
40 % clo na tovar maskovaný ako vietnamský: nová dohoda s USA má zastaviť obchádzanie ciel Čínou
V novej obchodnej dohode medzi Spojenými štátmi a Vietnamom sa zastaví doteraz často využívaný spôsob obchádzania ciel na čínsky vývoz: takzvaný transshipment. Produkty, ktoré pochádzajú z Číny, ale do USA sa dostávajú cez tretie krajiny, ako je Vietnam, Kambodža alebo Thajsko, budú v budúcnosti podliehať sankčným clám až do výšky 40 %.
Doručiť do Vietnamu a tam prebaliť – ako funguje transshipment
Transshipment (prekládka) patrí medzi stratégie, ktoré využíva Čína špeciálne na to, aby sa vyhla vyšším clám na vlastný vývoz. Odosielatelia najskôr dodajú svoje tovary do inej krajiny, kde sú clá na vývoz do USA výrazne nižšie. Následne sa tovar minimálne spracuje, prelepia sa etikety alebo sa prebalí – v nádeji, že sa ho podarí bez povšimnutia doviezť ako tovar z krajiny, cez ktorú len prešiel.
Predovšetkým od zavedenia takzvaných „ciel podľa oddielu č. 301“ na čínsky tovar v súvislosti s fentanylovou krízou zaznamenali USA výrazný nárast týchto snáh. Biely dom ich zaviedol v roku 2020 s odvolaním sa na národné bezpečnostné záujmy.
Bývalý obchodný poradca Bieleho domu Peter Navarro vyhlásil pre denník Epoch Times, že až tretina všetkých dovozov z Vietnamu nie je autentická. Ide predovšetkým o elektroniku, oblečenie a nábytok čínskej výroby, ktoré sú označené štítkom „Made in Vietnam“.
Aj Kambodža a viaceré ďalšie krajiny sú centrami čínskeho vývozu
Vietnam však nie je jedinou tranzitnou krajinou, cez ktorú sa Čína snaží obísť americké clá. Ďalšie prekladané tovary prichádzajú cez Kambodžu, Laos, Thajsko, Indonéziu alebo Taiwan. V niektorých prípadoch sa Čínska komunistická strana (ČKS) dokonca pokúsila použiť túto taktiku zamlčovania pri dodávkach cez Mexiko, Kanadu, Izrael alebo Srí Lanku.
Marty Bauer z obchodnej onlajnovej platformy Omnisend pre Epoch Times uviedol, že je takmer nemožné úplne zastaviť túto prax, pretože sa vždy nájdu medzery v zákonoch:
„Všade, kde je prístav a dohoda o voľnom obchode, dochádza aj k prekládke tovaru.“
To bol nakoniec aj jeden z hlavných dôvodov, prečo USA nezaložili svoju novú zmluvu s Vietnamom výlučne na bilaterálnych dohodách. Táto zmluva teraz obsahuje prísnejšie pravidlá na kontrolu pôvodu a zabránenie obchádzaniu ciel.
Trump dáva signál: vysoké clá na maskované dovozy z Ďalekého východu
Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že na všetky tovary, pri ktorých existuje podozrenie z prekládky, sa bude uplatňovať vyššia colná sadzba podľa miesta pôvodu. V prípade prekládky cez Vietnam je to v mnohých prípadoch 40 %. V prípade Laosu, Thajska a Kambodže môžu osobitné clá teraz dosiahnuť až 36 %.
Vietnamský minister financií Nguyen Van Thang privítal túto dohodu. Verí, že prísnejší postup proti prekládke prinesie v dlhodobom horizonte výhody pre Vietnam. Spolieha sa na to, že medzinárodné spoločnosti budú radšej presúvať svoju výrobu do Vietnamu, ako ju nechávať v Číne. Krajina je už teraz dôležitým centrom montáže a výroby.
Robert Khachatryan, výkonný riaditeľ spoločnosti Freight Right Global Logistics, predpokladá, že čínske spoločnosti budú hľadať ďalšie spôsoby, ako obísť americké clá. Jednou z možností by bolo skutočné presunutie výroby do tretích krajín (true offshoring) alebo rozloženie dodávateľských reťazcov.
Americkým dovozcom hrozia kontrolné a oznamovacie povinnosti, ako aj možné zdržania
V poslednom čase bolo mnoho dodávateľských štruktúr v regióne orientovaných na Čínu, preto aj americkí dovozcovia budú musieť v budúcnosti dôkladnejšie kontrolovať svoje dodávateľské reťazce. Khachatryan preto očakáva prísnejšiu kontrolu dopravných ciest tovaru a dodávateľských reťazcov:
„Ak vláda bude prísnejšie sledovať prekládku, bude to mať vplyv na celý dovozný ekosystém.“
Dôsledky by mohli spočívať okrem iného v dodatočných kontrolných a oznamovacích povinnostiach, možných oneskoreniach a zvýšení nákladov.
Mnohé podniky preto už teraz vyžadujú doklady o pôvode, zavádzajú vlastné kontrolné postupy alebo využívajú takzvanú technológiu IoT. Koniec koncov, aj im môžu nové ustanovenia spôsobiť ekonomické straty alebo právne dôsledky.
Postup proti prekládke by mohol Vietnamu v dlhodobom horizonte prospieť
Vietnam v roku 2024 vyviezol do USA tovar v hodnote približne 137 miliárd USD, čo predstavuje nárast o viac ako 19 %. Časť z toho však mohla skutočne pochádzať z Číny. Vláda v Hanoji chce preto v budúcnosti sama prísnejšie kontrolovať, či výrobky nesú označenie „Made in Vietnam“ oprávnene.
Krajina stojí pred nutnosťou zvážiť, či stojí o krátkodobé zisky z prekládky alebo o dlhodobé obchodné výhody od USA. V dlhodobom horizonte by mohla spolupráca na úkor prekládky krajine priniesť viac investícií a dôvery.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.