
Merz bol zvolený za nemeckého kancelára v druhom hlasovaní. V prvom neuspel
Líder konzervatívcov Friedrich Merz v utorok pôvodne nezískal dostatočný počet hlasov na to, aby ho nemecký parlament zvolil za kancelára. O niekoľko hodín neskôr však v dramatickom druhom kole získal 325 hlasov a formálne sa uchádzal o post kancelára.
Vo februárových parlamentných voľbách získala Merzova stredopravá CDU najvyšší počet hlasov (22,5 %) a nedosiahla väčšinu. Po dlhých rokovaniach sa CDU dohodla so stredoľavou SPD na vytvorení koaličnej vlády.
Všeobecne sa očakávalo, že zákonodarcovia v hlasovaní v dolnej komore parlamentu, ktoré sa považovalo za formalitu, podporia Merza za kancelára. Zmenilo sa to však na jeho šokujúcu porážku, keď sa stal prvým kandidátom od založenia parlamentu na konci druhej svetovej vojny, ktorý nezískal potrebnú väčšinovú podporu.
Merz získal v prvom kole hlasovania len 310 hlasov, uviedla predsedníčka Bundestagu Julia Kloecknerová. Na získanie väčšiny potreboval 316 hlasov. Len niekoľko hodín po jeho porážke sa však hlasovanie opakovalo a bol zvolený za kancelára.
Merz prisľúbil, že nikdy nebude vládnuť s pravicovou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa v parlamentných voľbách umiestnila na druhom mieste, hoci by si tým zabezpečil jasnú väčšinu. Líderka AfD Alice Weidelová pre denník The Epoch Times uviedla, že výsledok je „znakom nestability“ v koalícii CDU-SPD. „Friedrich Merz nie je schopný zmobilizovať vlastné rady. A to je opak toho, čo táto krajina potrebuje. Táto krajina potrebuje stabilitu,“ povedala.
Zároveň vyzvala na nové voľby. „To, čo požadujem, je jednoducho vyčistiť cestu. Mali by sme usporiadať nové voľby. Potrebujeme stabilnú vládu. A voliči chcú stredopravú vládu,“ dodala.
BBC informovala, že bývalá kancelárka Angela Merkelová sa prišla do Bundestagu pozrieť na priebeh hlasovania. „Od zajtra budete mať vládu, ktorá je odhodlaná posunúť Nemecko vpred prostredníctvom reforiem a investícií,“ povedal Merz v pondelok po predstavení celého kabinetu.
Volker Resing, ktorý nedávno napísal biografiu „Friedrich Merz: Jeho cesta k moci“, povedal, že je prekvapený niečím, čo sa podľa neho v povojnovom Nemecku „ešte nikdy nestalo“. „Ukazuje to, aká krehká je situácia v koalícii a že niektorí zákonodarcovia sú pripravení šíriť neistotu – to je varovný signál,“ povedal Resing po prvom hlasovaní.
V januári Merz prisľúbil trvalé hraničné kontroly po smrteľnom útoku nožom v Bavorsku a zatknutí afganského nelegálneho prisťahovalca. Deň po svojom volebnom víťazstve však vyslal iný odkaz, keď povedal: „Nikto z nás nehovorí o zatváraní hraníc.“
Základom Merzovej kampane bolo zachovanie prísneho ústavného limitu na zadlžovanie Nemecka, známeho ako dlhová brzda alebo Schuldenbremse. V manifeste CDU sa uvádza: „Teraz je čas … zachovať dlhovú brzdu zakotvenú v nemeckej ústave (Grundgesetz). Dnešné dlhy sú zajtrajším zvýšením daní.“
V marci CDU a jej potenciálny koaličný partner, stredoľavicová SPD, prijali legislatívu pre fond v hodnote 500 miliárd eur, financovaný prostredníctvom pôžičiek, na infraštruktúru v Nemecku počas nasledujúcich 12 rokov, aby podporili jeho hospodárstvo, ktoré zápasí s problémami
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK