Streda 30. apríla, 2025
Shen Yun 2025
Deti s rúškami v sprievode dospelých čakajú na ošetrenie na detskom oddelení nemocnice v meste Hangzhou vo východočínskej provincii Zhejiang, 6. januára 2025 (AFP via Getty Images)
»

Obyvatelia Číny hlásia preplnené krematóriá a vyľudnené štvrte. Koľko má Čína skutočne obyvateľov?

Každý rok od doby covidu-19 sa Čínou šíri vlna respiračných ochorení.

Obyvatelia naprieč celou Čínou naďalej zverejňujú na sociálnych sieťach správy a informujú denník Epoch Times, že v dobe pretrvávajúcich respiračných infekcií, preplnených nemocníc a krematórií pôsobia dediny a mestá zlovestne prázdne.

Od vypuknutia epidémie covid-19 v čínskom Wuhane sa v celej krajine takmer každý rok objavuje vlna hromadných respiračných ochorení. Vzhľadom na to, že režim v minulosti dlho zverejňoval nedôveryhodné údaje – vrátane zatajovania rozsahu epidémie covid-19 začiatkom roka 2020 – analytici a verejnosť sa často spoliehajú na svedectvá a nepriame dôkazy.

Pán Chen, vodič nákladného auta z provincie Fujian v juhovýchodnej Číne, ktorý z bezpečnostných dôvodov uviedol len svoje priezvisko, pre Epoch Times povedal, že za posledné dva roky zomrelo mnoho ľudí, ktorých poznal. Od mnohých svojich známych počul, že situácia je podobná v celej krajine.

Na začiatku pandémie pohrebné ústavy v krajine pracovali na plné obrátky, pričom nestíhali vybavovať objednávky. Úrady preto rozšírili a zrekonštruovali krematóriá a po rekonštrukciách sa proces kremácie tiel zrýchlil, uviedol Chen.

Podľa neho bolo pred dvoma až troma rokmi príliš veľa tiel čakajúcich na kremáciu a akútny nedostatok pecí, v ktorých by sa mohli spáliť. „V tej dobe ste sa po rozlúčke s príbuznými museli postaviť do radu na niekoľko dní, niekedy aj na pol mesiaca až mesiac.“

Chen hovorí, že počet úmrtí v Číne je alarmujúci aj v posledných „pocovidových“ rokoch. Viacerí jeho príbuzní a priatelia sú už po smrti.

Porovnáva to s minulosťou: „Kedysi mi za desať až dvadsať rokov zomrel jeden známy,“ konštatuje. „V posledných rokoch vidím pohreby každý deň. Často chodím von a vždy vidím pohrebné vozy.“

Čo sa týka tvrdenia vládnucej Čínskej komunistickej strany (ČKS), že krajina má 1,4 miliardy obyvateľov, Chen tvrdí, že týmto oficiálnym údajom sa nedá veriť.

Pán Li, dedinčan z obce Zhoukou v severočínskej provincii Henan, ktorý tiež z bezpečnostných dôvodov uviedol len svoje priezvisko, pre Epoch Times povedal, že v posledných dňoch boli miestne nemocnice preplnené pacientmi a mnoho ľudí zomrelo na zápal pľúc, infarkt alebo ischemickú mŕtvicu.

Väčšina zosnulých podľa neho vyzerala zdravo a mala okolo tridsiatky alebo štyridsiatky.

Uvádzal, že v posledných rokoch bol v dedinách s približne 500 až 600 obyvateľmi pozorovaný vysoký počet úmrtí. Niektorí ľudia zomreli ešte skôr, ako ich vôbec stihli previezť do nemocnice.

„Chudobní ľudia sú ako mravce – zomrú a potichu sa pochovajú. Ich rodiny si nemôžu dovoliť kremáciu. Je to dnes bežná situácia,“ poznamenáva.

Pani Tan, obyvateľka mesta Tonghua v provincii Jilin na severovýchode Číny, ktorá tiež uviedla len svoje priezvisko, pre Epoch Times povedala, že jej dcéra nedávno odviezla svoje choré dieťa do nemocnice, avšak nemocnica bola preplnená už niekoľko týždňov. Dodala, že jej priateľka, ktorá sa začiatkom apríla zúčastnila na pohrebe príbuzného, jej povedala, že krematóriá sú stále preplnené.

Tan hovorí, že v posledných mesiacoch zomrelo mnoho ľudí v okolí jej sestry – vrátane štyridsiatnikov, päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov.

Jeden pozorovateľ čínskych záležitostí so sídlom v USA podotýka, že mnohé ukazovatele poukazujú na prudký pokles populácie v Číne a že ČKS vo svojich oficiálnych správach hlboko podhodnotila smrtiaci dopad covidu a súvisiacich represívnych lockdownov a nariadení.

Na čínskych sociálnych sieťach pribúdajú videá, v ktorých si ľudia v celej Číne kladú otázku: „Kam zmizli všetci ľudia?“

Aký je skutočný počet obyvateľov Číny?

V posledných mesiacoch sa na sociálnych sieťach objavilo veľké množstvo videí natočených čínskymi obyvateľmi, ktoré ukazujú opustené mestá a dediny po celej krajine a prázdne ulice vo veľkých mestách. Ľudia tak spochybňujú skutočný počet obyvateľov krajiny v roku 2025.

Podľa svedectiev prichádzajúcich z Číny a vzhľadom na to, že úrady stále odmietajú medzinárodné výzvy na väčšiu transparentnosť v otázke údajov o pandémii covidu, sa podľa pozorovateľa Tang Jingyuana, ktorý je zároveň lekárom, „črtá vážny problém“.

„Znamená to, že celkový počet obyvateľov Číny zažil v priebehu niekoľkých rokov prudký pokles podobný skoku z útesu – len to dokáže úplne a rozumne vysvetliť to, čo ľudia pozorujú,“ uviedol 11. apríla pre Epoch Times.

Smútiaci nesie urnu s popolom zosnulého počas pohrebu v Šanghaji 14. januára 2023. On a ostatní majú na sebe tradičné biele pohrebné oblečenie (Kevin Frayer/ Getty Images)

Od prvej veľkej vlny covidu-19 v roku 2020 sa SARS-CoV-2 „šíri v Číne dodnes a nikdy nezoslabol,“ poznamenáva Tang.

Počas lockdownov v rámci stratégií „nulového covidu“, ktoré v Číne prebiehali od roku 2020 do konca roku 2022, podľa neho zomrel na epidémiu obrovský počet ľudí.

Domnieva sa tiež, že po zrušení lockdownov zomreli ďalšie milióny ľudí – ich počet zostáva neznámy. Niektoré medzinárodné organizácie odhadujú, že len v období od decembra 2022 do februára 2023, keď boli opatrenia zrušené, zomrelo podľa konzervatívneho odhadu 1,4 milióna ľudí, pričom týždenne pribúdalo asi 65 miliónov nových infekcií.

Oficiálny údaj čínskych úradov o celkovom počte úmrtí na covid vo februári 2023 bol celkovo 83 150. V tom istom období hlásila India potvrdený počet 531 794 úmrtí a tamojšia vláda upozorňovala, že skutočný počet je pravdepodobne oveľa vyšší z dôvodu nedostatočného testovania v populácii s počtom obyvateľov 1,4 miliardy – podobný počet populácie v tom čase uvádzala aj Čína.

V tom istom období Spojené štáty, ktoré majú dobre otestovanú populáciu 343,48 milióna obyvateľov, nahlásili 1,1 milióna potvrdených úmrtí – najviac zo všetkých krajín.

V roku 2025 oznámila Čína podľa odhadov zdieľaných so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) oficiálny počet 122 398 úmrtí. India potvrdila 533 662 úmrtí a Spojené štáty 1,22 milióna.

WHO však odhaduje, že skutočný počet úmrtí na covid v Číne sa môže pohybovať od 472 110 až do 7,46 milióna, zatiaľ čo v Indii to môže byť medzi 2,82 – 11,79 milióna.

Podľa Tanga od začiatku roka 2020 „vidíme každý rok veľmi prudký vrchol epidémie naprieč celou pevninskou Čínou“, čo považuje za veľmi jedinečný jav, ktorý sa v takomto rozsahu nevyskytuje v žiadnej inej krajine. „ČKS to ale zakrýva inými tvrdeniami – napríklad, že ide o epidémiu zápalu pľúc alebo iného vírusu.“

Každá vlna takýchto ochorení podľa Tanga spôsobila v Číne obrovské množstvo úmrtí. „Čínska komunistická vláda sa snaží utajiť skutočný počet mŕtvych.“

Čínska komunistická strana tiež odložila zverejnenie údajov zo sčítania ľudu v roku 2020, čo vyvolalo podozrenie, že čínska populácia po covide dramaticky poklesla. Nakoniec údaje zverejnila – tvrdila pritom, že Čína má stále 1,4 miliardy obyvateľov, čo ale samotní Číňania začínajú spochybňovať.

V niektorých nedávnych videách ľudia pripomínajú, že v čase keď Čína deklarovala 1,2 miliardy obyvateľov po roku 2010, boli dediny a mestá oveľa viac zaľudnené a davy ľudí boli pozorované, kam až oko dovidelo. Teraz, aj keď vláda tvrdí, že počet obyvateľov vzrástol na 1,4 miliardy, už to neplatí.

Pokiaľ ide o to, prečo si obyvatelia Číny až teraz začínajú uvedomovať prudký pokles populácie, Tang hovorí: „Úbytok obyvateľstva veľkého rozsahu má oneskorený efekt. Trvá určitý čas, kým sa prejavia viditeľné príznaky.“ Dodáva, že ďalším dôvodom je aj upadajúca centrálne plánovaná čínska ekonomika.

Ešte pred niekoľkými rokmi, aj počas epidémie, sa čínska ekonomika nenachádzala vo výraznej kríze ako dnes, podotýka.

Žena prechádza okolo obchodov v nákupnom centre v Pekingu, 18. júla 2023 (Greg Baker/ AFP via Getty Images)

„Stále bolo veľa ľudí z celej krajiny, ktorí sa hrnuli do veľkých a stredne veľkých miest za prácou. Hoci v týchto mestách dochádzalo k hromadným úmrtiam, rýchlo sa zaplnili novými migrujúcimi pracovníkmi. Vytváralo to ilúziu, že je tam stále veľa ľudí,“ vysvetľuje.

Po tom, čo sa čínska ekonomika oslabila kvôli štrukturálnym problémom a obchodná vojna vedená Spojenými štátmi obmedzila pracovné príležitosti v mnohých veľkých a stredne veľkých čínskych mestách, začalo do týchto oblastí prichádzať menej migrujúcich pracovníkov, uvádza Tang. „A tak sa zrazu ukázalo, že počet obyvateľov výrazne klesol.“

Pôvodný článok

Prečítajte si aj