Spoločný štát Čechov a Slovákov vznikol pred 108 rokmi s podporou vtedajších mocností
Spoločný štát Čechov a Slovákov vznikol na troskách rakúsko-uhorskej monarchie pred 108 rokmi 28. októbra 1918, keď Československý národný výbor v Prahe oficiálne vyhlásil vytvorenie Československa. O dva dni neskôr 30. októbra 1918 prijala slovenská politická elita Deklaráciu slovenského národa, známu ako Martinská deklarácia, ktorá spolužitie s českým národom v spoločnom štáte potvrdila.
Program spoločnej štátnosti vypracoval už na začiatku prvej svetovej vojny Tomáš Garrigue Masaryk. Myšlienku prezentoval v zahraničí prostredníctvom Československej národnej rady, ktorú založili vo februári 1916 v Paríži spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom. Rada sa stala vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja. Jej prostredníctvom i pôsobením československých légií, takmer stotisícovej armády bojujúcej na strane štátov Dohody, sa podarilo získať pre myšlienku vzniku nového štátu podporu vtedajších mocností.
Ešte počas vojny v máji 1917 vyslovili českí poslanci v rakúskom Ríšskom sneme požiadavku obnovenia českej štátnosti a spojenia českých krajín a Slovenska. Slováci sa pre takýto krok rozhodli na porade vedenia vtedajšej Slovenskej národnej strany v Martine 24. mája 1918 a spoločný program získal aj podporu Spojených štátov.
Predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA podpísali s T. G. Masarykom 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu, ktorá schvaľovala vznik spoločného štátu. Vláda USA uznala Československú národnú radu za legitímnu vládu 3. septembra 1918 a de facto sa tak pripojila k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna 1918) a britskému (9. augusta 1918) diplomatickému uznaniu.
Deklaráciu nezávislosti Československa (Washingtonskú deklaráciu) podpísali vo Washingtone Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Masaryk dokument oficiálne odovzdal americkej vláde.
Po vyhlásení kapitulácie Rakúska-Uhorska 28. októbra 1918 prepukli v Prahe spontánne demonštrácie. Moc prevzal Národný výbor a schválil zákon o vytvorení československého štátu. Za Slovákov ho vtedy podpísal Vavro Šrobár.
V Martine vznikla 30. októbra 1918 Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa prijatím Deklarácie slovenského národa k novému štátu prihlásila. Deklarácia žiadala pre Slovákov neobmedzené právo na sebaurčenie na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
Mierová konferencia v Paríži uzavrela začiatkom roka 1919 väčšinu územných sporov, ktoré vznikli po prvej svetovej vojne. Československo získalo územia Čiech, Moravy a Sliezska, územie Slovenska a vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Na tomto území v tom období žili okrem Čechov a Slovákov aj viac ako 3 milióny Nemcov a státisíce Maďarov a Rusínov. Národnostné menšiny tvorili v novej republike takmer tretinu obyvateľstva.
Vznik Československa zabezpečil podmienky, aby Slováci ako národ mohli prvýkrát vo svojej histórii slobodne rozvíjať svoj jazyk, vzdelanosť a kultúru, sformovať svoje kultúrne a politické elity. Spoločný štát Čechov a Slovákov zanikol 31. decembra 1992 a 1. januára 1993 sa rozdelil na dva samostatné a nezávisle štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku.
Udalosti spojené so vznikom Československej republiky
28. júla 1914 – Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čo sa považuje za oficiálny začiatok I. svetovej vojny. Územie Čiech vtedy spadalo pod rakúsku časť monarchie, Slovensko patrilo do Uhorska. Do ozbrojených síl Rakúsko-Uhorska narukovali tisíce Čechov a Slovákov. Zároveň sa začínajú tvoriť základy zahraničného a domáceho odboja, ktorého cieľom je nezávislosť oboch národov spod monarchie
22. októbra 1915 – Zástupcovia Čechov a Slovákov podpísali v Spojených štátoch amerických Clevelandskú dohodu. Išlo o prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Dohoda deklarovala budúce spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov
13. február 1916 – V Paríži vznikla Československá národná rada. Išlo o reprezentatívny orgán československého zahraničného odboja. Rade predsedal Tomáš Garrigue Masaryk, podpredsedami boli M. R. Štefánik a Josef Dürich, generálnym tajomníkom Edvard Beneš
2. júla 1917 – Po bitke pri Zborove, ktorý spadal pod východný front I. svetovej vojny, zrušila ruská vláda všetky obmedzenia pri vytváraní československých vojenských jednotiek na svojom území. Tie sa v Rusku, ako aj vo Francúzsku vytvárali už od roku 1914. Základ tvorili tam žijúci Česi a Slováci, neskôr pribudli zajatci a dezertéri z armády Rakúsko-Uhorska. V Rusku následne viaceré vojenské jednotky vytvorili v októbri 1917 Československý zbor v Rusku. V roku 1917 sa československé vojenské jednotky začali tvoriť aj v Taliansku. Takzvané československé légie bojovali pôvodne proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, vojská v Rusku sa neskôr zapojili aj do občianskej vojny
31. mája 1918 – Zástupcovia Čechov a Slovákov podpísali v Spojených štátoch amerických Pittsburskú dohodu. Dohoda, ktorá nahrádzala dokument z roku 1915, schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem
18. októbra 1918 – Príslušníci zahraničného odboja Čechov a Slovákov vydali tzv. Washingtonskú deklaráciu. Jej podstatou bolo vyhlásenie zvrchovanej a nezávislej Československej republiky
28. októbra 1918 – Predstavitelia českého politického života spolu so zástupcom Slovákov Vavrom Šrobárom v Prahe vyhlásili založenie Československej republiky
30. októbra 1918 – Martinskou deklaráciou sa predstavitelia Slovákov prihlásili k vzniku Československa
11. novembra 1918 – Oficiálny koniec prvej svetovej vojny, s týmto dátumom sa spája aj rozpad Rakúsko-Uhorska
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
