Svet

Rumunský súd zamietol výzvu neúspešného prezidentského kandidáta na anulovanie volieb

George Simion, predstaviteľ konzervatívneho tábora, tvrdil, že do hlasovania zasahovali Francúzsko a Moldavsko.

Rumunský ústavný súd 22. mája zamietol návrh Georgea Simiona, neúspešného kandidáta v prezidentských voľbách, v ktorom žiadal o ich anulovanie. Líder konzervatívneho zoskupenia Aliancia za zjednotenie Rumunov podal podnet 21. mája v Bukurešti. Tvrdil v ňom, že voľby z 18. mája boli ovplyvnené zásahmi Francúzska a Moldavska – obe krajiny však akékoľvek zasahovanie do rumunskej politiky dôrazne popreli.

Súd jeho návrh jednohlasne zamietol a otvoril tak cestu jeho súperovi, nezávislému centristickému starostovi Bukurešti Nicușorovi Danovi, aby sa 26. mája oficiálne ujal úradu prezidenta.

Simionovu sťažnosť označil súd za neopodstatnenú a 22. mája potvrdil platnosť výsledkov volieb. „Ústavný súd pokračuje v štátnom prevrate tým, že zamietol naše odvolanie,“ napísal G. Simion na sieti X po zverejnení verdiktu. „Zostáva nám len pokračovať v boji.“

Volebné orgány a nezávislí pozorovatelia označili priebeh hlasovania za dobre zorganizovaný. Simion krátko po zatvorení volebných miestností porážku uznal a na sieti X uviedol: „Možno sme prehrali bitku, ale vojnu určite nie.“

Voľby sa konali 18. mája, len niekoľko mesiacov po tom, čo ústavný súd zrušil predchádzajúce kolo, v ktorom zvíťazil konzervatívec Calin Georgescu, no výsledky boli anulované pre podozrenia z volebných manipulácií a údajného ruského vplyvu. Moskva takéto obvinenia odmietla.

C. Georgescu bol napokon v marci z tohtoročných opakovaných volieb vylúčený. G. Simion, ktorý v pôvodnom kole skončil štvrtý, sa postavil za Georgesca a následne sa stal hlavným favoritom májového hlasovania. V prvom kole 4. mája suverénne zvíťazil – z 11 kandidátov získal najviac hlasov, zatiaľ čo Dan postúpil do druhého kola s výrazným odstupom.

V rozhodujúcom kole však proeurópsky orientovaný Dan získal 53,6 percenta hlasov, zatiaľ čo Simion, známy svojím euroskepticizmom, dosiahol 47,4 percenta. Víťazný rozdiel predstavoval viac než 829-tisíc hlasov.

Po tom, čo súd 22. mája potvrdil výsledky volieb, N. Dan označil svoje zvolenie za „česť a veľkú zodpovednosť“. „Masívna volebná účasť z 18. mája ukázala, že Rumuni veria v zmenu a žiadajú reformu inštitúcií, ktoré ich doteraz sklamali,“ napísal na X.

„Sľubujem, že budem prezidentom, ktorý bude stáť na strane demokracie, základných práv a právneho štátu. Budem pracovať s odhodlaním, aby sa každý občan cítil chránený, rešpektovaný a slobodný. Našou povinnosťou je budovať silnejšie, spravodlivejšie a jednotnejšie Rumunsko. Ďakujem za vašu dôveru!“

Ako členský štát EÚ a jeden z najvýchodnejších členov NATO zohráva Rumunsko kľúčovú úlohu v bezpečnostnej infraštruktúre Západu, najmä od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

V Rumunsku má prezident polovýkonnú funkciu: velí ozbrojeným silám, predsedá bezpečnostnej rade, ktorá rozhoduje o vojenskej pomoci, môže vetovať rozhodnutia EÚ, ktoré vyžadujú jednomyseľnosť, a má právomoc vymenúvať premiéra, hlavných sudcov, prokurátorov a šéfov spravodajských služieb.

Postoj ku Kyjevu bol jednou z kľúčových tém volieb: zatiaľ čo N. Dan dôrazne presadzuje pokračovanie podpory Ukrajine, C. Georgescu naznačil, že by v prípade ďalšej pomoci EÚ hlasoval proti.

N. Dan ešte pred potvrdením výsledkov súdom vystúpil 22. mája na bezpečnostnej konferencii so slovami, ktoré boli nepochybne pozitívne prijaté v NATO aj v EÚ: „Je isté, že Rumunsko si udrží prozápadný kurz. Rumunsko nebolo v týchto štruktúrach (EÚ, NATO) dosť aktívne, ale ak chcete byť aktívni, musíte byť dôveryhodní. Rumunsko sa musí posilniť a byť aktívnejšie.“

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK