Špionáž, drony, Peking: nové informácie o bývalom manažérovi Wirecardu Janovi Marsalekovi
Nové zistenia o bývalom manažérovi firmy Wirecard Janovi Marsalekovi naznačujú, že medzinárodne hľadaný podnikateľ bol zapletený do tajných špionážnych sietí medzi Ruskom a Čínou. Podľa britských vyšetrovateľov údajne roky plánoval nielen predaj zbraní čínskej armáde, ale aj sledovanie disidentov v Nemecku.
J. Marsalek, ktorý je od roku 2020 medzinárodne hľadaný pre podozrenie z miliardového podvodu, sa podľa všetkého snažil vybudovať spravodajské väzby na Čínu. Vyplýva to z približne 200-tisíc správ na platforme Telegram, ktorých sa vraj v roku 2023 zmocnila britská spravodajská služba MI5.
Minulý týždeň odsúdil londýnsky súd šesť bulharských občanov na tresty odňatia slobody v rozmedzí od piatich do desiatich rokov a ôsmich mesiacov za „rozsiahlu špionáž“, informuje BBC. Za lídra skupiny bol označený 47-ročný bývalý prevádzkovateľ penziónu Orlin Rusev. Práve s ním údajne Marsalek niekoľko rokov intenzívne komunikoval prostredníctvom aplikácie Telegram.
Ruská federácia mala Marsalekovi pomôcť pri úteku
Hlavným objednávateľom Rusevovej špionážnej činnosti bola Ruská federácia. Práve tam sa podľa všetkého nachádza aj Marsalek, ktorý sa mal v júni 2020 s falošným pasom dostať z Rakúska cez Tallinn do Bieloruska. Ruská vojenská rozviedka GRU ho mala následne dopraviť na územie Ruska. J. Marsalek mal s ruskými spravodajskými službami kontakty už v minulosti.
Aj po úteku údajne pokračoval v spolupráci s ruskými zložkami. Zároveň však s Rusevom hľadali aj ďalšie zdroje príjmu. J. Marsalek mu mal ponúknuť sprostredkovanie obchodov s čínskymi partnermi – vrátane čínskej armády.
Jednou z tém mali byť dodávky západných zbraňových systémov a výstroja. K viacerým z nich sa ruské jednotky dostali počas vojny na Ukrajine – medzi nimi aj k americkému kamikadze dronu Switchblade, ktorý Ukrajina používala proti ruským tankom.
Čína si vraj zostavila „zoznam želaní“
Z obsahu správ vyplýva, že zástupcovia čínskeho režimu prejavili o tieto zbrane – a aj o ďalšie – značný záujem. O. Rusev hovoril dokonca o „zozname želaní“, ktorý mala mať čínska armáda. Prístup k dronom chcelo údajne získať najmä čínske námorníctvo.
J. Marsalek mal potvrdiť „objednávku“ na šesť dronov. Navrhol aj osobné stretnutie s „čínskymi špiónmi“, keďže čínski partneri mali určité pochybnosti. Nepriamo sa v správach vyjadril, že Rusko a Čína by mali pracovať na užšej spolupráci v „strategických otázkach“.
Bývalý manažér Wirecardu mal tiež navrhnúť vývoj rusko-čínskeho systému satelitnej komunikácie ako alternatívy k systému Starlink. Tento projekt by bolo možné využiť aj na vojenské účely.
Navrhoval infiltrovať sa do ujgurskej komunity v Nemecku
V máji 2022 mal J. Marsalek otvoriť tému infiltrovania sa do ujgurskej menšiny v Nemecku. Za osobitne zaujímavé označil mesto Mníchov, kde žije veľká komunita tejto v Číne prenasledovanej moslimskej menšiny.
Bývalý manažér spoločnosti Wirecard sa Ruseva opýtal, či „naši čínski priatelia“ majú záujem o pašovanie nemeckých občanov do krajiny. Bulhar tvrdí, že príslušnú otázku postúpil „kancelárii v Pekingu“. Neskôr sa však o tejto téme podrobnejšie nehovorilo – zrejme preto, že nedostal žiadnu odpoveď.
Záujem čínskeho komunistického režimu o sledovanie opozície a disidentov v zahraničí však existoval aj nezávisle od Marsalekových a Rusevových plánov. Napríklad Jian G., ktorý bol zadržaný minulý rok, sa mal od roku 2023 infiltrovať do exilových čínskych sietí ako údajný kritik režimu. Pracoval pre čínsku rozviedku, ktorá ho mala nasadiť k poslancovi Európskeho parlamentu za AfD Maximilianovi Krahovi. Až do svojho zadržania bol poslancovým asistentom.
Reálne plány alebo len chvastanie?
Podľa viacerých médií sa Marsalek a Rusev rozprávali aj o sabotážach či dokonca vraždách odporcov ruského režimu. Okrem toho plánovali cesty s falošnými pasmi či podnikanie s diamantmi, vakcínami a potravinami. Počas afganskej krízy v roku 2021 diskutovali o tom, ako by mohli pomôcť USA s repatriáciou vlastných občanov.
Či bol niektorý z týchto plánov skutočne realizovaný, nie je známe. Mnohé indície naznačujú, že pochybnosti o serióznosti navrhovaných projektov existovali tak na strane ruských a čínskych partnerov, ako aj u samotných aktérov. Podľa relácie Tagesschau nemeckej verejnoprávnej stanice ARD považujú vyšetrovatelia a pozorovatelia za možnú motiváciu rozhovorov aj pravdepodobné „chvastanie sa“.
Marsalek sa vraj raz zmienil o „priateľoch zo špeciálnych jednotiek“, podľa ktorých by sa čínsky útok na Taiwan začal pandémiou na ostrove – Peking by ho potom „z dôvodu verejného zdravia“ uzavrel. Okrem toho bývalý manažér údajne Rusevovi napísal: „Vieme im zohnať prakticky čokoľvek, čo budú potrebovať – okrem jadrových zbraní… aj jadrové zbrane, ak zaplatia.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?