Domov

IPČKO: Mladí majú pocit, že ich nikto nepočúva, v školách je prehliadaná šikana či mizogýnia

Mladí ľudia majú pocit, že ich nikto nepočúva a v školách je prehliadaná šikana či mizogýnia. Odpoveď na to, prečo je to tak, hľadalo IPčko v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). Zrealizovali analýzu 847 anonymných odkazov, ktoré od mladých ľudí prišli cez nástroj Vyfrustrovač. Ako informovalo IPčko, výsledkom je desať odporúčaní pre prevenciu radikalizácie, extrémizmu a pre budovanie bezpečného prostredia na stredných školách.

IPčko priblížilo, že zaznamenalo na linkách pomoci zvýšený počet podnetov, ktoré sa týkali radikalizácie či extrémizmu. Začiatkom roka 2024 preto spustili iniciatívu Nevypočutý, a teda súbor aktivít na prevenciu radikalizácie mladých. Súčasťou tejto iniciatívy bol aj online projekt Vyfrustrovač, cez ktorý mladí ľudia zasielali anonymné odkazy a formou správ či zvukových nahrávok zdieľali svoje frustrácie, strachy a trápenia. Po roku fungovania Vyfrustrovača sa IPčko rozhodlo v spolupráci s CVEK všetky prijaté odkazy zanalyzovať.

„Nejde o reprezentatívny výskum, ale o hodnotnú sondu do vnútorného sveta mladých ľudí, ktorá dokáže poskytnúť jedinečný pohľad na to, ako sa cítia, čo prežívajú a čo im chýba,” priblížila riaditeľka CVEK Elena Gallová Kriglerová, ktorá odkazy analyzovala. Riaditeľ IPčka Marek Madro priblížil, že mladí ľudia zažívajú silný tlak na výkon, tlak z online sveta sociálnych sietí, čelia výzvam v oblasti duševného zdravia a nedostávajú dostatočnú podporu. „Služby školských psychológov sú pre nich často nedostupné a nemajú s kým hovoriť o tom, čo prežívajú,” upozornil Madro.

Ako IPčko spresnilo, viac ako tretina podnetov (35,5 %) vo Vyfrustrovači sa týkala školského prostredia. Mladí hovoria najmä o tlaku na výkon, zosmiešňovaní zo strany učiteľov, ignorovaní šikany či bagatelizovaní sexistických prejavov. Kriglerová doplnila, že mnoho učiteľov odvádza výbornú prácu, no prichádzajú aj odkazy, v ktorých mladí hovoria o negatívnej skúsenosti.

„Pedagógovia aj školské podporné tímy potrebujú rozvoj, podporu a posilnené kapacity na to, aby sa situácia mohla zmeniť. To reflektujeme aj v našich odporúčaniach,” uviedla riaditeľka CVEK Kriglerová. Ďalšie výpovede sa týkali aj problematických rodinných vzťahov (14,4 %), duševného zdravia (13,4 %), radikalizácie (10,3 %) či mizogýnie (10,2 %). Zistenia podľa IPčka tak poukazujú na systémové zlyhávania a absenciu bezpečného prostredia, kde by sa problémy mladých skutočne riešili.

Odkazy študentov sú podľa Madra plné bolesti, hnevu, pocitu neviditeľnosti a túžby po rešpekte. „Pomenuvávajú reálne problémy, vidia okolo seba javy, ktoré môžu mať vážne následky. Všetci hovoríme, že mladých treba počúvať, ale v praxi ich často umlčiavame. Vyfrustrovač je toho dôkazom a ilustruje to aj citát, na ktorý sme narazili v jednej z uzavretých online skupín: Terorizmus je jazykom nevypočutých,” dodal Madro.

Analýza odkazov podľa IPčka potvrdzuje, že sa v prostredí škôl šíria nebezpečné fenomény ako radikalizácia, sexizmus, mizogýnia či šikana. „Mnohí opisujú zosmiešňovanie, ignorovanie alebo dokonca podporu radikálnych názorov zo strany učiteľov. Ak nebudeme tieto signály brať vážne, riskujeme ďalšie tragédie,“ upozornil Madro. IPčko zverejnilo aj niektoré z odkazov.

Spomedzi všetkých vybrali napríklad nasledovné: „Šikana sa nerieši, kým sa nestane niečo vážne, koľko tragédií ešte potrebujeme?“; „Nemám právo na svoje emócie, lebo rodičia mali ,ťažší život‘“; „Keď som povedala, že chcem byť programátorka, učiteľ ma len vysmial“; „Spolužiak sa často vyjadruje o ženách ako o spodine, tovare, slúžkach pre mužov“; „Vidím, ako sa moji spolužiaci menia pod vplyvom extrémistického obsahu online a neviem, čo s tým“; „Keď sa niekto radikalizuje a šíri nenávisť, školy to ignorujú, kým sa nestane niečo vážne. A aj potom povedia, že to bola osamelá výnimka“.

IPčko a CVEK tak spoločne zostavili desať odporúčaní pre školy, rodičov, ale aj štátne inštitúcie. Odporúčania sa týkajú systémovej podpory duševného zdravia, zvyšovania odbornosti prvolíniových pracovníkov, vytvárania bezpečného školského prostredia, ochrany pred sexizmom či budovania systémových opatrení na prevenciu radikalizácie a extrémizmu.

Nejde teda len o pomenovanie problémov, ale o návrhy konkrétnych riešení, na ktorých sa môže pracovať hneď. Prinášajú odporúčania, ako zapojiť mladých do rozhodovacích procesov, budovať kultúru rešpektu a vypočutia, zabezpečiť systémovú podporu duševného zdravia, zmeniť prístup k výkonu v školstve a venujú sa aj posilneniu pedagógov a školských podporných tímov.

Ďalej prišli s odporúčaniami na zavedenie účinných preventívnych opatrení proti šikane a radikalizácii, vytvorenie bezpečného a rešpektujúceho školského prostredia, podporu rodičov v porozumení dospievaniu, ochranu mladých pred mizogýniou a sexistickým správaním a rozvíjanie mediálnej a digitálnej gramotnosti. Všetky odporúčania pre školy, rodičov a štátne inštitúcie sú dostupné na domovskej stránke IPčka

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK