Svet

Vojnou zmietaná Ukrajina si pripomína štvrté výročie rozsiahlej ruskej invázie a jej obete

Ukrajina si v utorok (24. 2.) pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pokúsil Ukrajinu ovládnuť, no nepodarilo sa mu to ani dosiahnuť ďalšie vojnové ciele.

„Putin nedosiahol svoje ciele. Nezlomil Ukrajincov. Nevyhral túto vojnu. Zachovali sme Ukrajinu a urobíme všetko pre dosiahnutie mieru a zabezpečenie spravodlivosti,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore pri príležitosti výročia invázie.

Od 24. februára 2022, keď Kremeľ vyslal svoje jednotky na Ukrajinu v očakávaní rýchleho víťazstva, prišli o život desaťtisíce ľudí. Ukrajinský odpor však postup ruskej armády výrazne spomalil. Dôsledky vojny zasiahli celý svet a mnohé európske krajiny zvýšili svoje výdavky na obranu v obave z možného konfliktu s Ruskom.

Von der Leyenová v Kyjeve

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala do Kyjeva, aby si výročie pripomenula. Uviedla, že ide už o jej desiatu návštevu od začiatku vojny a že Európa stojí „neochvejne pri Ukrajine, finančne, vojensky aj počas tejto náročnej zimy“.

Dodala, že cieľom je vyslať jasný odkaz Ukrajincom aj Rusku, že podpora bude pokračovať, kým sa nedosiahne mier za podmienok Ukrajiny. Počas návštevy sa má stretnúť s prezidentom Volodymyrom Zelenským a zúčastniť sa aj na videokonferencii so spojencami vrátane Británie, Francúzska a Nemecka.

Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia a pokračuje v útokoch na civilné oblasti a infraštruktúru, čo vyvolalo vážnu energetickú krízu. Napriek veľkým stratám ruské jednotky v posledných mesiacoch pomaly postupujú najmä na východe krajiny v oblasti Donbasu.

Rokovania medzi oboma stranami, ktoré sprostredkovali Spojené štáty, zatiaľ nepriniesli zastavenie bojov. Ukrajina trvá na bezpečnostných zárukách pred akýmkoľvek kompromisom, zatiaľ čo Rusko odmieta niektoré návrhy Kyjeva vrátane nasadenia európskych jednotiek po prípadnom prímerí.

Štyri roky trvajúca vojna spôsobila na Ukrajine obrovské škody. Podľa spoločnej správy Svetovej banky, Európskej únie a OSN by obnova krajiny mohla v nasledujúcom desaťročí stáť približne 558 miliárd dolárov. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane tvrdí, že cieľom vojny je ochrana bezpečnosti Ruska. Ukrajina však konflikt považuje za prejav ruského imperializmu.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre BBC uviedol, že verí, že ruský líder už „začal tretiu svetovú vojnu“ a že Rusko sa snaží nanútiť svetu vlastný spôsob života.

Rusko zničilo alebo poškodilo viac než 1 500 kultúrnych pamiatok

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo na jej území poškodených alebo zničených 1 685 objektov kultúrneho dedičstva a 2 483 zariadení kultúrnej infraštruktúry. Podľa portálu United24Media o tom v utorok (24. 2.) informovalo ukrajinské ministerstvo kultúry na sociálnej sieti.

„Vojna si vyžiadala životy 346 umelcov a 132 ukrajinských aj zahraničných mediálnych pracovníkov. Každá takáto strata predstavuje stratu časti kultúrnej pamäte,“ pripomenulo ministerstvo v príspevku na Facebooku.

Priame škody na kultúrnom sektore dosahujú podľa ministerstva približne 4,2 miliardy dolárov (približne 3,6 miliardy eur), celkové straty vrátane ušlých príjmov presahujú 31 miliárd dolárov.

Úplne zničených bolo 507 pamiatok a kultúrnych zariadení a Rusko „ukradlo“ 35 482 múzejných artefaktov. Rezort kultúry varuje, že zničenie alebo poškodenie hrozí ďalším približne 1,7 milióna exponátov, ktoré sa nachádzajú na územiach okupovaných Moskvou.

Len v roku 2025 bolo poškodených 307 objektov kultúrneho dedičstva a 261 kultúrnych zariadení. Najväčšie škody zaznamenali Charkovská, Chersonská, Odeská a Donecká oblasť a Kyjev s okolím.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK