol k obmedzeniu demokratických procesov v mnohých oblastiach života. Vzniká tak otázka, ako je za takýchto podmienok možné viesť normálnu volebnú kampaň.
Šance Zelenského
„Kyiv Independent“ nedávno informoval, že podľa prieskumu zverejneného 9. decembra, ktorý bol vykonaný po zverejnení korupčného škandálu, by v budúcich prezidentských voľbách za Zelenského hlasovalo len 20 % Ukrajincov. V roku 2019 získal Zelenskyj 73,2 % hlasov.
Prieskum Info Sapiens ukázal, že prezident je napriek tomu s 20,3 percentami najobľúbenejším kandidátom. S 19,1 percentami je tesne za ním bývalý najvyšší veliteľ Valerij Salušnyj, ktorý v súčasnosti pôsobí ako ukrajinský veľvyslanec vo Veľkej Británii.
Približne 23,6 % respondentov sa však nedokázalo rozhodnúť alebo na otázku neodpovedalo. Celkovo bolo oslovených 1 000 osôb.
Na treťom mieste sa s 5,1 % hlasov umiestnil Kyrylo Budanov, šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby. V súčasnosti však nie je jasné, či sa títo dvaja vôbec zúčastnia volieb.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie, ktorý bol takisto realizovaný v septembri a októbri s približne 1 000 respondentmi, 60 % respondentov uviedlo, že dôveruje Zelenskému, zatiaľ čo 35 % mu nedôveruje. 14 % respondentov sa navyše vyjadrilo, že prezident by mal byť trestne stíhaný.
Chcú Ukrajinci vôbec voľby?
Vlády USA a Ruska naliehajú na voľby. EÚ sa naopak zameriava na bezpečnostné záruky pre krajinu.
Aký je postoj ukrajinského národa k otázke volieb?
The Guardian nedávno informoval, že politici opozičných strán nemajú v tejto otázke jednotný názor. Niektorí vyjadrujú obavy vzhľadom na bezpečnostnú situáciu. „Bolo by to len na škodu,“ povedal Serhij Rakmanin, poslanec opozičnej strany Holos.
Poslanec Artem Dmitruk, ktorý pôvodne patril k Zelenského strane a teraz žije v exile, naopak volá po voľbách. Zelenskému vyčíta, že „uchopil moc, zničil štátne inštitúcie a udržuje krajinu v stave chaosu“. Zdôraznil však, že pred konaním volieb je dôležité stabilizovať krajinu.
Podľa niektorých odborníkov je posilnenie legitimity prezidenta výslovne potrebné. Olena Prokopenko z Nemeckého Marshallového fondu, nedávno v rozhovore pre Guardian vysvetlila, že v ukrajinskej spoločnosti existuje veľmi silná potreba obnoviť spoločenskú zmluvu medzi prezidentom a ľuďmi.
Čo na to hovorí obyvateľstvo?
Správy portálu „rbc.ua“ z 15. decembra s odvolaním sa na aktuálny prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie uvádzajú, že 57 % ukrajinských občanov je presvedčených, že voľby budú možné až po podpísaní mierovej dohody a úplnom ukončení vojny s Ruskom.
Ďalších 25 % podporuje voľby, pokiaľ bude platiť prímerie a bude možné zaistiť bezpečnostné záruky. Iba 9 % opýtaných podporuje konanie volieb bez prímeria. V prieskume bolo telefonicky opýtaných 547 osôb.
Podľa riaditeľa sociologického inštitútu Antona Hruseckého verejnosť vníma výzvy na voľby počas vojny hlavne ako pokus oslabiť štát.
Moskva čaká
Od minulého roka ruský prezident Vladimir Putin viackrát zdôraznil, že mierová dohoda je možná len s ukrajinským vedením, ktoré Moskva bezpochyby uzná za legitímne.
Kremeľ najprv počká, „ako sa situácia vyvinie“, vysvetlil Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta. Zároveň poukázal na to, že Rusko má záujem o dlhodobý mier a zásadne nepodporuje myšlienku krátkodobého prímeria.
Rusko navyše podľa neho samo ukázalo, že vie zorganizovať voľby aj počas vojny – a to bez prímeria. V marci 2024 sa v Moskve konali prezidentské voľby. Mnohé západné médiá a pozorovatelia však zdôrazňujú, že v Rusku v skutočnosti neexistujú slobodné a spravodlivé voľby, pretože Putin opozíciu do veľkej miery eliminoval.
V skutočnosti existuje len málo demokracií, ktoré usporiadali voľby počas aktívneho vojenského konfliktu na svojom území. To zdôrazňuje aj analýza „Journal of Democracy“. Počas druhej svetovej vojny bolo Dánsko jedinou postihnutou krajinou v Európe, ktorá usporiadala voľby.
Vzniká teda otázka, či Ukrajina môže usporiadať voľby a do akej miery by to bolo pre ňu za daných okolností výhodné.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?