Svet

Tieto ciele v Iráne zasiahol útokmi Izrael

Izraelská operácia s názvom Rising Lion mala za cieľ zlikvidovať iránsky jadrový program a eliminovať hrozbu, ktorú predstavujú súvisiace vojenské kapacity.

Izrael 13. júna spustil viacero vĺn leteckých útokov po celom území Iránu, ktoré zasiahli nukleárny program tejto islamistickej veľmoci, kľúčové vojenské objekty a niektoré obytné oblasti. Útoky si vyžiadali životy viacerých vysokopostavených iránskych vojenských veliteľov a jadrových vedcov, pričom podľa izraelského vedenia mali zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane.

V piatkovom večernom prejave izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že iránske snahy o získanie jadrovej zbrane predstavujú „jasné a bezprostredné ohrozenie samotnej existencie Izraela“.

Teherán popiera, že by sa usiloval vyvinúť jadrovú zbraň. Amir Saeid, iránsky veľvyslanec pri Organizácii Spojených národov, v piatok uviedol, že prevažná časť zo 78 mŕtvych a 320 zranených boli civilisti.

Izraelská operácia, ktorú Izraelské obranné sily (IDF) nazvali Rising Lion (Povstávajúci lev), bola zameraná na zničenie iránskeho jadrového programu a elimináciu hrozieb, ktoré predstavujú súvisiace vojenské kapacity, ako napríklad pokročilé balistické rakety.

Hoci celkový rozsah izraelského útoku zostáva nejasný, nezávisle bolo potvrdených viacero kľúčových cieľov, ktoré boli zasiahnuté. Tu je zoznam hlavných cieľov.

Nukleárne zariadenie Natanz

Natanz je základným kameňom iránskej jadrovej infraštruktúry a slúži ako hlavné národné zariadenie na obohacovanie uránu.

Komplex na obohacovanie uránu v Natanzi je umiestnený hlboko pod zemou a chránený železobetónovými stenami, ktoré majú odolať raketovým útokom. Zariadenie slúži na obohacovanie uránu – na najvyššiu známu úroveň, približne 60 % – čo je už technicky veľmi blízko k dosiahnutiu 90-percentnej čistoty, potrebnej na výrobu jadrovej zbrane.

Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni má Irán približne 275 kg uránu obohateného na 60 %, čo by stačilo na výrobu približne pol tucta jadrových zbraní. 

Zariadenia v Natanzi vykonávajú aj výskum a vývoj pokročilých centrifúg, preto akékoľvek zmeny v prevádzke Natanzu pravdepodobne priamo ovplyvnia, ako rýchlo dokáže Teherán vyrobiť jadrovú zbraň.

Piatkové útoky IDF zničili nadzemnú pilotnú obohacovaciu továreň v Natanzi, uviedol šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, hoci stav podzemných zariadení zostáva nejasný.

Teherán

Podľa washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny izraelské sily zasiahli viacero cieľov v iránskom hlavnom meste. Potvrdené útoky sa odohrali na miestnej základni protivzdušnej obrany, dôležitom mrakodrape s komerčnými aj obytnými priestormi a v štvrtiach Azgol a Farmanieh.

Počas týchto útokov bolo pravdepodobne zabitých viacero príslušníkov iránskych ozbrojených síl a jadrových vedcov. Medzi potvrdenými obeťami na iránskej strane bolo viacero generálov a vysokých dôstojníkov, ktorí pôsobili v generálnom štábe iránskej armády, viedli rôzne veliteľstvá a stáli na čele Islamských revolučných gárd (IRGC) a ich leteckých jednotiek.

Letecká základňa Tabriz

Letecká základňa Tabriz, ktorá susedí s civilným medzinárodným letiskom a je obklopená viacerými opevnenými základňami s raketami, je významným strategickým uzlom iránskeho letectva. 

Sídlia tu viaceré jednotky vrtuľníkov a stíhačiek a vzhľadom na priľahlé raketové základne je považovaná za kľúčový bod iránskych útokov smerom na západ – vrátane na Izrael.

Neďaleké raketové silá, prevádzkované leteckými silami IRGC, obsahujú všetky známe varianty rakiet Shahab – balistické rakety krátkeho a stredného doletu založené na severokórejských dizajnoch.

IDF vo vyhlásení na sociálnych sieťach uviedli, že zničili alebo demontovali viacero zariadení iránskeho letectva vrátane tých v Tabrizi a Hamadáne. Útoky zasiahli aj blízke „systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá a odpaľovacie zariadenia rakiet typu zem-zem“.

Letecká základňa Hamadán

Letecká základňa Hamadán je domovom stíhacích letiek F-4 a F-7 iránskeho letectva. V posledných rokoch slúžila aj medzinárodným leteckým jednotkám vrátane ruských bombardérov, ktoré základňu využívali ako východiskový bod pre operácie v Sýrii.

Podľa IDF základňa disponovala skladmi rakiet, podzemnými hangármi a viacerými odpaľovacími zariadeniami protivzdušných rakiet. Izraelské sily zasiahli aj blízku radarovú stanicu Sobashi, najzápadnejšie zariadenie iránskej protivzdušnej obrany.

Radarová stanica Sobashi bola pôvodne vybudovaná pred polstoročím v rámci amerického programu vojenskej pomoci a zostala kľúčovým uzlom iránskej architektúry protivzdušnej obrany, ktorý zabezpečoval nepretržité a diaľkové sledovanie iránskych západných susedov.

Vojenská základňa Píránšahr

Píránšahr leží blízko iránsko-irackej hranice a slúži ako centrum pre jednotky iránskej armády a IRGC. Základňa a pridružené posádky v provincii Západný Azerbajdžan plnia najmä úlohy regionálnej bezpečnosti a kontroly hraníc, no zohrávajú aj nepriamu úlohu v širšej stratégii Iránu voči Izraelu.

V minulosti z tejto základne operovali jednotky Quds IRGC, špecializujúce sa na nekonvenčné vedenie vojny. Prepravovali vybavenie a personál iránskym proxy spojencom v regióne vrátane Sýrie a Libanonu.

Podzemný komplex Kermanšáh

Podzemná základňa bola kľúčovým uzlom iránskej raketovej infraštruktúry, pozostávajúcej z desiatok menších zariadení prepojených rozsiahlymi tunelmi a bunkrami. Tieto zariadenia slúžili na skladovanie balistických rakiet krátkeho a stredného doletu, ako sú napríklad varianty Shahab, ale aj pokročilejších systémov ako Emad a Qadr.

Súčasťou komplexu boli muničné sklady prevádzkované IRGC a blízke sklady paliva pre iránske letectvo. V niektorých bunkroch sa mohli nachádzať mobilné odpaľovacie platformy iránskeho systému „Raketový dážď“ – ide o automatizované odpaľovanie rakiet, navrhnuté na rýchly útok balistickými raketami stredného doletu.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK