Piatok 4. júla, 2025
Slovensko-kanadský jezuita a bývalý rektor Pápežského inštitútu Biblicum v Ríme Michael Francis Kolarčík (Foto: Bohumil Petrík / Epoch Times Slovensko)
»

Stratené relikvie sv. Cyrila sa nám podarilo vypátrať na pobreží Jadranského mora (Rozhovor s jezuitom slovenského pôvodu)

Michael Francis Kolarčík je slovensko-kanadský jezuita a bývalý rektor Pápežského inštitútu Biblicum v Ríme, ktorý je jednou z najlepších biblických škôl na svete. Jeho rodičia pochádzajú zo Spišského Bystrého a pred druhou svetovou vojnou emigrovali do Kanady. Po mnohých rokoch vyučovania v Európe sa vracia na Regis College v Toronte. Je odborníkom na Starú zmluvu.

Epoch Times Slovensko: Niektorí hovoria, že dedičstvo svätého Cyrila a Metoda je na Slovensku veľmi spolitizované. Aký je váš pohľad?

Michael Francis Kolarčík: Ľudia ho môžu zneužívať, ale pre mňa bez ohľadu na to zostávajú mimoriadnym príkladom ľudí, ktorí sa snažia priniesť Kristovu vieru do inej kultúry. A to je naša kresťanská úloha každý deň, aj dnes. Všetko sa dá politicky zneužiť, ale to ma nezaujíma. Mohli by sme povedať: prečo Rada Európy schválila rôzne kultúrne trasy a aj trasu Cyrila a Metoda, ktorá prechádza cez Slovensko, Česko a iné krajiny do Ríma?

Je to, samozrejme, národná záležitosť, ak schvaľujete niečo zo slovanských národov, z českých a slovenských krajín. Takže už tu máte politiku, ale to je podľa mňa dobrá politika.

Pripomína sa týmto cesta dvoch svätcov do Ríma a to, čo dosiahli. A aby ste niečo dosiahli, musíte mať politický postoj. A ak hovoríte o oddelení cirkvi od štátu, to je veľmi populárna téma v Kanade a Spojených štátoch, je dôležité, aby jedno nemalo absolútnu moc nad druhým. Ale vždy sa budú prelínať. V minulosti bolo veľa zneužívania a niekto ako Napoleon spáchal veľa škody, keď mal absolútnu moc, takže nie je dobré, aby jedna skupina mala úplnú nadvládu.

Teda kultúrna trasa nesúca ich meno vás potešila.

Áno, bol som veľmi prekvapený, keď ju Rada Európy pred niekoľkými rokmi vytvorila ako jednu z rôznych kultúrnych trias.

Je to púť, ak to chcete takto nazvať, ktorou idete autom, bicyklom, pešo a dokonca aj na motocykloch. Na slovenskom veľvyslanectve som sa raz rozprával so skupinou motocyklistov, ktorí prišli do Ríma po tejto ceste. Povedal som im, že som prišiel na Honde 125. Boli ohromení a predstavili ma svojej vedúcej. S hrdosťou som jej to zopakoval. “Aký objem má vaša motorka?” opýtal som sa jej a hanbím sa to teraz povedať. Moja bola v porovnaní s ňou len malá motorka.

Aby si ma uctili, dali mi tričko s nápisom Trasa Cyrila a Metoda. Je to jedna z mála vecí, ktoré si so sebou vezmem do Kanady.

Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda bolo, žiaľ, na Veľkej Morave potlačené. Ich učeníci boli vyhnaní. No kde sa jedny dvere zatvoria, otvoria sa mnohé ďalšie, takže je veľmi zaujímavé, že potlačenie staroslovanskej liturgie na Veľkej Morave umožnilo jej rozšírenie do iných oblastí – a takto skončila v Bulharsku.

So sv. Cyrilom vás spája hlavne nebývalá udalosť. V októbri 1963, keď bolo 1100. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ste boli jednou z niekoľkých osôb na audiencii u pápeža Pavla VI. v Sixtínskej kaplnke. Prevažne Slováci mu slávnostne odovzdali nájdené relikvie sv. Cyrila.

Áno, kľúčovými osobnosťami, na ktoré si spomínam, boli kňazi Jozef Tomko, Leonard Boyle, biskup Andrew Grutka z Indiany v USA a kardinál Amleto Cicognani. Náhodou som bol jedným z chlapcov, ktorí v tom roku prišli z Kanady a USA, bolo nás šesť, spolu s uvedenými osobnosťami.

Boli sme pozvaní, pretože sme boli zo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda (dnes Pápežské slovenské kolégium). V tom čase tam bolo asi 30 slovensky hovoriacich chlapcov. Ústav pozostával z dvoch častí. Jedna časť bola kultúrnym a náboženským centrom. Venovala sa náboženským spisom a vydávaniu kníh a časopisov v slovenčine. Bol tam Tomko, spoluzakladateľ inštitútu Štefan Náhalka a iní. Mnohí z nich sa stali biskupmi, Tomko sa stal kardinálom.

Druhou časťou ústavu bola slovenská škola, ktorú viedli slovenskí saleziáni s cieľom propagovať slovenčinu a náboženstvo. Samozrejme, v Československu vtedy nemohli byť náboženské školy, preto založili školu v Ríme.

Ako si spomínate na stretnutie s Pavlom VI.?

Jasne si pamätám veľkú Sixtínsku kaplnku. Vtedy som nemal ani tušenie o Michelangelových freskách a úžasných farebných maľbách. Mal som 13 rokov. Bola to veľká udalosť. Všetci sme stáli v rade a po formalitách prišiel Pavol VI. ku každému z nás, pobozkali sme mu prsteň a spomínam si, ako sa na mňa intenzívne pozeral. Bolo to niekoľko týždňov pred vraždou prezidenta USA Kennedyho.

Pavol VI. sa potom rozhodol vziať pozostatky sv. Cyrila späť do Baziliky sv. Klementa, kde bol pôvodne pochovaný. Bol pekný slnečný novembrový deň a nebola vtedy omša, skôr len oslava.

Prečo sa zapojil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda?

Kvôli významu a spojeniu s týmito svätcami.

Aká je história hľadania pozostatkov sv. Cyrila?

Kardinál Amleto Cicognani, ktorý bol titulárny kardinál Baziliky sv. Klementa (a štátny sekretár Svätej stolice, akýsi “premiér”, pozn. red.), požiadal dominikána Leonarda Boylea, aby obnovil archeologické vykopávky priamo v areáli tohto kostola, kde podľa tradície spočívali pozostatky sv. Cyrila. (Boyle sa neskôr stal prefektom Vatikánskej knižnice, pozn. red.). Írski dominikáni sú pritom zodpovední za kostol od 17. storočia. Neplánoval začať s vykopávkami znova, pretože kostol už dôkladne prekopali. Vedeli sme, že relikvie boli v kostole v mramorovej váze, ale nenašli sa.

Boyle chcel nájsť posledný písomný dôkaz o relikviách. Veľa bádal a zistil, že pozostatky sv. Cyrila a sv. Klementa boli z kostola odstránené v roku 1798, keď do Ríma prišli Napoleonove vojská. Napoleon požadoval, aby sa kostol používal pre ich kone. Existujú písomné dôkazy, že pozostatky sa slávnostne premiestnili do kostola Chiesa Nuova v centre mesta, kde je hrobka sv. Filipa Neriho. Ale potom, čo Napoleon zmenil názor na použitie Baziliky sv. Klementa, máme záznam o vrátení pozostatkov sv. Klementa, ale nie pozostatkov sv. Cyrila.

Boyle sa domnieval, že rodina zodpovedná za odstránenie pozostatkov svätých si jednoducho ponechala vázu s relikviami sv. Cyrila. Podarilo sa mu vystopovať rodinný zámok v meste Recanati na pobreží Jadranského mora. Skontroloval archívy, ale nenašiel žiadne potvrdenie o relikviách. Až keď v malej kaplnke rodiny Antici-Mattei našiel relikviár vyrobený zo zlata a skla. Pozlátený relikviár obsahoval asi šesťcentimetrovú kosť s latinským označením „ex ossibus S. Cyrilli M.“ („z kostí sv. Cyrila“, M. pravdepodobne znamená mních, (Monachus), pozn. redaktora)

Mons. Náhalka, Boyle a Mons. Tomko odviezli relikvie autom a Tomko šoféroval. Možno bol s nimi biskup Grutka, pretože sa pri rozprávaní príbehu smial. Spomínal, že cestou späť mali menšiu nehodu. Potom mali relikvie niekoľko mesiacov v Ústave sv. Cyrila a Metoda, až kým ich v októbri odovzdali Pavlovi VI.

Existujú nejaké pochybnosti o pravosti relikvií?

Samozrejme, vždy existujú pochybnosti. Ale rodina Matteiovcov zjavne verila, že ide o pozostatky svätého Cyrila v pôvodnej váze. Takže pravdepodobne z nej vybrali kosť a zvyšok odstránili, pretože to bola hlina.

Ako teda vieme, že sú pravé? Máme ich?

Áno, vo Vatikáne majú relikvie svätého Cyrila. Pripomeňme, že zomrel 14. februára, zrejme v roku 869, takže relikvie mohli mať počas nasledujúcich storočí vo Vatikáne. A po tom, čo Pavol VI. vrátil relikviár, je v krásnej kaplnke sv. Cyrila a Metoda vpravo od oltára s dvoma veľkými obrazmi: pohreb svätého Cyrila a druhý obraz zobrazuje, ako s bratom obhajujú slovanskú liturgiu pred pápežom Hadriánom II. a franskými biskupmi. Solúnskych bratov obvinili z vytvorenia liturgie proti pravidlám, pretože zhotovili staroslovanskú liturgiu a hlaholiku pre praslovanský jazyk. A samozrejme, jeho učeníci utvorili cyriliku, ktorú dnes používa ruština, bulharčina, ukrajinčina atď.

Vieme teda naozaj, že sú relikvie skutočné?

Môžeme povedať, ako v prípade mnohých miest vo Svätej zemi, že naši predkovia ich uctievali ako autentické. Skutočne vieme, že Golgota je tam, kde sa nachádza? Nie sme si istí, pretože všetky tieto miesta sa začali uctievať asi 400 rokov po Ježišovej smrti. Uplynulo veľa času, kým Konštantín v 4. storočí ukončil v Rímskej ríši prenasledovanie. Existovala kolektívna pamäť a zbožní ľudia vyhľadávali tieto sväté miesta.

Sv. Cyril (jeho pôvodné meno bolo Konštantín) údajne našiel telo tretieho pápeža Klementa na Kryme. Ako? Podľa legiend vedel, že ho hodili do mora s kotvou. Hľadal telo a našiel kostru s kotvou okolo nej. Boli to relikvie sv. Klementa, ktoré si Cyril a Metod priniesli so sebou do Ríma.

Ale sú to naozaj pozostatky svätého Klementa? V istom zmysle to nie je dôležité. Kresťania si ho jednoducho chceli pripomenúť, keďže bol pápežom z 2. storočia, takže veľmi starý.

Pokiaľ vieme, rodina Antici-Matteiovcov vzala niektoré pozostatky z vázy a uložila ich do relikviára. Verili, že je to kosť – prst sv. Cyrila. A rôzne katolícke národy stále oslavujú tohto svätca v Bazilike sv. Klementa vo februári. Koná sa naozaj pekná procesia a uctievajú ho aj pravoslávni.

Môžu sa solúnski bratia stať zdrojom jednoty?

Áno. Ako spolupatróni Európy môžu byť zdrojom jednoty. Žili v 9. storočí pred schizmou v roku 1054 (pozn. red. – keď sa kresťanstvo rozdelilo na katolícke a pravoslávne). Rovnako sv. Augustín je zdrojom autority pre protestantov aj rímskokatolíkov v západných cirkvách.

Do akej miery pravoslávni v Grécku akceptujú Cyrila a Metoda ako tvorcov slovanskej liturgie? Uctievajú ich, ale považujú ich za Grékov, a nie za Slovanov. Sú hrdí na to, že títo dvaja grécki bratia sa stali zakladateľmi slovanskej kultúry. Pochádzali zo Solúna, kde medzi Grékmi žilo mnoho slovanských národov.

Ich otec, vysoký úradník, bol Grék a Metod, ktorý sa predtým, ako sa stal mníchom, volal Michal, ovládal staroslovenčinu. Jedna teória hovorí, že matka bola Slovanka, a tak bratia vyrastali so slovanskou znalosťou.

Alebo sa ju jednoducho naučili?

Áno, pretože v regióne žili slovanské skupiny a Cyril (Konštantín) ovládal veľa jazykov.

Aký význam má odovzdanie relikvií Pavlovi VI. dnes, po vyše 60 rokoch?

V roku 2024 ma v Ríme požiadali o prednášku o význame relikvií sv. Cyrila a Metoda na prezentácii knihy profesora Petra Ivaniča Život sv. Konštantína-Cyrila a úcta k jeho relikviám. Môj záver bol takýto: solúnski bratia sú mimoriadni svedkovia kultúrneho prispôsobenia viery. Neustále musíme prispôsobovať svoju vieru kultúrnemu kontextu, v ktorom sa nachádzame. A slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici mi za to vskutku poďakoval.

Svätí Cyril a Metod prispôsobením liturgie kultúrnemu kontextu slovanských národov na Veľkej Morave vytvorili náboženské a kultúrne hnutie, ktoré pretrváva dodnes.

Pamätáte si, prečo Rastislav v roku 862 poslal delegáciu k cisárovi Michalovi III.? Chcel biskupa hovoriaceho slovanským jazykom, aby sa viera vyučovala v reči, ktorej ľudia rozumeli. To je významné.

Slovanský jazyk po prvý raz dostal abecedu a bola vytvorená liturgia. Cyril a Metod museli prísť do Ríma, aby sa bránili pred franskými biskupmi, ktorí ich obvinili z kacírstva, pretože slávili liturgiu v novom jazyku. Priviedli so sebou niekoľko svojich učeníkov, aby boli vysvätení, pretože neboli biskupmi. Je tu určitá kontroverzia. Niektorí tvrdili, že Metod bol biskupom, ale nebol ním, pretože nemohol vysvätiť učeníkov za kňazov. Bol vysvätený za biskupa tu v Ríme a dostal mandát na vytvorenie diecézy na Morave.

Urobilo na mňa veľký dojem, keď pápež Ján Pavol II. vyhlásil oboch za spolupatrónov Európy, pretože majú také silné kultúrne posolstvo, je to veľká vec.

Je namieste privlastňovať si sv. Cyrila a hovoriť, že je náš?

Je to vďaka Rastislavovi a Svätoplukovi. Rastislav bol moravský kráľ.

Zvyčajne hovoríme knieža, no Svätopluk sa označuje aj za kráľa.

Dobre, no ja si pamätám, ako som tento príbeh čítal ako 14-ročný chlapec v Slovenskom ústave. Bol som veľmi nahnevaný na Svätopluka, pretože zradil svojho strýka Rastislava a vydal ho Frankom, ktorí ho oslepili, aby nepredstavoval hrozbu. Bolo to hrozné. Nie som veľký fanúšik Svätopluka, aj keď v Bratislave máte jeho obrovskú sochu sediacu na impozantnom koni pred Hradom.

Mojím hrdinom bol Rastislav, pretože požiadal o slovanského biskupa, ktorý by mohol učiť ľudí kresťanskej viere v ich vlastnom jazyku. Podporoval Cyrila a Metoda vo všetkom ich diele, až kým ho nezradil jeho synovec. Svätopluk sa postavil na stranu Frankov a nepodporoval liturgiu v staroslovienčine. Po Metodovej smrti boli učeníci vyhnaní z Moravy. Ani nevieme, kde sa nachádza Metodov hrob.

A prečo franskí biskupi obvinili Cyrila a Metoda z kacírstva? Pri slávení sviatosti oltárnej bola povolená iba gréčtina, latinčina a, verte či nie, hebrejčina, hoci v tom čase ňou hovorilo len veľmi málo kresťanov. Neviem o nikom, kto by ju slávil v hebrejčine, ale tieto tri jazyky boli akceptované, pretože v nich boli texty Starého zákona.

Kiežby sme mali slová obhajoby svätého Cyrila pred pápežom Hadriánom II. a franskými biskupmi! 

V prvom rade bol pravdepodobne erudovanejší ako ktorýkoľvek z nich, pretože hovoril po grécky, latinsky, slovansky a pravdepodobne aj po arabsky. Keď pápež prijal ich argumentáciu, spoločne slávili eucharistiu v staroslovienčine v Bazilike Panny Márie Snežnej.

Ďakujeme za rozhovor!

Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.

Prečítajte si aj