Zdravie

Chemoterapia mení DNA a urýchľuje starnutie zdravých buniek

Nový výskum ukazuje, že chemoterapia môže v zdravých bunkách spôsobiť zmeny, ktoré budú ovplyvňovať zdravie človeka ešte aj niekoľko rokov po liečbe.

U trojročného pacienta s rakovinou vykazovali po chemoterapii krvné bunky genetické opotrebovanie zodpovedajúce osemdesiatročnému človeku. Ide o nový dôkaz o tom, ako lieky zachraňujúce život môžu trvalo poškodiť zdravé bunky a ako následky liečby pretrvávajú po celý život. Podľa štúdie môže chemoterapia trvalo poškodiť DNA zdravých krvných buniek, čo spôsobí ich predčasné starnutie a potenciálne zvýšenie rizika vzniku sekundárnych nádorov u pacientov o desaťročia neskôr.

„Poškodenie DNA pretrváva celý život,“ uviedol onkológ a hematológ Dr. Daniel Landau z Mesothelioma Center pri Asbestos.com, ktorý sa na štúdii nepodieľal. „Pravdepodobne najväčšou obavou je zvýšené riziko vzniku iných druhov nádorov v dôsledku predchádzajúcej chemoterapie.“

Krvné bunky dieťaťa zostarli za niekoľko mesiacov o desiatky rokov

Štúdia uverejnená v časopise Nature Genetics skúmala, ako chemoterapia ovplyvňuje zdravé krvné bunky na genetickej úrovni. Vedci porovnali krvné vzorky 23 osôb vo veku od 3 do 80 rokov, ktoré podstúpili chemoterapiu, so vzorkami deviatich ľudí, ktorí nikdy nemali rakovinu. Pacienti po chemoterapii absolvovali v priemere 21 rôznych liečebných procedúr vrátane liekov obsahujúcich platinu a alkylačné látky – lieky ničiace rakovinové bunky poškodením ich DNA.

V jednom prípade tím zistil, že trojročný chlapec po chemoterapii vykazoval desaťnásobne viac mutácií v krvi ako jeho zdraví rovesníci. Jeho krvné bunky boli geneticky staršie ako bunky osemdesiatročného človeka, ktorý chemoterapiu nikdy nepodstúpil.

„Hoci tradičná chemoterapia môže byť účinná pri znižovaní nádorovej záťaže, nesie so sebou aj významné riziko poškodenia zdravého tkaniva, ako aj zvýšené riziko mutačných zmien a rezistencie rakovinových buniek,“ uviedol John Oertle, hlavný lekár v Envita Medical Centers, ktorý sa na štúdii nepodieľal.

Genetické stopy liečby

Štúdia zistila, že lieky na liečbu rakoviny zanechávajú v normálnych krvných bunkách výrazné genetické stopy, aké pretrvávajú dlho po ukončení liečby a zásadným spôsobom menia fungovanie a starnutie týchto buniek. Pomocou pokročilého sekvenovania DNA a matematického modelovania vedci izolovali kmeňové aj zrelé krvné bunky a analyzovali celé ich genómy. Identifikovali štyri špecifické vzory poškodenia DNA: nazývajú sa mutačné signatúry – a sú to genetické markery odhaľujúce príčinu poškodenia.

U osôb po chemoterapii našli jedenásť mutačných signatúr, z ktorých štyri doteraz neboli nikdy opísané. Tieto signatúry fungujú ako trvalé genetické „jazvy“ po onkologickej liečbe. Tieto zistenia môžu pomôcť vysvetliť, prečo ľudia, ktorí prekonali rakovinu, čelia v neskoršom živote vyššiemu riziku srdcových ochorení, cukrovky, mŕtvice a demencie. „Poškodené kmeňové bunky sa nikdy úplne nezotavia a môžu sa prejaviť v podobe iných problémov až po mnohých rokoch,“ uviedol Landau.

Účinky chemoterapeutických liekov sa líšia

Nie všetky chemoterapeutické lieky spôsobili rovnaké poškodenie DNA. Napríklad cyklofosfamid, používaný na liečbu mnohopočetného myelómu a rakoviny prsníka, spôsobil menej mutácií ako iné lieky z tej istej skupiny. Naopak, najmutagénnejšie látky v štúdii vykazovali „merateľne vyššie“ dlhodobé toxické účinky liečby.

Bifunkčné alkylačné látky – chemické zlúčeniny s dvoma reaktívnymi skupinami, ktoré poškodzujú DNA, aby zničili rýchlo sa deliace rakovinové bunky – ako melfalán a chlorambucil (primárne používané na liečbu rakoviny kostnej drene) sú spojené s vyšším rizikom sekundárnych nádorov ako cyklofosfamid.

Prokarbazín, ktorý je spojený s vysokým rizikom sekundárnej rakoviny a neplodnosti, sa z týchto dôvodov už nepoužíva pri liečbe detského Hodgkinovho lymfómu. Podľa autorov môžu tieto rozdiely odrážať „jemné rozdiely“ v tom, ako rôzne chemoterapeutické látky poškodzujú DNA a ako dobre si bunky s týmto poškodením dokážu poradiť.

Varovanie a výzva k cielenejšej liečbe

Tieto zistenia podporujú už prebiehajúce snahy o vývoj cielenejších spôsobov liečby rakoviny. „Najlepšie, čo môžeme v súčasnosti urobiť, je podávať chemoterapiu v správnych dávkach, a ak je to možné, voliť alternatívne metódy,“ uviedol Landau. „Často používame namiesto chemoterapie iné prostriedky, napríklad imunoterapiu a cielenú liečbu.“

Oertle opísal štúdiu ako ďalšie „varovné znamenie“ a poznamenal, že hoci tradičná chemoterapia zachránila mnoho životov, táto oblasť sa musí vyvíjať smerom k bezpečnejším, cieleným terapiám, ktoré podporujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu, aby sa znížili dlhodobé vedľajšie účinky a zachovalo celkové zdravie. Podľa Landaua však zatiaľ neexistujú overené spôsoby, ako chrániť krvné bunky pred genetickými účinkami chemoterapie.

Dr. Krushangi Patelová, onkologička z City of Hope Orange County, ktorá sa na štúdii nepodieľala, uviedla: „Otázka, či existujú mechanizmy na ochranu špecifických buniek, ktoré sú vystavené chemoterapeutickým látkam, je oblasťou, ktorá si vyžaduje ďalší výskum.“ Výsledky nepreukázali genetické zmeny u všetkých pacientov, čo naznačuje, že výsledky môžu ovplyvňovať faktory, ako je dĺžka liečby, množstvo užitých liekov alebo čas od ukončenia liečby.

Autori štúdie skúmajú, či dlhá a/alebo intenzívna liečba mení štruktúru buniek alebo či tieto zmeny skôr súvisia s desaťročiami, ktoré uplynuli po liečbe. Dodávajú, že túto otázku musia vedci ešte objasniť. Tím tiež uznal ohraničenosť štúdie vrátane malého počtu účastníkov a možnosti, že testovanie krvi mimo ľudského tela mohlo ovplyvniť výsledky.

Pokiaľ ide o relatívne malú veľkosť vzorky, Oertle uviedol, že hoci je ďalší výskum vždy vítaný, odborné poznatky a súlad s predchádzajúcimi zisteniami spôsobujú, že túto štúdiu možno považovať za dôveryhodnú a dôležitú.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK