Svet » Čína

Prieskum: Dôvera európskych firiem v Číne klesla na historické minimum

Analytici hovoria o tichom „odpájaní sa“ z čínskeho trhu.

Dôvera európskych spoločností pôsobiacich v Číne dosiahla podľa najnovšieho prieskumu historické minimum. Firmy uvádzajú ako hlavné dôvody spomalenie čínskej ekonomiky a rastúce geopolitické napätie.

Podľa prieskumu Business Confidence Survey 2025, ktorý 28. mája zverejnila Európska obchodná komora v Číne, až 73 % z 503 opýtaných firiem uviedlo, že podnikanie v Číne sa stalo náročnejším. Prieskum sa uskutočnil v januári a februári, teda ešte pred eskaláciou colnej vojny v apríli.

Iba 5 % spoločností zaznamenalo zlepšenie situácie, čo je najnižšia hodnota od začiatku prieskumov v roku 2011.

O potenciálnom raste firiem v Číne v nasledujúcich dvoch rokoch sa optimisticky vyjadrilo len 29 % respondentov, čo predstavuje historické minimum. Ešte nižšia je dôvera v budúcu ziskovosť – len 12 % respondentov očakáva zisk v nasledujúcich dvoch rokoch, čo je pokles o 3 percentuálne body oproti minulému roku.

Naopak, rekordných 49 % respondentov vyjadrilo pesimizmus ohľadom budúcej ziskovosti v Číne. Okrem toho 60 % respondentov očakáva zvýšený konkurenčný tlak, čo naznačuje klesajúcu atraktivitu čínskeho trhu pre zahraničné podniky.

„Neistota vyplývajúca z eskalujúceho obchodného a geopolitického napätia, obavy o domácu ekonomiku Číny a pretrvávajúca deflácia výrobných cien zaťažujú mysle európskych aj čínskych spoločností,“ uviedol Jens Eskelund, prezident Európskej obchodnej komory v Číne.

Rekordných 63 % respondentov uviedlo, že v minulom roku prišli o obchodné príležitosti v Číne pre obmedzenia prístupu na trh a regulačné prekážky.

Medzi opýtanými firmami 44 % uviedlo, že je ťažké dosiahnuť férovú konkurenciu medzi zahraničnými a domácimi spoločnosťami, čo poukazuje na pretrvávajúcu inštitucionálnu nerovnosť v Číne.

Správa opisuje čínsky trh ako „jednu ekonomiku, dva systémy“. Zahraničné spoločnosti sú najmä v odvetviach, ako sú informačné technológie, zdravotnícke zariadenia a právo, už dlho obmedzované požiadavkami na lokalizáciu a neistotou v oblasti dodržiavania predpisov. Členovia Európskej obchodnej komory tiež vyjadrujú obavy, že čínske verejné obstarávanie uprednostňuje domáce produkty, čo ďalej zužuje priestor pre zahraničné firmy.

„Naše hlavné posolstvo pre tvorcov politík je: nerovnováha medzi rastom ponuky a dopytu podkopáva zisky aj obchodnú dôveru. Dosiahnutie lepšej rovnováhy prospeje firmám a môže znížiť obchodné napätie,“ dodal Eskelund.

Americký ekonóm Davy J. Wong pre Epoch Times uviedol, že prieskum odhaľuje „hlboký pokles obchodnej dôvery medzi európskymi firmami pôsobiacimi v Číne, čo naznačuje zásadné narušenie systémovej dôvery“.

Podľa neho je to spôsobené „rastúcou nepredvídateľnosťou čínskeho regulačného a politického prostredia“, keďže európske firmy nevedia, „či dnešné pravidlá budú platiť aj zajtra“.

Okrem rastúcej regulačnej netransparentnosti čínskeho režimu Wong uviedol, že „zintenzívnenie politického zbližovania s autoritárskymi režimami ako Rusko, Irán a Severná Kórea“ a „ohrozenie duševného vlastníctva a vedúcej pozície v oblasti energetickej transformácie“ tiež prispeli k poklesu dôvery európskych spoločností v podnikanie v Číne.

Frank Xie, profesor obchodu na Univerzite Južnej Karolíny v meste Aiken, pre Epoch Times 28. mája uviedol, že „zahraničné firmy strácajú dôveru, pretože čínska ekonomika klesá“. Poznamenal, že na rozdiel od amerických firiem, ktoré vyrábajú v Číne a exportujú do USA, „mnohé európske firmy prichádzajú vyrábať aj predávať v Číne“.

„Európa je teda do istej miery závislá od Číny ako exportného trhu, a preto tam vyrába,“ povedal Xie.

Dodáva, že „dopyt na čínskom trhu klesá a čínska ekonomika sa zhoršuje, takže pre tieto európske firmy už nie je také jednoduché zarábať v Číne, a preto stratili dôveru“.

Tiché odpájanie sa

Viac spoločností z EÚ uviedlo, že už stiahli existujúce investície alebo sa rozhodli stiahnuť, a to v 17 % a 16 % prípadov, čo je v oboch prípadoch o 4 percentuálne body viac ako v roku 2024, ako vyplýva z prieskumu.

Prieskum však tiež zistil, že 26 % respondentov uviedlo ďalšie presunutie svojich dodávateľských reťazcov do Číny, čo predstavuje medziročný nárast o 5 %. J. Wong uviedol, že tento krok by sa nemal interpretovať ako obnovenie dôvery. „Skôr ide o taktickú rekalibráciu,“ povedal.

Podľa neho „presun výroby späť do Číny ponúka krátkodobé výhody v oblasti nákladov a efektívnosti, čo funguje ako nárazníkový systém pre globálnu nestálosť.“ V niektorých prípadoch „to signalizuje konsolidáciu pred odchodom.”

J. Wong uviedol, že prieskum ukazuje, že „skutočná transformácia, ktorá prebieha, je tiché odpájanie sa“. „Firmy neopúšťajú Čínu úplne, ale skôr prechádzajú na viacvrstvovú štruktúru: Čína ako zdroj príjmov, juhovýchodná Ázia ako výrobná základňa a Európa ako zdroj duševného vlastníctva a geopolitická poistka.“

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK