Svet » EÚ

Švédske voľby a ich dôsledky pre Európu a Nemecko (Analýza)

Po voľbách do švédskeho parlamentu disponuje stredoľavý tábor tesnou väčšinou. Magdalena Anderssonová však stojí pred náročnými koaličnými rokovaniami.

Napokon to boli až takzvané „stredajšie hlasy“, ktoré rozhodli o možnostiach zostavenia budúcej švédskej vlády. Išlo predovšetkým o hlasy odovzdané poštou pred voľbami a o hlasy Švédov žijúcich v zahraničí.

Na základných trendoch, ktoré sa črtali už v nedeľu 13. septembra, sa po spočítaní týchto hlasov zmenilo len málo. Sociálni demokrati síce stratili časť hlasov, no zostávajú najsilnejšou stranou. Pravicoví Švédski demokrati sú veľkými porazenými volieb a po prvý raz od svojho vstupu do parlamentu v roku 2010 sa ich rast zastavil.

Strana stredu proti účasti Ľavice vo vláde, Liberáli proti ministrom zo Švédskych demokratov

Po spočítaní posledných hlasov je jasné, že stredoľavá koalícia pod vedením Magdaleny Anderssonovej má v parlamente tesnú väčšinu. Či to bude stačiť na vládnu koalíciu, či Anderssonová zostaví menšinový kabinet, alebo bude hľadať úplne iné riešenie, zostáva otvorené. Dôvodom je nezhoda o tom, ako má byť Ľavica (Vänsterpartiet) zapojená do koalície.

Ľavica, ktorá v rámci stredoľavého tábora zaznamenala najväčší nárast a stala sa druhou najsilnejšou stranou v bloku, trvá na účasti vo vláde. Poľnohospodársky orientovaná Strana stredu to kategoricky odmieta. Bez hlasov Ľavice však Anderssonovej blok nemá parlamentnú väčšinu.

V takzvanom bloku Tidö premiéra Ulfa Kristerssona je podobná situácia. Liberáli sa do parlamentu dostali až po tesnom výsledku v záverečnej fáze sčítavania hlasov. Ich predsedníčka Simona Mohamssonová nepočíta s ministerskými kreslami pre Švédskych demokratov – Kristersson pritom pred voľbami oznámil, že ich chce oficiálne prizvať do vlády.

Koalície medzi sociálnymi demokratmi a konzervatívcami sú vo Švédsku neobvyklé

Teoreticky by do úvahy prichádzala aj možnosť oddeliť Stranu stredu od stredoľavého bloku, no narazila by na jej odmietanie spolupracovať s krajne pravicovou stranou. Stredoľavý blok by však nezískal nič tým, že by odstavil Ľavicu a namiesto nej sa uchádzal o Liberálov. Ľavica má totiž až o desať kresiel viac ako frakcia Mohamssonovej.

Riešením by mohla byť dohoda s Kristerssonom. Ten z volieb vyšiel posilnený a v rámci svojho bloku, ktorému teraz chýba vlastná väčšina, je opäť jednoznačne najsilnejším aktérom. S približne 20 % však za sociálnymi demokratmi citeľne zaostáva – priveľmi na to, aby si v koalícii s nimi mohol nárokovať líderskú pozíciu.

Koalícii sociálnych demokratov a Umiernených by na vytvorenie stabilnej väčšiny stačila už len jedna z menších stredových strán – Strana stredu, Liberáli alebo Kresťanskí demokrati. Napriek tomu sa takáto konštelácia považuje len za núdzové riešenie. Predovšetkým by však takáto koalícia nezodpovedala doterajšej švédskej tradícii. Vláda všetkých strán (s výnimkou komunistov) existovala len počas druhej svetovej vojny. Bežnejšie sú koalície s tesnou väčšinou, menšinové kabinety či dohody o konkrétnych oblastiach – napríklad o rozpočte.

Sociálni demokrati podporili viaceré sprísnenia migračnej politiky

Čo by znamenala zmena vlády a návrat Magdaleny Anderssonovej pre Európu? Pravdepodobne žiadne zásadné posuny v európskej ani zahraničnej politike. Kým ešte v prvom desaťročí 21. storočia patrilo Švédsko medzi krajiny s najštedrejšou imigračnou politikou v EÚ, dnes je jednou z najrestriktívnejších.

Dá sa predpokladať, že stredoľavý blok by v porovnaní s Kristerssonovou vládou ustúpil od niektorých tvrdých opatrení voči prisťahovalcom – napríklad v oblasti zlučovania rodín či požiadaviek na asimiláciu. Ani rétorika by nebola taká ostrá ako u Švédskych demokratov. Sociálni demokrati však podporili viaceré sprísnenia imigračnej politiky Kristerssonovej vlády vrátane opatrení zameraných na kriminálne mládežnícke gangy z prisťahovaleckého prostredia.

Nedávno hlasovali za zníženie veku trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov – a za zrušenie automatického znižovania trestov pre mladistvých. Okrem toho podporili reformu, ktorá podmieňuje pracovné povolenia prísnejšími mzdovými požiadavkami a vyššou kvalifikáciou. Zneužívanie zahraničných pracovníkov je vo Švédsku samostatným trestným činom; jeho zavedenie podporili aj sociálni demokrati.

Anderssonová by podporovala azylovú politiku EÚ

Už v polovici druhého desaťročia 21. storočia Švédsko sprísnilo svoju politiku aj v oblasti azylu a migrácie – a to pod vládami vedenými sociálnymi demokratmi. Azylová politika sa vyznačovala obmedzením počtu prijímaných osôb, prísnejšou reguláciou migrácie, prísnejšími požiadavkami na jazykové znalosti a vyhosťovaním páchateľov trestnej činnosti či osôb považovaných za „odmietačov integrácie“.

Pre migračnú politiku na úrovni EÚ to znamená, že Švédsko aj pod sociálnodemokratickým vedením bude naďalej podporovať projekty ako Spoločný európsky azylový systém (GEAS). Ide najmä o podporu prísnejších kontrol na vonkajších hraniciach a zrýchlených deportácií. Zároveň je pravdepodobné, že Švédsko pod vedením sociálnych demokratov bude klásť väčší dôraz na záväzné integračné štandardy a sociálne investície.

Výraznejší než v imigračnej politike by však mohol byť rozdiel v klimatickej a energetickej politike. Kristerssonova vláda znížila dane z pohonných hmôt, zrušila dotácie na elektromobily a oznámila rozvoj jadrovej energie.

Očakáva sa návrat k ambicióznejšej klimatickej politike

Vláda vedená sociálnymi demokratmi bude – najmä pod vplyvom Zelených – opäť presadzovať ambicióznejšiu klimatickú politiku. Dá sa očakávať, že Švédsko bude v rámci EÚ v budúcnosti opäť usilovať o vyššie klimatické ciele. To by okrem iného mohlo vytvoriť tlak aj na ďalší rozvoj európskeho systému obchodovania s emisiami.

Pod sociálnodemokratickým vedením možno očakávať, že Švédsko opäť uprednostní investície do obnoviteľných zdrojov energie. K tomu sa pridajú priority v oblastiach, ako je klimaticky šetrný urbanizmus a podpora ekologických foriem dopravy. Na rozdiel od Nemecka však nemožno predpokladať, že by švédski sociálni demokrati zastavili obnovu jadrovej energetiky, ktorú začala presadzovať Kristerssonova vláda.

Ani v bezpečnostnej a obrannej politike sa nedá počítať so zásadným obratom. Švédsko bude naďalej posilňovať spoluprácu s partnermi z NATO v oblasti Baltského mora a prehlbovať koordináciu v rámci severného krídla NATO. Spoločné švédske a nemecké záujmy sa objavujú aj pri ochrane kritickej infraštruktúry a podmorských káblov, ako aj pri obrane proti kybernetickým útokom a hybridným hrozbám.

Koniec „ochranného valu“ ukončil vzostup pravice

Volebný výsledok Švédskych demokratov môže byť pre Nemecko istým varovaním. Kým vo Švédsku ešte v prvom a druhom desaťročí 21. storočia fungoval určitý politický „ochranný val“ voči tejto strane, Kristersson sa rozhodol riskovať tým, že stranu postupne zapojil do vládnej spolupráce.

V prvom kroku mal model tolerovania stredopravej menšinovej vlády zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Švédski demokrati mali dostať možnosť ukázať, že dokážu presadzovať pragmatickú politiku a uzatvárať kompromisy. V druhom kroku – ktorý zostával v aliancii sporný – im chcel Kristersson zveriť ministerské kreslá.

K tomu však nedošlo: krajne pravicová strana stratila takmer tri percentuálne body, čo bolo viac, než dokázali vykompenzovať mierne zisky koaličných strán. Strácala pôdu pod nohami predovšetkým vo svojich bývalých baštách – hoci Kristerssonova vláda presadila najdôležitejšie body jej migračnej a klimatickej agendy.

Prečo účinkovanie vo vláde pravici uškodilo

Zdá sa, že nastal podobný efekt ako po vstupe pravice do rakúskej vlády v roku 2000.

Vstup pravice do vládnej koalície vo Švédsku znamenal, že musela niesť zodpovednosť aj za opatrenia, ktoré mohli byť nepopulárne. Sprísnenia v sociálnej politike zasiahli nielen prisťahovalcov, ale aj chudobnejšie švédske domácnosti bez prisťahovaleckého pôvodu, ktoré vo veľkej miere volili práve Švédskych demokratov.

Konzervatívna vládna strana si zároveň mohla pripísať politické úspechy ako svoje vlastné – aj v oblasti imigračnej politiky. Funkcionári a voliči sa navyše museli vyrovnať s tým, že Švédski demokrati nedokázali pri rokovaniach o tolerancii presadiť všetky svoje ideologické požiadavky. Aj to mohlo prispieť k vytriezveniu časti strany a jej voličov. Napokon tento model, ktorý strane umožnil ovplyvňovať vládnu politiku, podľa výsledkov volieb nepriniesol väčší úžitok než predchádzajúca politika „ochranného valu“. 

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK