Svet » USA

Trump hrozí Rusku sekundárnymi clami, ak do 50 dní nedôjde k dohode s Ukrajinou

Americký prezident oznámil možnosť zaviesť ďalšie clá voči Rusku počas návštevy generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Bielom dome.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že pristúpi k novým prísnym ekonomickým krokom voči Rusku, ak Moskva neprijme mierovú dohodu s Ukrajinou počas nasledujúcich 50 dní.

„Som sklamaný z [ruského prezidenta Vladimira Putina], pretože som si myslel, že sme mohli mať dohodu už pred dvoma mesiacmi, ale zdá sa, že k tomu nedôjde,“ povedal Trump v prítomnosti generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Bielom dome v pondelok (14. júla).

„Takže na základe toho zavedieme sekundárne cla. Ak nebudeme mať dohodu do 50 dní, bude to veľmi jednoduché: budú na úrovni 100 %, tak to proste je.“

Podľa Trumpa pôjde o samostatný krok, ktorý je oddelený od novej pripravovanej legislatívy. Tú momentálne pripravujú členovia Kongresu a má za cieľ umožniť zavedenie cla až do výšky 500 % na tovary z krajín nakupujúcich energiu z Ruska.

„Sekundárne clá môžeme zaviesť bez Senátu, bez Snemovne reprezentantov, avšak aj to, čo pripravujú oni, by mohlo byť veľmi dobré,“ povedal Trump.

Americký minister obchodu Howard Lutnick uviedol, že nové ekonomické opatrenia voči Rusku by mohli mať podobu buď priamych sankcií, alebo „sekundárnych ciel“, ako ich opísal Trump.

Sekundárne clá sú novšou formou ekonomických opatrení. Ide o clo uvalené na tovar prichádzajúci z tretích krajín, ktoré obchodujú s krajinami sankcionovanými Spojenými štátmi.

V marci Trump podpísal výkonné nariadenie, ktoré zavádza clo vo výške 25 % na akýkoľvek tovar prichádzajúci z krajiny dovážajúcej venezuelskú ropu buď priamo, alebo cez sprostredkovateľa.

Lutnick poukázal na Trumpovo výkonné nariadenie zavádzajúce clá voči krajinám nakupujúcim venezuelskú ropu, keď vysvetľoval rozsah možných ekonomických opatrení, aké by americký prezident mohol nariadiť, ak Rusko nepristúpi k dohode.

„Môžete zaviesť clá alebo sankcie,“ objasnil Lutnick novinárom. „Sú to dva nástroje v jeho pracovnom kufríku.“

Nové ekonomické opatrenia by mohli priamo ovplyvniť aj Čínu a Indiu. Tie pokračovali v intenzívnom obchode s Ruskom aj po vypuknutí konfliktu s Ukrajinou v roku 2022.

Podľa najnovšej analýzy think tanku Centrum pre výskum energie a čistého vzduchu Čína od decembra 2022 nakúpila približne 47 % a India v tom istom období približne 38 % ruského exportu ropy.

Nový režim sekundárnych ciel by sa mohol potenciálne týkať aj ďalších štátov, ktoré pokračujú v nákupe ruských energetických surovín. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú od ruského plynu aj dnes závislé, hoci v posledných rokoch podniklo kroky na diverzifikáciu dodávok. Ak by Spojené štáty skutočne pristúpili k plošnejšiemu uplatňovaniu tohto nástroja, spojenecké krajiny v NATO a EÚ vrátane Slovenska by pravdepodobne hľadali cestu k diplomatickým rokovaniam. Tie by sa mohli týkať výnimiek, odkladov alebo iných foriem úpravy plánovaných sekundárnych ciel.

Zatiaľ čo Trump vyjadril frustráciu z ruského prístupu k mierovému procesu, Kremeľ obvinil z nedostatku pokroku ukrajinskú vládu.

„Stále čakáme na návrhy týkajúce sa časového harmonogramu,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 14. júla pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS. „Ruská strana je ochotná pokračovať a uskutočniť tretie kolo [rokovaní].“

Rutte pricestoval do Bieleho domu ráno 14. júla v rámci plánovanej dvojdňovej návštevy Spojených štátov. NATO uviedlo, že Rutteho itinerár zahŕňa stretnutia s Trumpom, ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ministrom obrany Petom Hegsethom a niektorými členmi Kongresu.

Trump naznačil, že okrem nových ciel voči Rusku pripravil aj nový rámec pre európskych spojencov, podľa ktorého majú Spojeným štátom preplatiť náklady za pokračujúce dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu.

„Dnes sme uzavreli dohodu, podľa ktorej im budeme posielať zbrane a oni za ne budú platiť,“ povedal Trump. „Spojené štáty nebudú platiť nič. Nenakúpime ich, ale vyrobíme, a oni ich zaplatia.“

Rutte uviedol, že Trumpov zámer pokračovať v dodávkach vojenského vybavenia pre Ukrajinu, pričom náklady pokryje Európa, je „úplne logický“.

Generálny tajomník NATO povedal, že niekoľko členov aliancie – najmä Nemecko, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko – tiež pripravuje balíky zbraní pre Ukrajinu. Dodal, že to umožní americkej armáde ponechať si zbrane, ktoré potrebuje pre svoje priame potreby, a zároveň Ukrajina dostane „obrovské množstvá vojenského vybavenia“.

13. júla Trump naznačil, že spolupracuje s európskymi lídrami na pláne dodávok ďalších systémov Patriot na Ukrajinu, ktoré dokážu zabezpečiť obranyschopnosť proti rôznym vzdušným útokom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Trumpovi za vyjadrenie ochoty zvýšiť ekonomický tlak na Rusko.

„Financovanie Ruska a jeho vojny musí byť zastavené,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. „Väzby Ruska s Iránom a Severnou Kóreou musia byť prerušené. Akékoľvek dodávky komponentov a vybavenia pre ruský vojenský priemysel sa musia zastaviť.“

Zelenskyj tiež privítal správy o nových systémoch Patriot.

„Som vďačný nášmu tímu a Spojeným štátom, Nemecku a Nórsku za prípravu nového rozhodnutia o systémoch Patriot pre Ukrajinu,“ povedal ukrajinský prezident.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK