Japonci vyvíjajú „umelú krv“ pre každého. Vydrží dva roky a nemusíte poznať krvnú skupinu pacienta
Predstavte si vážne zraneného človeka, ktorý potrebuje okamžitú transfúziu, no záchranári nepoznajú jeho krvnú skupinu a nemajú poruke vhodnú krv. Japonskí vedci vyvíjajú technológiu, ktorá by práve tento problém mohla v budúcnosti obísť. Experimentálne umelé červené krvinky totiž nemajú krvnú skupinu a mohli by sa podať bez jej predchádzajúceho zisťovania.
Ako referuje web marca.com, výskumníci z Nara Medical University vyvinuli takzvané hemoglobínové vezikuly. Využívajú vyčistený ľudský hemoglobín, teda molekulu zodpovednú za prenos kyslíka v červených krvinkách, ktorý uzatvárajú do drobných lipidových obalov.
Jednou z najväčších výhod je práve univerzálnosť. Antigény určujúce krvné skupiny sa nachádzajú na povrchu klasických červených krviniek. Experimentálny produkt ich nemá, a preto jeho použitie nie je viazané na zhodu krvnej skupiny darcu a príjemcu. Vedci pritom dokážu na výrobu využiť hemoglobín získaný aj z darovanej krvi, ktorej už uplynula lehota použiteľnosti na bežnú transfúziu.
Ďalším rozdielom je skladovanie. Klasické červené krvinky majú obmedzenú životnosť a musia sa uchovávať v chlade. Japonské umelé krvinky podľa výskumníkov dokážu vydržať približne dva roky pri izbovej teplote. To by mohlo byť významné najmä pri katastrofách, vojenských konfliktoch, vo vzdialených oblastiach alebo priamo v sanitkách. Zdravotníci by mohli mať zásobu univerzálneho nosiča kyslíka pripravenú bez toho, aby museli skladovať viacero krvných skupín.
Technológia už prekročila hranicu pokusov na zvieratách. Japonskí vedci ju skúšajú na zdravých dobrovoľníkoch. V aktuálnej fáze výskumu majú účastníci dostať dávky od 100 do 400 mililitrov, pričom vedci sledujú predovšetkým bezpečnosť a to, ako dlho umelé krvinky zostávajú v organizme.
K bežnému používaniu v nemocniciach však zostáva ešte dlhá cesta. Súčasné skúšky nemajú dokázať, že produkt dokáže pri masívnom krvácaní plnohodnotne nahradiť transfúziu. Vedci zatiaľ overujú najmä jeho bezpečnosť.
Ani označenie „umelá krv“ nie je úplne presné. Produkt napodobňuje jednu z kľúčových úloh červených krviniek – prenášanie kyslíka. Neobsahuje však krvné doštičky, faktory potrebné na zrážanie krvi ani ďalšie zložky skutočnej krvi.
Cieľom japonských výskumníkov je dostať technológiu do praktického využitia približne okolo roku 2030. Ak ďalšie skúšky potvrdia jej bezpečnosť a účinnosť, mohla by zdravotníkom poskytnúť univerzálnu rezervu pre situácie, keď vhodná darovaná krv nie je okamžite dostupná.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
