
Brusel zvažuje novú daň pre technologických gigantov. Peniaze majú zaplniť dieru v európskom rozpočte, Trumpa to môže rozhnevať
Európska únia zvažuje zavedenie novej dane pre najväčšie svetové technologické spoločnosti, ktorá by mala pomôcť financovať jej budúci dlhodobý rozpočet. Opatrenie má byť súčasťou nového rozpočtového návrhu, ktorý v sobotu (21. 11.) predstaví predseda Európskej rady António Costa. Plán však môže vyvolať ostrú reakciu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého administratíva už v minulosti kritizovala európske pokuty a regulačné zásahy voči technologickým gigantom.
Členské štáty EÚ sa už niekoľko mesiacov sporia o veľkosť rozpočtu na obdobie rokov 2028 až 2034. Európska komisia vlani navrhla výdavky vo výške približne dvoch biliónov eur, no viaceré krajiny na čele s Nemeckom požadujú výrazné úspory. Berlín pritom minulý mesiac kritizoval aj upravený návrh, ktorý počítal so znížením výdavkov o 140 miliárd eur.
Podľa viacerých zdrojov agentúry AFP má Costa v sobotu (21. 11.) predstaviť návrh, ktorý by rozpočet znížil až o 200 miliárd eur. Súčasťou dokumentu však majú byť aj nové zdroje príjmov vrátane dane z digitálnych spoločností, ktorú presadzuje aj Európsky parlament.
Európska komisia už predtým navrhla osobitný odvod pre veľké podniky, poplatky za elektronický odpad či vyššie dane z tabakových výrobkov. Nová digitálna daň by podľa očakávaní mala nahradiť pôvodne navrhovaný odvod pre veľké spoločnosti. Europoslanci zároveň požadujú zdanenie kryptomien a internetového hazardu. Podľa odhadov parlamentu by tieto opatrenia vrátane digitálnej dane mohli priniesť približne 32 miliárd eur ročne.
Proti ďalším rozpočtovým škrtom sa však stavajú europoslanci. Jeden z hlavných parlamentných vyjednávačov o rozpočte Siegfried Mureșan tento týždeň varoval, že Európsky parlament môže výdavkový plán zablokovať, ak členské štáty nebudú brať jeho výhrady vážne. „Myslíme si, že diskusia sa príliš sústreďuje na škrty,“ vyhlásil.
Nemecko patrí do skupiny šiestich členských štátov presadzujúcich rozpočtovú zdržanlivosť. Je medzi nimi aj Švédsko, ktoré sa stavia skepticky k zavádzaniu nových daní. „Sú to peniaze, ktoré sa vezmú odinakiaľ. Finančnú rovnicu to nevyrieši,“ uviedla švédska ministerka pre európske záležitosti Jessica Rosencrantzová.
Podľa nej by sa Únia mala namiesto hľadania nových príjmov sústrediť predovšetkým na znižovanie výdavkov. „Pozornosť by sa mala zamerať na výdavkovú stranu, kde sa musí znížiť celkový objem aj národné príspevky,“ zdôraznila vo štvrtok (19. 11.).
Odlišný postoj zastáva Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika EÚ a čistý prispievateľ do spoločného rozpočtu. Paríž tvrdí, že Únia potrebuje dostatočné finančné prostriedky na zvládanie rastúcich bezpečnostných, hospodárskych a ďalších výziev.
Do rokovaní zároveň vstupuje skupina 17 krajín južnej, strednej a východnej Európy, ktorá vystupuje pod názvom Priatelia súdržnosti. Tieto štáty požadujú zachovanie silného financovania poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja, teda oblastí, z ktorých čerpajú významnú časť európskych prostriedkov.
Costa bude o návrhu rokovať s lídrami členských štátov na summite v Bruseli vo štvrtok (26. 11.) a piatok (27. 11.) budúceho týždňa. Očakávajú sa náročné rokovania, keďže členské krajiny sa zatiaľ nezhodujú ani na celkovom objeme rozpočtu, ani na tom, z akých zdrojov by sa mal financovať. Prípadná digitálna daň by navyše mohla pridať ďalší sporný bod do obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .