Názory

Ako sa pri darovaní orgánov potajomky usmrcujú živí ľudia (Komentár)

Návrh na legalizáciu „usmrtenia pri odberoch orgánov“ vychádza zo šokujúcej skutočnosti: americká transplantačná prax odoberá orgány ľuďom, ktorí sú stále nažive.

Nedávny článok v časopise New England Journal of Medicine (NEJM) vzbudil pozornosť návrhom, podľa ktorého by ľudia mohli požiadať o usmrtenie v okamihu dobrovoľného darovania svojich orgánov.

Mnohých predstava neskrývanej eutanázie spojenej s odberom orgánov šokovala, no len málokto si uvedomil, že tento návrh vychádza zo skutočnosti, že súčasná transplantačná prax už teraz odoberá životne dôležité orgány ľuďom, ktorí sú stále nažive.

Autori článku tvrdia, že už roky odznova definujeme pojem smrti, aby sme získali orgány vhodné na transplantáciu: rozširujeme definíciu smrti tak, aby vyhovovala pravidlu mŕtveho darcu (Dead Donor Rule, DDR).

DDR je etický štandard, ktorý má udržať dôveru verejnosti v darovanie orgánov. Stanovuje, že ľudia musia byť pred odobratím orgánov mŕtvi a pacienti nesmú byť odobratím orgánov usmrtení.

Článok predkladá tézu, že DDR nie je absolútnym morálnym princípom, ale pravidlom, ktoré sa priebežne interpretuje a prispôsobuje: „Hoci sa DDR považuje za základný kameň etiky transplantácie, funguje skôr ako morálna kotva, ktorej uplatňovanie si vyžaduje neustálu interpretáciu a prispôsobovanie, nie ako absolútny morálny princíp.“

Autori poukazujú napríklad na to, že ľudia s diagnostikovanou mozgovou smrťou nie sú biologicky mŕtvi, čo dokazuje, že definíciu smrti sme už prispôsobili vlastným potrebám:

„Napriek filozofickej a biologickej neistote bola mozgová smrť začlenená do právnych predpisov a lekárskej praxe v roku 1981 prijatím jednotného zákona o určení smrti (Uniform Determination of Death Act), ktorý definoval smrť ako nezvratné ukončenie všetkých mozgových funkcií.“

„Dlhoročná klinická prax však odhalila nezrovnalosti v tomto koncepte. Dr. Allan Shewmon opísal sériu prípadov dlhodobého biologického prežívania po konštatovaní mozgovej smrti. Telá týchto pacientov ďalej rástli, prijímali výživu a vylučovali odpadové látky, hojili sa ich infekcie a rany a dokonca donosili plod.“

„Napriek týmto nejasnostiam darovanie orgánov pokračovalo, čo odhalilo hlbší koncepčný posun. DDR presunulo určovanie smrti od čisto biologických kritérií k diagnostickým kritériám, ktoré stanovila a schválila autorita s právomocou definovať tento pojem. Požiadavka smrti ani dôvera v systém darcovstva orgánov neboli porušené, pokiaľ bola nová koncepcia smrti prijatá spoločenskými a právnymi normami. Takéto zasadenie do nového rámca urobilo z DDR flexibilnú morálnu poistku, ktorá formálne zachovávala záväzok neodoberať orgány živým ľuďom, hoci samotný význam pojmu ‚smrť‘ bol predefinovaný.“

Odklon od biologických kritérií a ich nahradenie kritériami stanovenými autoritou, samozrejme, narúša dôveru verejnosti – najmä preto, že verejnosť nikdy nebola informovaná, že k takému posunu došlo.

Väčšina ľudí, ktorí sa registrujú ako darcovia orgánov, predpokladá, že v čase odberu budú biologicky mŕtvi. Netušia, že samotná definícia smrti bola v záujme transplantačnej praxe prepracovaná.

