Domov, Svet » EÚ

Europarlament po Ceute žiada tvrdšie hranice a rýchlejšie návraty migrantov: za situáciu môže aj politika španielskej vlády

Téma masového príchodu desiatok tisíc migrantov do španielskej Ceuty na konci júla sa dostala na pôdu Európskeho parlamentu. Europoslanci v utorok 15. septembra diskutovali o ochrane vonkajších hraníc EÚ, možnom zneužívaní migrácie ako nástroja politického tlaku aj o úlohe sociálnych sietí. Vo štvrtok 17. septembra Parlament prijal uznesenie, v ktorom žiada tvrdšiu ochranu hraníc, rýchlejšie návraty a kritizuje aj migračnú politiku španielskej vlády. Zo slovenských europoslancov text podporili poslanci PS, Smeru-SD a KDH, proti bol zástupca Hlasu-SD a poslanci Republiky sa zdržali.

Rozprava v Európskom parlamente ukázala výrazné rozdiely v tom, ako politické skupiny udalosti interpretujú. Kým časť poslancov kritizovala španielsku vládu a žiadala posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), rýchlejšie návraty a tvrdšiu ochranu hraníc, ďalší zdôrazňovali solidaritu so Španielskom, dodržiavanie práva na azyl a ochranu migrantov.

Európsky parlament zaradil rozpravu pod tému nedávnych hybridných útokov a inštrumentalizácie (zámerného využitia ako nástroja nátlaku) migrantov v Ceute a potreby koordinovanej reakcie na ochranu vonkajších hraníc EÚ.

Hranicu prekročilo približne 80-tisíc ľudí

Ceuta spolu s Melillou predstavuje špecifické miesto na mape. Obe španielske autonómne mestá ležia na severnom pobreží Afriky a tvoria jediné pozemné hranice Európskej únie (EÚ) s africkým kontinentom.

Práve Ceuta sa stala miestom bezprecedentného masového prekročenia hranice. Podľa analýzy Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) prešlo z Maroka do mesta od 29. do 31. júla odhadom približne 80-tisíc ľudí. Najmenej 141 ľudí zahynulo, viacerí pri pokuse doplávať do Ceuty a ďalší pri prekonávaní hraničných bariér.

Väčšina ľudí, ktorí hranicu prekročili, sa v nasledujúcich dňoch vrátila do Maroka. Kríza tým však neskončila. V uznesení Európskeho parlamentu sa uvádza, že v Ceute ostalo až okolo 11-tisíc ľudí, ktorí sa odmietli vrátiť. Udalosť tak vzhľadom na veľkosť mesta s približne 80-tisíc obyvateľmi vytvorila trvalejší tlak na miestne úrady, bezpečnostné zložky aj prijímacie kapacity.

Jedným z dôležitých faktorov bola podľa EPRS dezinformačná vlna na sociálnych sieťach. Medzi potenciálnymi migrantmi sa šírili nepravdivé správy, že hranica je otvorená a ľudia, ktorí sa dostanú do Ceuty, ľahko získajú azyl alebo možnosť pokračovať do kontinentálneho Španielska.

Otázkou zostáva, kto za šírením týchto informácií stál a do akej miery išlo o koordinovanú operáciu. Španielsky premiér Pedro Sánchez podľa EPRS uviedol, že neexistujú dôkazy o zapojení Maroka do masového prekročenia hranice a vyšetrovanie pokračuje.

Časť europoslancov a prijaté uznesenie však udalosti opisujú ako hybridný tlak a využívanie nelegálnej migrácie ako nástroja proti územnej celistvosti členského štátu EÚ. Verejne predložené dôkazy o riadenej operácii marockého štátu pritom doteraz nie sú jednoznačné. Politický spor teda predbehol výsledky vyšetrovania: jedna strana hovorí o zlyhaní a nátlaku, druhá o doteraz nedokázanom podozrení.

Cifrová Ostrihoňová: Online iskra vyvolala ničivý požiar

Na úlohu sociálnych sietí upozornila v rozprave slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Obnovme Európu). „V Ceute sme videli, ako online iskra vyvolala ničivý požiar s ničivými následkami,“ povedala. 

Cifrová Ostrihoňová dodala, že EÚ má na podobné situácie nástroje, ktoré treba aplikovať. Konkrétne spomenula Akt o digitálnych službách (DSA) a vyzvala na jeho skoršie a účinnejšie využívanie. „Nemôžeme si dovoliť byť opäť nepripravení,“ uviedla v mene svojej frakcie.

Cifrová Ostrihoňová zároveň odmietla, aby sa odpoveď na udalosti obmedzila na politické heslá. „Premieňanie migrácie na politickú zbraň však neprináša odpovede. Prináša iba ďalší chaos. Slogany nemôžu nahradiť skutočnú, serióznu politiku,“ povedala. Podľa nej je potrebná dlhodobá práca a „spravodlivé a pevné riadenie migrácie“.

Brunner: Hranice Ceuty sú európskymi hranicami

Téma dezinformácií sa objavila aj vo vystúpení Európskej komisie. Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner uviedol, že Komisia koordinuje postup s veľkými online platformami a chce zlepšiť systémy včasného varovania a monitorovania diania na internete, keďže mobilizácia ľudí môže prebiehať veľmi rýchlo.

Brunner zároveň upozornil, že udalosti predstavovali záťažový test pre celú EÚ. Zdôraznil však, že väčšina ľudí, ktorí vstúpili do Ceuty nelegálne, sa v priebehu niekoľkých hodín vrátila do Maroka.

„A – to je dôležité – nikto nevstúpil do schengenského priestoru. Jeho integrita bola zachovaná,“ vyhlásil eurokomisár. 

Tento výsledok pripísal postupu španielskych orgánov a spolupráci s Marokom. „Pred nami je však ešte mnoho ďalších výziev.“

Ceuta a Melilla totiž fungujú v osobitnom schengenskom režime. Ako v rozprave uviedol aj zástupca predsedníctva Rady EÚ Thomas Byrne, pri odchode z nich – letecky i po mori – sa vykonávajú schengenské kontroly. Španielsko podľa neho potvrdilo, že nikto z ľudí, ktorí po nelegálnom prekročení hranice zostali v Ceute, nebol presunutý ani nepokračoval do kontinentálneho Španielska.

EÚ medzitým uvoľnila Španielsku 114,7 milióna eur mimoriadnej finančnej pomoci. Peniaze majú smerovať na posilnenie hraničného dohľadu a infraštruktúry, ďalší personál a vybavenie, registračné kapacity, pomoc maloletým bez sprievodu a podporu návratov.

Po žiadosti Madridu majú svoju operačnú podporu zvýšiť aj Frontex, Europol a Agentúra EÚ pre azyl. Španielsko požiadalo aj o trvalejšiu prítomnosť Frontexu v Ceute. EPRS však upozorňuje na to, že agentúra nemôže ochranu hranice jednoducho prevziať. Za hraničné kontroly zostávajú zodpovedné španielske orgány, pričom Frontex poskytuje podporu na žiadosť členského štátu.

„Hranice Ceuty a hranice každého členského štátu sú európskymi hranicami,“ zdôraznil Brunner.

Komisia chce podľa neho postupovať v piatich oblastiach – posilniť spoluprácu s tretími krajinami, vonkajšie hranice a Frontex, zlepšiť včasné varovanie a monitorovanie online priestoru, bojovať proti prevádzačským sieťam a zvýšiť počet návratov ľudí, ktorí nemajú právo zostať v EÚ.

Spor o zodpovednosti Španielska

Práve otázka zodpovednosti však rozdelila europoslancov. Jeroen Lenaers, ktorý vystúpil za Európsku ľudovú stranu (EĽS), zdôraznil európsky bezpečnostný rozmer udalostí.

„Keď je vonkajšia hranica Európy narušená v takom bezprecedentnom rozsahu, nie je to jednoducho španielsky problém, je to európska bezpečnostná výzva,“ povedal.

Podľa Lenaersa existovali pred udalosťami varovania polície a spravodajských služieb, na ktoré španielska vláda dostatočne nereagovala. Kritizoval tiež Madrid za to, že o európsku pomoc formálne požiadal až po niekoľkých týždňoch.

EĽS požaduje posilnenie Frontexu, vytvorenie skutočného európskeho mechanizmu pre mimoriadne migračné situácie a dôsledné uplatňovanie už prijatého Paktu o migrácii a azyle vrátane skríningu, hraničných procedúr a návratov.

Opačný dôraz zvolila predsedníčka Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) Iratxe Garcíová Pérezová. „Ceuta nie je sama, Ceuta je Španielsko, Ceuta je Európa. A keď je hranica pod tlakom, Európa musí odpovedať solidaritou, nie rozdelením,“ povedala španielska europoslankyňa.

Garcíová Pérezová odmietla používanie výrazov „votrelci“ či „invázia“ pre migrantov a kritizovala požiadavky na vyhostenia, ktoré by podľa nej odporovali španielskym, európskym alebo medzinárodným pravidlám.

Politické skupiny sa tak zhodovali na potrebe chrániť vonkajšiu hranicu, výrazne sa však rozchádzali v hodnotení krokov španielskej vlády, prístupu k migrantom aj v tom, akú úlohu pri udalostiach zohralo Maroko.

Migrácia ako nástroj tlaku

Debata o Ceute má pritom širší európsky rozmer. EÚ už v minulosti čelila situáciám, keď bola migrácia označovaná za nástroj politického alebo geopolitického tlaku.

Lenaers pripomenul skúsenosti Grécka, Poľska, pobaltských krajín a Fínska. Nový je podľa neho predovšetkým rozsah udalostí a skutočnosť, že podobná situácia nastala na južnom krídle EÚ.

Iný pohľad ponúkol nemecký europoslanec Erik Marquardt zo skupiny Zelených. Upozornil, že cieľom inštrumentalizácie nemusí byť samotná migrácia, ale rozdelenie Európy. Tvrdil preto, že odpoveď EÚ nesmie viesť k oslabeniu práv ľudí, ktorí sú sami nástrojom takejto operácie.

Rozdiely medzi politickými skupinami sa prejavili tiež pri otázke Maroka. Časť poslancov žiadala voči Rabatu výrazne tvrdší postup, ďalší upozorňovali na význam spolupráce s africkou krajinou pri návratoch a pri ochrane vonkajšej hranice.

Komisia zatiaľ volí druhý prístup. Brunner potvrdil, že EÚ chce s Marokom pokračovať v spolupráci pri návrate ľudí, ktorí zostávajú v Ceute. Zároveň však hovoril o širšej „migračnej diplomacii“, pri ktorej chce EÚ využívať financovanie, obchodnú aj vízovú politiku.

Prvý veľký test nového migračného paktu

Udalosti v Ceute sa odohrali krátko po tom, ako sa 12. júna začal uplatňovať nový Pakt EÚ o migrácii a azyle.

Nové pravidlá zavádzajú okrem iného skríning ľudí prichádzajúcich nelegálne, hraničné azylové konania, nový mechanizmus solidarity medzi členskými štátmi a osobitné postupy pre krízové situácie či prípady inštrumentalizácie migrácie.

Podľa EPRS majú napríklad úrady v Ceute pri zachytených osobách vykonať preverenie totožnosti, bezpečnostnú kontrolu a posúdenie zdravotného stavu či zraniteľnosti. Krízové pravidlá zároveň umožňujú členskému štátu pri mimoriadne veľkom migračnom tlaku alebo zneužívaní migrácie dočasne upraviť niektoré štandardné postupy.

Ceuta sa tak stala jedným z prvých veľkých praktických testov nového systému. Európska reakcia pritom nekončí pri španielsko-marockej hranici. Taliansko po udalostiach zaviedlo kontroly na vnútorných leteckých a námorných hraniciach so Španielskom pre obavy zo sekundárneho pohybu migrantov. Madrid následne zaviedol kontroly cestujúcich prichádzajúcich z Talianska.

Kríza tak ukázala základný problém spoločného schengenského priestoru. Ochranu konkrétneho úseku vonkajšej hranice síce zabezpečuje príslušný členský štát, jej narušenie však môže vyvolať politické a bezpečnostné reakcie ďaleko za jeho hranicami.

Parlament podporil silnejšie hranice aj rýchlejšie návraty

Politická diskusia napokon vyústila vo štvrtok 17. septembra do prijatia uznesenia. Za text hlasovalo 339 europoslancov, 225 bolo proti a 16 sa zdržalo. Parlament v ňom odsúdil využívanie nelegálnej migrácie ako nástroja hybridnej vojny a posilnenie ochrany vonkajších hraníc EÚ v Ceute označil za najvyššiu prioritu.

Europoslanci zároveň vyjadrili podporu obyvateľom Ceuty a Melilly, ktoré označili za španielske a európske mestá, „ktorých zvrchovanosť a územná celistvosť sú nespochybniteľné“. Španielska vláda má podľa prijatého textu naplno využívať mimoriadne financovanie Európskej komisie a operačnú podporu európskych agentúr. Parlament požaduje aj ďalšie posilnenie Frontexu a schopnosti EÚ rýchlo reagovať na podobné krízové situácie.

Do konečného uznesenia sa dostala aj kritika migračnej politiky Madridu. Podľa Parlamentu politika rozsiahlej legalizácie presadzovaná španielskou vládou pôsobí ako motivačný faktor a vysiela nesprávny signál potenciálnym migrantom a prevádzačským sieťam. Komisia má preto posúdiť možný cezhraničný vplyv podobných vnútroštátnych programov na sekundárny pohyb migrantov a fungovanie Schengenu.

Parlament tiež požaduje rýchly návrat ľudí, ktorí nemajú právo zostať v EÚ vrátane maloletých bez sprievodu, pričom návraty musia byť v plnom súlade s európskym a medzinárodným právom. Španielsko a Maroko majú urýchliť spoluprácu pri návratoch a readmisii ľudí, ktorí nelegálne prekročili hranicu počas udalostí na konci júla.

Voči Maroku prijaté uznesenie zároveň zdôrazňuje princíp reciprocity. Preferenčný prístup na európsky trh a financovanie by podľa europoslancov mali byť spojené s účinnou spoluprácou pri riadení hraníc, boji proti prevádzačstvu a readmisii. Parlament tiež označil akékoľvek vyhlásenia spochybňujúce španielsku suverenitu nad Ceutou a Melillou za neprijateľné a nezlučiteľné so záväzkami partnerskej krajiny.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci

Za uznesenie hlasovalo desať slovenských europoslancov: Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor a Lucia Yar (PS/Obnovme Európu), Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradení) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti hlasoval Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený). 

Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) sa zdržali. 

Michal Wiezik (PS/Obnovme Európu) a Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) sa na hlasovaní nezúčastnili.

Slovenské hlasovanie tak v tomto prípade vytvorilo nezvyčajnú zhodu medzi poslancami politicky vzdialených strán, keďže prijaté uznesenie podporili europoslanci PS, Smeru-SD aj KDH.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK