Svet

„Obilnica Európy“ kontaminovaná muníciou: rusko-ukrajinská vojna ničí najúrodnejšiu pôdu na svete

Približne jedna tretina najúrodnejšej pôdy na svete je ohrozená chemickým znečistením a kontamináciou pozemnými mínami, ktoré by mohli natrvalo poškodiť tento región.

Bomby, pozemné míny a iné výbušné zariadenia na Ukrajine ničia niektoré z najcennejších pôd na svete, vytvárajú nebezpečenstvo a uvoľňujú vysoké množstvo nebezpečného a všadeprítomného znečistenia, ktoré podľa odborníkov môže trvalo poškodiť tento región.

„Veľkým problémom je v súčasnosti kontaminácia, konkrétne pozemné míny. Je to ako jedna obrovská pozemná mína,“ povedala pre The Epoch Times Olena Lennonová, docentka a odborníčka na katedre národnej bezpečnosti Univerzity v New Havene. „Naliehavejšou otázkou je, kto bude financovať a kontrolovať odstraňovanie mín v tejto oblasti.“

Uviedla odhady, že odstránenie výbušných zariadení tradičnými metódami by mohlo trvať viac ako 750 rokov, a povedala, že výskumníci pracujú na vývoji high-tech aplikácií umelej inteligencie na identifikáciu nevybuchnutej munície a urýchlenie procesu odstraňovania.

Správa Mine Action Review z roku 2024 zvýšila klasifikačnú úroveň pozemných mín na Ukrajine z ťažkej na „masívnu“. Za zamínovanie celého regiónu výbušninami, medzi ktoré patria kazetová munícia a protipechotné zariadenia, ktoré minulý rok poslal na Ukrajinu americký prezident Joe Biden, sú zodpovedné Ukrajina aj Rusko.

Okrem nebezpečenstva nevybuchnutej munície je problémom aj kontaminácia pôdy, keďže štúdie preukázali nepriaznivé dlhodobé dôsledky na zdravie pôdy aj po skončení vojny. Milióny malých poľnohospodárov sú postihnuté ťažkými bojmi na východnej hranici Ukrajiny a niektorí opisujú dôsledky konfliktu ako úplnú a totálnu devastáciu poľnohospodárstva krajiny, pričom priamo postihnutých je viac ako 20 % ornej pôdy Ukrajiny.

Poľnohospodárska pôda na Ukrajine obsahuje asi 30 % svetovej čiernej pôdy – výživnej vrstvy pôdy s vysokou kvalitou zloženia, ktorá umožňuje vynikajúcu retenciu vody – a jej úrodnosť je dôvodom, prečo je táto krajina nazývaná aj „obilnica Európy“.

„Je to veľmi atraktívna pôda, jedna z najúrodnejších,“ povedal pre The Epoch Times Frédéric Mousseau, riaditeľ pre politiku v Oakland Institute, think tanku zameranom na sociálnu, ekonomickú a environmentálnu politiku. „Ukrajina je tak veľmi sľubnou investíciou pre tých, ktorí chcú vyrábať poľnohospodárske produkty a exportovať ich.“

Ukrajina, známa svojou vysoko úrodnou pôdou, ktorú miestni obyvatelia nazývajú černozem, má podľa údajov Svetovej banky 62 až 74 miliónov akrov kvalitnej ornej pôdy, čo predstavuje približne tretinu celého takéhoto územia v Európe.

Ukrajinská pôda, ktorá vznikala tisíce rokov, má jemne vyvážený mikrobióm a výživový profil, ktoré sú teraz ohrozené vojnou. Väčšina čiernej pôdy sa nachádza na východe Ukrajiny, ktorý je silne zasiahnutý vojnou s Ruskom, pričom mapy ukazujú, že oblasť je posiata mínami.

Podľa štúdií Ukrajinského ústavu pôdnych vied a agrochemického výskumu bombardovanie a dopady delostreleckých granátov narúšajú úrodnú ornicu tým, že posúvajú vrstvy pôdy a prispievajú k erózii. Kontaminácia z explodovaných a nevybuchnutých munícií zahŕňa okrem iného toxické ťažké kovy, ako je kadmium, olovo a ortuť. Všetky tieto látky predstavujú potenciálne zdravotné riziko a znižujú plochu vhodnú na pestovanie. „Dobrý stav pôdy sa priamo prejavuje na zdraví ľudí,“ povedala Lennonová.

Roky trvajúci konflikt s Ruskom ohrozuje úrodnosť regiónu a niektorí vyjadrujú obavy, že ničenie je také rozsiahle, že obnova bude náročná a zdĺhavá, pričom repatriácia farmárov vysídlených bojmi je skľučujúcou perspektívou.

„Vzhľadom na všetky škody spôsobené vojnou… je úroveň kontaminácie v niektorých ohľadoch nenapraviteľná,“ povedala Lennonová. „Bude to veľmi ťažké, pretože aj keby sa farmári chceli vrátiť, nebudú môcť hospodáriť tak ako predtým.“

Nájdenie riešenia, ktoré by región vrátilo do predvojnového stavu, je podľa nej náročné. „Nech už to bude kontrolovať ktokoľvek, problém je v tom, že na tom vlastne nezáleží, pretože na tento problém nemožno len tak nahádzať peniaze. Chýbajú vysoké politické rozhodnutia a ani mierová dohoda by to nevyriešila,“ povedala Lennonová. „Myslím si, že aj keby podpísali prímerie, pôda by ani tak nebola prístupná, úrodná ani zisková, pretože je veľmi kontaminovaná.“

Roky trvajúci konflikt s Ruskom ohrozuje úrodnosť regiónu a niektorí vyjadrujú obavy, že ničenie je také rozsiahle, že obnova bude náročná a zdĺhavá, pričom repatriácia farmárov vysídlených bojmi je skľučujúcou perspektívou. „Vzhľadom na všetky vojnové škody… je úroveň kontaminácie v niektorých ohľadoch nenapraviteľná,“ povedala Lennonová. „Bude to veľmi ťažké, pretože aj keby sa farmári chceli vrátiť, nebudú môcť hospodáriť tak, ako predtým.“

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK