Ručné písanie rozžiari váš mozog – deje sa to takto (Špeciál)
Vezmite do ruky pero a aktivujte neurónové cesty, ktoré by inak zostali neaktívne.
Predstavte si dva mozgy: jeden pulzujúci aktivitou, spojenia medzi jednotlivými oblasťami v ňom synchronizovane tancujú ako balet, a druhý vykazujúci len ojedinelé záblesky aktivity – izolované ostrovčeky elektrickej aktivácie.
Dvaja vysokoškolskí študenti sedia na tej istej prednáške a snažia sa zachytiť rovnaké myšlienky. Rozdiel medzi nimi nie je v inteligencii, schopnosti sústrediť sa alebo záujme o predmet. Je to skôr v nástrojoch, ktoré majú k dispozícii.
Jeden drží spoľahlivé pero nad linkovaným papierom, zatiaľ čo prsty druhého sa vznášajú nad klávesnicou notebooku.
Tento neurálny kontrast, uvedený v štúdii v časopise Frontiers in Psychology, je len jedným z mnohých dôkazov, ktoré naznačujú, že náš útek do digitálneho pohodlia môže byť spojený so značnými kognitívnymi stratami. Výskum porovnávajúci tradičné a digitálne vzdelávacie nástroje od neurovedeckých laboratórií po učebne zistil, že perá ešte nie sú úplne zastarané.
Pomaly vyhráva preteky
Už v roku 1979 štúdie jednoznačne potvrdili, že zapisovanie poznámok je pri učení a zapamätávaní podstatne účinnejšie ako pasívne počúvanie – pero bolo bezpochyby mocným nástrojom. Avšak s množstvom praktických digitálnych nástrojov, ktoré máme k dispozícii, má pero stále takú silu?
V prelomovej štúdii z roku 2014 s názvom „Pero je mocnejšie ako klávesnica“ výskumníci Pam Muellerová a Daniel Oppenheimer vykonali tri experimenty, v ktorých porovnávali ručne písané poznámky s poznámkami napísanými na počítači.
V prvom experimente študenti Princetonskej univerzity sledovali prednášky TED Talks a robili si poznámky buď ručne, alebo na notebookoch.
Pri následnom testovaní dosiahli študenti, ktorí si robili ručné poznámky, o 12 až 20 % lepšie výsledky v otázkach týkajúcich sa pochopenia pojmov, aj keď obe skupiny dosiahli podobné výsledky v otázkach týkajúcich sa faktov.
Výskumníci zistili, že vďaka ľahkosti písania na klávesnici mali používatelia notebookov tendenciu prepisovať slová z prednášok doslovne, teda slovo za slovom, zatiaľ čo študenti, ktorí písali rukou, museli informácie spracovať a zhrnúť.
„Doslovný prepis slov nevyžaduje hlboké premýšľanie,“ povedal Oppenheimer pre Epoch Times. Pri použití pera a papiera sa to, čo sa zdá ako nevýhoda – pomalšia rýchlosť písania – v skutočnosti stáva výhodou, pretože vyžaduje skutočné koncepčné pochopenie predtým, než sa začne písať.
V druhom experimente boli používatelia notebookov výslovne poučení, aby si nerobili doslovné poznámky. Napriek pokynom používatelia notebookov stále prepisovali viac obsahu doslovne, čo opäť viedlo k horším výsledkom.
V treťom experimente dostali obe skupiny študentov čas na prečítanie si svojich poznámok pred testovaním, aby sa zistilo, či prečítanie si poznámok môže kompenzovať nevýhody zaznamenávania poznámok na notebooku. Avšak aj keď mali čas na prečítanie si poznámok, študenti, ktorí si robili poznámky perom, dosiahli konzistentne lepšie výsledky ako používatelia notebookov.
„Určite neexistuje univerzálne riešenie pre zaznamenávanie poznámok,“ povedal Oppenheimer.
Uznáva, že v určitých situáciách môže byť rýchle zapisovanie poznámok prospešné, zatiaľ čo v iných – najmä pri abstraktných pojmoch, grafoch alebo rovniciach – môže byť písanie na klávesnici menej efektívne.
Čo sa deje v mozgu
Keď bola v roku 2014 uverejnená Oppenheimerova štúdia, upútala pozornosť nórskych výskumníkov Audrey van der Meerovej a jej manžela Frederikusa Ruuda van der Weela.
Ako neurovedci boli prirodzene zvedaví na skryté mechanizmy.
„Čo sa deje v mozgu, keď ľudia píšu rukou v porovnaní s písaním na klávesnici?“ pýtala sa Van der Meerová.
Táto otázka ich viedla k uskutočneniu experimentov, publikovaných po prvýkrát v roku 2017 v časopise Frontiers in Psychology.
„Spočiatku sme neočakávali žiadne rozdiely,“ uviedla Van der Meerová pre Epoch Times.
Skepticizmus bol oprávnený a ponúkol potenciálny protiklad k zisteniam Oppenheimera: Čo ak výhody písania rukou nie sú vôbec neurologické, ale jednoducho náhodné?
Veď v porovnaní s ľuďmi, ktorí si robia poznámky rukou, používatelia notebookov sú oveľa náchylnejší k rozptyľovaniu. Štúdie ukazujú, že vysokoškoláci používajúci notebooky trávia približne polovicu až dve tretiny času v škole mimo úlohy, čo vedie k horším výkonom.
Navyše, toto technologické rušenie nie je len na individuálnej úrovni – je nákazlivé. Výskum uverejnený v časopise Computers & Education zistil, že študenti, ktorí sedeli za spolužiakmi, ktorí vykonávali viacero úloh na notebookoch, dosiahli v testoch o 17 % nižšie výsledky v porovnaní s tými, ktorí sedeli za spolužiakmi bez zariadení.
Aby zistila, či ručné písanie skutočne poskytuje neurologickú výhodu, Van der Meerová použila „kúpacie čiapky“ s vysokou hustotou elektroencefalogramu (EEG) vybavené 256 elektródami na meranie mozgovej činnosti. Záznamy EEG merajú elektrické signály produkované pri komunikácii mozgových buniek, čo umožňuje výskumníkom pozorovať, ktoré neurónové siete sa aktivujú počas rôznych úloh a ako tieto oblasti koordinujú svoju činnosť.
V experimente bol študentom ukázaný obrázok, napríklad ikona dáždnika, a potom dostali za úlohu striedavo písať nórske slovo „paraply“ (dáždnik) rukou a na klávesnici.
„Aby som to zhrnula, zistili sme, že mozog funguje úplne [inak], keď používate ruku na kreslenie alebo písanie, ako keď používate klávesnicu,“ vysvetlila Van der Meerová.
Ručné písanie stimulovalo rozsiahlu synchronizovanú mozgovú aktivitu v oblastiach spojených s pamäťou a učením, zatiaľ čo písanie na klávesnici vyvolalo podstatne slabšie vzorce neurálnej aktivity.
Konkrétnejšie, študenti, ktorí písali rukou, vykazovali prepojené nízkofrekvenčné theta a alfa oscilácie v celom mozgu – spojenia, ktoré počas písania na klávesnici výrazne chýbali. Tieto nízkofrekvenčné vlny majú charakteristické kognitívne funkcie: theta vlny pomáhajú spracovávať nové informácie a podporujú pracovnú pamäť, zatiaľ čo alfa vlny pomáhajú pri tvorbe dlhodobej pamäti.
Van der Meerová vysvetlila, že presná jemná motorická koordinácia potrebná na písanie rukou aktivuje zložitejšie multisenzorické neurónové dráhy, čím vytvára silnejšie pamäťové stopy. Naopak, jednoduché motorické činnosti, ako je písanie na klávesnici, scrollovanie alebo ťukanie, tieto neurónové siete nezapájajú, čo má za následok slabšiu schopnosť zapamätávania.
„Je lákavé zapísať si všetko, čo prednášajúci hovorí, ale v podstate píšete naslepo,“ uviedla. „Informácie prichádzajú cez uši a odchádzajú cez končeky prstov – nespracúvate prichádzajúce informácie.“
Ručné písanie vytvára jedinečný kognitívny odtlačok.
„Ak vynecháte hodinu a požičiate si poznámky od spolužiaka, nebudú vám dávať veľký zmysel, pretože sú prispôsobené konkrétnej osobe,“ vysvetľuje Van der Meerová.
Na základe svojich zistení o silných stimulačných účinkoch ručného písania na mozog mladších dospelých Van der Meerová verí, že tieto prínosy sa môžu rozšíriť aj na staršiu populáciu. V súčasnosti skúma, či vedenie rukou písaného denníka môže pomôcť chrániť starších ľudí pred kognitívnym úpadkom.
Verí, že keďže písanie rukou prospieva kognitívnym funkciám, zanedbávanie týchto neurónových dráh môže mať opačný účinok a potenciálne urýchliť kognitívny úpadok.
„Mozog funguje na princípe: Používaj to, lebo to stratíš,“ povedala Van der Meer. „Obávam sa, že v dlhodobom horizonte by sa náš mozog mohol skutočne zmenšiť, ak ho nebudeme správne používať.“
Jej rada? „Čo najčastejšie počas dňa vezmite do ruky pero“ a „nechajte deťom po ruke ceruzky, pastelky, perá a papier.“ Zdôraznila, že písanie rukou je obzvlášť dôležité pre deti, ktoré si vyvíjajú neurologickú infraštruktúru.
Dôkazy potvrdzujúce jej radu sa objavujú v štúdiách naprieč vekovými skupinami. V jednej štúdii s predškolákmi vo veku 5 až 6 rokov sa deti učili osem nemeckých písmen buď ich písaním, alebo ich zadávaním na klávesnici. V následných testoch čítania slov, písania a rozpoznávania písmen skupina píšuca rukou dosahovala vo všetkých meraniach konzistentne lepšie výsledky ako skupina píšuca na klávesnici, a to o niekoľko percentuálnych bodov.
Tieto výhody sa vzťahujú aj na gramotnosť dospelých. V štúdii z roku 2021 uverejnenej v časopise Psychological Science dospelí, ktorí sa učili arabčinu a písali rukou, nielenže rýchlejšie zvládli slová, ale mali aj výrazne lepšie čitateľské a pravopisné schopnosti, hoci tieto zručnosti špeciálne necvičili.
Zvyk najlepších študentov
Po tom, ako Muellerová a Oppenheimer zverejnili svoju štúdiu, nasledujúce výskumy priniesli zmiešané výsledky. Štúdia z roku 2021 s názvom „Don’t Ditch the Laptop Just Yet“ (Ešte sa nevzdávajte notebooku) dokonca spochybnila tieto závery.
„Celkovo výsledky nepotvrdzujú myšlienku, že ručné zapisovanie poznámok zlepšuje okamžité učenie prostredníctvom lepšieho kódovania informácií,“ uvádza sa v štúdii z roku 2021.
Nedávna meta-analýza Abrahama Flanigana a kolegov z roku 2024 však preskúmala 24 štúdií s viac ako 3 000 účastníkmi a zistila, že ručne písané poznámky boli vo vysokoškolskom vzdelávaní jasne lepšie. Štúdia dospela k záveru, že bez ohľadu na učebný materiál „ručné písanie [je] stále víťazom“, povedal Flanigan pre Epoch Times.
Analýza ukázala podstatnú výhodu ručného zapisovania poznámok: takmer 40 % študentov, ktorí si poznámky zapisovali ručne, dosiahlo známky A alebo B. Rovnaké známky dostalo iba 30 % študentov, ktorí si poznámky zapisovali na počítači.
Aby ilustroval reálny vplyv, Flanigan sa podelil o príbeh o vynikajúcej študentke univerzity. Bola mimoriadne motivovaná – chodila do školy skoro, sedela vpredu a úlohy odovzdávala načas.
Flanigan si všimol, že si počas hodín vždy písala poznámky na počítači.
„Písala tak rýchlo, že mohla mať kariéru ako súdna zapisovateľka,“ povedal. Napokon však za ním počas konzultačných hodín prišla s problémom, ktorý nedokázala vyriešiť: Prednášky jej nešli do hlavy.
„Bez ohľadu na to, ako pozorne počúvala, po skončení hodiny mala pocit, že informácie jej vošli jedným uchom a druhým vyšli, hoci si na notebooku zapísala množstvo poznámok,“ uviedol Flanigan.
Navrhol jej jednoduchú zmenu: prejsť na ručné písanie.
„Myslím, že viete, ako tento príbeh skončil,“ povedal.
Po zmene študentka zistila, že venuje učivu väčšiu pozornosť, informácie spracováva premyslenejšie a z každej prednášky odchádza s tým, že si viac pamätá a chápe z učiva.
Horkosladká cena vzdelávania
Staroveký grécky filozof Aristoteles kedysi povedal: „Korene vzdelania sú horké, ale ovocie je sladké.“ Vo všeobecnejšej podobe toto príslovie odráža princíp „bez bolesti nie je úspech, bez straty nie je zisk“.
Hoci sa môže zdať, že nové lesklé nástroje – od zariadení na zapisovanie poznámok až po umelú inteligenciu – urýchľujú alebo zvyšujú produktivitu, „pohodlie často nezlepšuje učenie“, dodal Flanigan.
Podľa Oppenheimera „ručné písanie podporuje hĺbkové myslenie, ktoré pomáha učeniu“, ale určite nie je jediným spôsobom.
Navrhuje, aby ľudia hľadali „žiaduce ťažkosti“ v učení, ktoré nútia jednotlivcov, aby sa vážne zaoberali materiálom, napríklad preformulovaním informácií vlastnými slovami alebo diskusiou o tom, čo sa naučili, s ostatnými.
„Väčšina ľudí sa prirodzene nezapája do týchto stratégií, pretože sú ťažšie a my máme tendenciu uprednostňovať ľahkosť pred ťažkosťami,“ povedal. „Ale intenzívnejšie myslenie je zvyčajne dobré pre učenie.“
Zaujímavé je, že dôležitý je aj typ písania. Štúdia uverejnená v časopise Journal of Alzheimer’s Disease zistila, že starší dospelí s miernym kognitívnym poškodením, ktorí osem týždňov cvičili čínsku kaligrafiu – formálne, nacvičené a disciplinované písanie – zaznamenali zlepšenie pracovnej pamäti a kontroly pozornosti.
Účastníci, ktorí cvičili kaligrafiu, dosiahli zlepšenie pracovnej pamäti o viac než 30 % v porovnaní s iba 11,8 % účastníkov, ktorí používali iPady a nevenovali sa kaligrafii. Prínosy kaligrafie pretrvávali aj šesť mesiacov po ukončení tréningu, čo naznačuje dlhodobé kognitívne zlepšenie.
Podobne ako písanie na klávesnici, digitálne médiá, ako sú elektronické knihy, sa zdajú byť pohodlné, ale vyberajú si svoju cenu. Porozumenie je konštantne nižšie, keď ľudia čítajú na digitálnych zariadeniach ako na dobrom starom papieri.
Z tohto dôvodu nie je viac vždy lepšie, tvrdí Natália Kučírková, profesorka čítania a raného detského vývinu na britskej Open University. Kučírková pre Epoch Times uviedla, že hoci digitálne médiá majú svoje výhody, snaha o väčší obsah, dostupnosť alebo interakciu často vedie k nevyhnutnej strate vo výsledkoch učenia.
Napriek tomu, že technológia nás posúva dopredu, tieto zdanlivo archaické nástroje – pero a papier – zásadným spôsobom formujú spôsob, akým sa deti a dospelí učia čítať, písať a myslieť. Van der Meerová vyjadrila poľutovanie nad tým, že učitelia sa dnes stretávajú s prvákmi, ktorí sotva vedia držať ceruzku.
„Je to taká škoda,“ povedala.
Van der Meerová vyjadrila nádej, že budúce generácie znovu objavia hodnotu ručného písania – prostredníctvom básní, milostných listov alebo aj jednoduchých nákupných zoznamov.
Poukázala na to, že ručné písanie bolo tradične naplnené osobnosťou a individuálnou identitou.
„Nie je to len zručnosť,“ dodala. „Ručné písanie je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva – je súčasťou ľudskej podstaty.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