Článok v New England Journal of Medicine sa venuje aj tomu, že u darcov orgánov po kontrolovanej obehovej smrti (darovanie po zástave obehu, tzv. darcovia DCD) nie je v okamihu odberu orgánov jasné, či sú skutočne mŕtvi. Je to tak preto, že operácia sa začína už po dvoch až piatich minútach bez srdcového pulzu – v časovom intervale, počas ktorého je resuscitácia bežne možná. Dr. Ari Joffe z Albertskej univerzity zdokumentoval prípady, keď sa ľuďom spontánne obnovila srdcová činnosť a úplne sa zotavili aj po desiatich minútach zástavy srdca. Darcovia DCD teda nespĺňajú zákonné kritériá smrti podľa zákona Uniform Determination of Death Act, ktorý vyžaduje nezvratnú stratu obehových a dýchacích funkcií.

Lekári tento rozpor obchádzajú tým, že namiesto pojmu nezvratný používajú pojem trvalý, čo znamená, že sa neočakáva spontánne obnovenie funkcie a funkcia nebude obnovená ani lekárskym zásahom. Podľa článku v NEJM:

„Naďalej prebieha debata o tom, či postupy pri DCD skutočne dodržiavajú zásady DDR, najmä preto, že trvalosť nemusí znamenať nezvratnosť. Pri DCD nenastáva smrť preto, že by resuscitácia nebola možná, ale preto, že sa zámerne nevykonáva v súlade s hodnotami pacienta, čím sa pacient dostáva na trajektóriu smerujúcu k smrti, ktorá sa považuje za ‚nezvratnú‘, pretože nebude zvrátená. Tento posun od biologického k procedurálnemu chápaniu smrti opäť zasadil DDR do nového kontextu a priblížil ho skôr všeobecnému spoločenskému a etickému chápaniu namiesto empiricky preukázateľnej definitívnosti.“

Väčšina ľudí, ktorí sa v dobrej viere registrujú ako darcovia orgánov, si myslí, že smrť je empiricky preukázateľný, jednoznačný a trvalý stav. Nikto im nehovorí, že v transplantačnej praxi nemocnice prešli od biologického k procedurálnemu chápaniu smrti.

Lekár a bioetik Robert Truog už roky tvrdí, že darcovia s diagnostikovanou mozgovou smrťou sú z hľadiska biológie živí a u darcov vyhlásených za mŕtvych podľa obehovo-dýchacích kritérií nie je isté, či sú v čase odberu orgánov skutočne mŕtvi.

Podľa článku v NEJM skutočnosť, že sme pre potreby transplantácií už predefinovali aj smrť, teraz slúži ako ospravedlnenie priameho usmrtenia pri odbere orgánov: „Hoci smrť v dôsledku darovania orgánov možno považovať za odklon od DDR, … vnímame ju ako súčasť historického vzorca, ktorý sa objavil v novom prostredí.“

Joseph Verheijde, Mohamed Rady a Joan McGregorová už v roku 2009 veľmi presne pomenovali našu súčasnú dilemu:

„Odber orgánov od pacientov s poruchou vedomia, či už so zachovanou srdcovou činnosťou (mozgová smrť), alebo bez nej (DCD), je v skutočnosti skrytá forma usmrtenia s účasťou lekára, a preto porušuje tak trestné právo, ako aj základnú zásadu medicíny neškodiť pacientom.“

Vzhľadom na rastúci dopyt po transplantovateľných orgánoch autori dodávajú: „Spoločnosť sa musí rozhodnúť, či možno usmrtenie s účasťou lekára považovať za prijateľné riešenie sporu okolo odberu orgánov u ľudí v stave mozgovej smrti.“

Namiesto toho, aby sme pokračovali v súčasnom skrytom usmrcovaní vykonávanom za účasti lekára pri odberoch orgánov, musíme sa vrátiť k chápaniu smrti ako biologickej reality. Ľudia so zlyhaním orgánov si zaslúžia etické možnosti.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK