Svet » EÚ

Štáty EÚ žiadajú koniec zneužívania práva veta v zahraničnej politike

Jedenásť členských štátov EÚ chce obmedziť požiadavku jednomyseľnosti v zahraničnej politike. Nemecko a Francúzsko presadzujú, aby sa v budúcnosti rozhodnutia častejšie prijímali kvalifikovanou väčšinou.

Jedenásť členských štátov EÚ – medzi nimi Nemecko a Francúzsko – prišlo s iniciatívou, ktorá má zabrániť zneužívaniu práva veta v zahraničnej politike Únie. Podľa portálu Euronews adresovali predstavitelia týchto štátov list vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci Kaji Kallasovej.

K výzve sa pripojili aj Rakúsko, Dánsko, Belgicko, Fínsko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. V budúcnosti by sa malo častejšie rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Po zmene vlády v Maďarsku vidia zástancovia iniciatívy „jedinečnú príležitosť“ na reformu, ktorá by sa mohla stratiť, ak by sa budúci rok stala francúzskou prezidentkou Marine Le Penová.

Zneužívanie veta brzdí EÚ

V liste sa uvádza, že kultúra konsenzu v Únii je dôležitým zdrojom jej legitimity. Konsenzus by sa preto mal hľadať všade tam, kde je to možné. Zároveň však treba zabezpečiť, aby táto kultúra podporovala spoločné konanie, nie jeho brzdenie. V opačnom prípade by Únia síce mala legitimitu, ale nedokázala by účinne konať. Autori iniciatívy zdôrazňujú význam úprimnej spolupráce, keďže obštrukčné vetá už roky paralyzujú zahraničnú politiku bloku.

Podľa listu sa zahraničná politika EÚ ocitla v „zásadne zmenenom prostredí“, ktoré sa vyznačuje strategickým súperením, rastúcou nestabilitou a snahami podkopať medzinárodný poriadok založený na pravidlách.

To, či EÚ dokáže v takomto prostredí brániť svoje hodnoty a záujmy, závisí od jej schopnosti „rýchlo a účinne zmobilizovať svoju spoločnú politickú, ekonomickú a diplomatickú váhu“.

Päť princípov budúcej zahraničnej politiky

Skupina jedenástich členských štátov chce v nadväznosti na obdobie vlády bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý v apríli vo voľbách prišiel o funkciu, zakotviť päť princípov budúceho prijímania zahraničnopolitických rozhodnutí. Jedným z nich je dodržiavanie zásad úprimnej spolupráce a vzájomnej solidarity. Ďalším je záväzok nespájať zahraničnopolitické rozhodnutia so záležitosťami, ktoré s nimi vecne nesúvisia.

Skupina navrhuje aj preskúmanie možnosti prechodu od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine v rámci zmlúv EÚ. Ten, kto by chcel takýto krok zablokovať, by musel uviesť konkrétne a závažné dôvody. V liste sa píše: „Právny základ pre všetkých päť princípov už existuje. Je na nás, aby sme ich uviedli do praxe a posunuli tak našu zahraničnú politiku vpred.“

Signatári sa odvolávajú na článok 31 Zmluvy o Európskej únii. Ten pri rozhodovaní v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v zásade vyžaduje jednomyseľnosť. Zároveň už obsahuje výnimočné prípady, v ktorých môže Rada rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Členské štáty sa za určitých podmienok môžu zdržať hlasovania bez toho, aby rozhodnutie zablokovali.

Väčšinové hlasovanie sa v EÚ postupne rozširovalo, Francúzsko ho dlho brzdilo

Ak sa štát zdrží hlasovania podľa uvedeného postupu, nemusí rozhodnutie ostatných vykonávať. Musí však uznať jeho záväznosť a nesmie konať spôsobom, ktorý by bránil jeho uskutočneniu. Rozhodnutie by nebolo prijaté, ak by sa takto zdržal aspoň jeden z členských štátov zastupujúcich aspoň tretinu obyvateľstva Únie.

Rímske zmluvy z roku 1957 už v zásade stanovili, že rozhodnutia v Rade sa prijímajú väčšinovým hlasovaním. Francúzsko sa však počas tzv. krízy prázdneho kresla v polovici 60. rokov postavilo proti širšiemu uplatňovaniu väčšinového rozhodovania. Luxemburský kompromis z roku 1966 napokon určil, že pri mimoriadne dôležitých záujmoch členského štátu sa má usilovať o riešenie založené na vzájomnej dohode.

Neskoršie rozširovania EÚ a reformy zmlúv ďalej posilnili princíp väčšinového rozhodovania. Stále však existujú oblasti, v ktorých je potrebná jednomyseľnosť. Okrem viacročných finančných rámcov a zmien zmlúv sem patrí napríklad daňová politika, politika rozširovania či niektoré oblasti energetickej a sociálnej politiky. Aj v zahraničnej a bezpečnostnej politike sa v zásade uplatňuje jednomyseľnosť.

Od roku 2011 bolo uplatnených 48 viet – aj štátmi zo skupiny jedenástich

Na úplné zrušenie princípu jednomyseľnosti by však bola takisto potrebná jednomyseľnosť. Nový maďarský premiér Péter Magyar síce oznámil, že právo veta už nebude využívať systematicky, no podľa jeho slov nepodporí jeho zásadné zrušenie.

Aj krajiny ako Česko, Slovensko či Poľsko presadzovali v niektorých oblastiach politiky na úrovni EÚ vlastný postup. Preto sa nedá predpokladať, že by bez ďalších podmienok podporili úplné zrušenie jednomyseľnosti.

Od roku 2011 uplatnilo 15 členských štátov celkovo 48 viet v 40 otázkach. Maďarsko v tomto smere výrazne vedie, za ním nasleduje Poľsko. Aj viaceré štáty zo skupiny jedenástich niekoľkokrát využili právo veta.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK