Rakovina z povolania zabíja v EÚ 80-tisíc ľudí ročne: europoslanci sprísňujú limity pre nebezpečné chemikálie na pracovisku
Rakovina je v Európskej únii (EÚ) hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s výkonom povolania. Podľa odhadov, na ktoré sa odvoláva Európsky parlament a Európska komisia, zomiera každý rok približne 80-tisíc ľudí v dôsledku vystavenia rakovinotvorným látkam pri práci. Európsky parlament schválil prísnejšie pravidlá, ktoré majú lepšie chrániť zamestnancov v priemysle, pri výrobe batérií či zváraní.
Europoslanci v utorok 6. októbra schválili aktualizáciu pravidiel na ochranu pracovníkov pred karcinogénnymi, mutagénnymi a reprodukčne toxickými látkami. Ide o šiestu revíziu smernice, ktorá upravuje vystavenie nebezpečným látkam na pracovisku.
Návrh už v júni predbežne dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady EÚ; októbrové hlasovanie znamenalo schválenie tejto dohody v pléne Európskeho parlamentu. Cieľom je znížiť zdravotné riziká v odvetviach, v ktorých sa zamestnanci pri práci stretávajú s nebezpečnými chemickými látkami alebo výparmi.
Za legislatívny návrh hlasovalo 499 europoslancov, 49 bolo proti a ďalších 104 sa zdržalo. Návrh podporili aj všetci slovenskí europoslanci, ktorí sa na hlasovaní zúčastnili. Miriam Lexmann sa na hlasovaní nezúčastnila.
Kobalt, chemický priemysel aj zváračské výpary
Podstatou zmien je zavedenie alebo aktualizácia takzvaných expozičných limitov. Tie určujú najvyššiu prípustnú koncentráciu nebezpečnej látky, ktorej môže byť pracovník vystavený, spravidla v pracovnom ovzduší počas stanoveného času.
Nové pravidlá sa týkajú najmä kobaltu a jeho anorganických zlúčenín, ktoré sa používajú napríklad pri výrobe batérií. Konečné limity budú 0,01 mg/m³ pre inhalovateľnú frakciu a 0,0025 mg/m³ pre respirabilnú frakciu (s prechodným obdobím šiestich rokov, počas ktorého platia vyššie hodnoty).
Práve rozvoj batériového priemyslu a nových technológií zvyšuje význam ochrany zamestnancov, ktorí s týmito látkami prichádzajú do kontaktu. Cieľom je obmedziť vystavenie pracovníkov tejto látke, ktorá sa spája s rizikom vzniku rakoviny.
Nové expozičné limity sa týkajú aj izoprénu, chemickej látky používanej predovšetkým pri výrobe syntetického kaučuku a ďalších polymérov pre automobilový a gumárenský priemysel. Dlhodobý limit je stanovený na 8,5 mg/m³.
Ďalšou skupinou sú polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré môžu vznikať pri priemyselných procesoch v oceliarstve, hutníctve či pri výrobe hliníka. Pre ne platí veľmi nízky konečný limit 0,00007 mg/m³ (meraný ako benzo[a]pyrén). Smernica zároveň zavádza limity aj pre 1,4-dioxán, látku používanú v chemickom a textilnom priemysle. Dlhodobý limit (počas 8-hodinovej zmeny) je 7,3 mg/m³ a krátkodobý (spravidla maximálne 15 minút) 73 mg/m³.
Osobitná pozornosť sa venuje zváračským výparom. Tie môžu obsahovať nebezpečné zlúčeniny vrátane látok s karcinogénnymi účinkami. Ich výslovné zahrnutie do pravidiel má priniesť jasnejšie povinnosti pri posudzovaní rizík a ochrane zamestnancov.
Smernica zároveň posilňuje ochranu hasičov a záchranárov, ktorí môžu byť pri zásahoch vystavení podobným nebezpečným látkam, a vyžaduje od zamestnávateľov dôkladnejšie posudzovanie rizík aj pre tieto skupiny.
Podrobnosti uvádza výskumná služba Európskeho parlamentu, ktorá analyzovala šiestu revíziu smernice.
Tisíce ochorení, ktorým možno predísť
Podľa spravodajkyne návrhu, belgickej europoslankyne Liesbet Sommenovej z Európskej ľudovej strany, každoročne diagnostikujú v EÚ približne 120-tisíc pracovníkom rakovinu z povolania spojenú s vystavením karcinogénnym látkam. „Je to tragédia, ktorej sa dá predísť a ktorú nemôžeme akceptovať,“ uviedla Sommenová.
Prísnejšie expozičné limity podľa nej pomôžu lepšie chrániť zdravie zamestnancov a znížiť riziká na pracoviskách. Zároveň zdôraznila, že nové pravidlá majú podnikom poskytnúť právnu istotu a dostatok času na prispôsobenie sa novým požiadavkám.
Zdravotný význam opatrení ilustrujú odhady Európskej komisie, ktoré Európsky parlament citoval pri dosiahnutí legislatívnej dohody. Podľa údajov by aktualizované pravidlá mohli počas 40 rokov pomôcť predísť približne 1 700 prípadom rakoviny pľúc a 19-tisíc ďalším ochoreniam.
Nebezpečenstvo niektorých chemikálií spočíva aj v tom, že ich zdravotné následky sa nemusia prejaviť okamžite. Pri určitých karcinogénnych látkach môže medzi vystavením a vznikom ochorenia uplynúť dlhé obdobie.
Preto majú význam nielen limity koncentrácií, ale aj pravidelné posudzovanie rizík, prevencia, informovanie zamestnancov a dôsledná kontrola dodržiavania bezpečnostných pravidiel.
Šiesta revízia nadväzuje na predchádzajúce aktualizácie európskej legislatívy. Jej cieľom nie je zakázať všetky nebezpečné chemikálie, ale zabezpečiť, aby ich používanie na pracoviskách podliehalo prísnejším a vedecky podloženým pravidlám.
Prečo nestačí len ochranná maska
Ochrana pred nebezpečnými látkami nespočíva iba v používaní respirátorov či iných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Základným princípom je predchádzať vystaveniu pracovníkov riziku, prípadne ho čo najviac obmedziť technickými a organizačnými opatreniami.
To môže znamenať používanie bezpečnejších náhradných látok, uzatvorených výrobných procesov, účinnejšieho odsávania alebo úpravu pracovných postupov.
Ak riziko nemožno dostatočne odstrániť inými spôsobmi, prichádzajú na rad osobné ochranné prostriedky. Nová úprava hovorí, že musia pracovníka skutočne chrániť, a preto majú zodpovedať aj jeho telesným proporciám.
Pri ochrane dýchacích ciest totiž nerozhoduje len kvalita samotného respirátora, ale aj jeho správne nasadenie a tesnenie. Nevhodne priliehajúci prostriedok nemusí zabezpečiť očakávanú úroveň ochrany. Pracovníci, ktorí musia nosiť takéto prostriedky, majú navyše právo na pravidelné prestávky v priestore bez kontaminácie.
Európski zákonodarcovia zároveň počítajú s prechodnými obdobiami pri niektorých limitoch. Dotknuté priemyselné odvetvia tak majú dostať čas na technické úpravy výroby a zavedenie potrebných ochranných opatrení.
Ochrana zdravia verzus náklady pre podniky
Sprísňovanie expozičných limitov predstavuje výzvu aj pre zamestnávateľov. Niektoré podniky budú musieť investovať do účinnejšieho odsávania, technológií, merania koncentrácií alebo vhodnejších ochranných prostriedkov.
Najmä v priemyselných prevádzkach môže prispôsobenie výroby novým požiadavkám znamenať dodatočné náklady. Aj preto legislatívny proces zohľadňoval technickú uskutočniteľnosť opatrení a potrebu prechodných období.
Z pohľadu ochrany zdravia však ide o investície, ktoré môžu znížiť výskyt závažných ochorení, pracovnej neschopnosti a dlhodobých zdravotných následkov.
Aktualizované pravidlá sú dôležité aj pre Slovensko, kde pôsobia podniky v automobilovom, strojárskom, hutníckom a ďalších priemyselných odvetviach. Ich praktický dosah bude závisieť od konkrétnych výrobných procesov, používaných látok a súčasnej úrovne ochrany zamestnancov.
Europoslanci otvorili aj otázku duševného zdravia
Počas toho istého plenárneho zasadnutia sa europoslanci venovali aj inému rozmeru bezpečnosti práce – stresu, vyhoreniu a psychosociálnym rizikám. V utorok 6. októbra schválili 413 hlasmi uznesenie, v ktorom vyzvali Európsku komisiu na prípravu nových pravidiel na ochranu duševného zdravia zamestnancov.
Podľa údajov o hlasovaní návrh podporila aj väčšina slovenských europoslancov. Proti hlasovali Milan Mazurek a Milan Uhrík, zatiaľ čo Judita Laššáková sa zdržala.
V pondelkovej rozprave vystúpila spravodajkyňa návrhu, belgická europoslankyňa Estelle Ceulemansová, ktorá upozornila na dôsledky nadmernej pracovnej záťaže, stresu a vyhorenia. Navrhované opatrenia majú posilniť prevenciu psychosociálnych rizík, ochranu pred obťažovaním a podporu zamestnancov pri návrate do práce po psychických ťažkostiach.
Ceulemansová v rozprave priamo prepojila obe témy. Pripomenula, že EÚ pristupuje k ďalšej revízii pravidiel na ochranu pred karcinogénmi, mutagénmi a reprodukčne toxickými látkami, a argumentovala, že podobne systematický prístup si zaslúžia aj psychosociálne riziká.
„Tieto chemické látky necítime, nevidíme. Je to podobné ako pri psychosociálnych rizikách,“ povedala v závere rozpravy spravodajkyňa z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
Podľa nej by EÚ mala pri ochrane duševného zdravia postupovať rovnako dôsledne ako pri stanovovaní limitov vystavenia nebezpečným látkam.
Podpredsedníčka Európskej komisie Roxana Mînzatuová upozornila na to, že takmer každý tretí pracovník uvádza stres, depresiu alebo úzkosť spôsobenú či zhoršenú prácou, pričom 44 percent zamestnancov hlási silný pracovný tlak alebo preťaženie.
Schválené uznesenie však ešte nepredstavuje nový zákon. Ide o výzvu Parlamentu, aby Komisia pripravila legislatívny návrh. Diskusia tak ukázala dve súvisiace, ale legislatívne odlišné priority: ochranu pracovníkov pred nebezpečnými chemikáliami a snahu lepšie predchádzať psychickej záťaži na pracovisku.
Čo bude nasledovať?
Októbrové hlasovanie predstavuje významný krok v legislatívnom procese. Samotné schválenie pozície Európskeho parlamentu však ešte neznamená, že všetky nové limity sa okamžite začali uplatňovať na pracoviskách.
Po schválení v Európskom parlamente musí byť legislatívny proces formálne dokončený. Členské štáty potom budú musieť nové požiadavky premietnuť do svojich právnych predpisov v stanovených lehotách. Pri niektorých látkach sa navyše počíta s prechodnými obdobiami, aby sa priemyselné podniky mohli prispôsobiť.
Pre zamestnancov bude rozhodujúce najmä to, či sa nové požiadavky premietnu do reálnych pracovných podmienok – bezpečnejších technológií, účinnejšieho odsávania, vhodných ochranných prostriedkov a dôslednej kontroly rizík.
Zmyslom aktualizácie totiž nie je iba stanoviť ďalšie čísla v európskej smernici. Je ním znížiť pravdepodobnosť, že práca, ktorou si ľudia zarábajú na živobytie, ich po rokoch pripraví o zdravie.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
