Svet

Putin rozšíril právomoci armády v zahraničí. Pobaltské štáty sa obávajú scenára podobného Krymu

Kvôli novému ruskému právnemu rámcu, ktorý umožňuje vojenské zásahy v zahraničí na „ochranu“ ruských občanov, sa Estónsko, Lotyšsko a Litva obávajú scenára podobného tomu na Kryme, založeného na zneužití ich početných ruskojazyčných menšín.

Ide o text, ktorý vyvolal vlnu znepokojenia od Tallinnu po Vilnius. Podpisom zákona, ktorý povoľuje nasadenie ruskej armády za hranicami krajiny na obranu ruských občanov žijúcich v zahraničí, oživil Putin traumy pobaltských štátov. Podľa poslancov ruskej Štátnej dumy má toto opatrenie bojovať proti „rusofóbii“, ktorá sa podľa nich v zahraničí šíri rýchlym tempom, informuje BFMTV.

Geopolitická pasca „neobčanov“

ZSSR v roku 1940 anektoval tieto tri štáty a vyslal do nich státisíce robotníkov a vojakov. V roku 1989, po páde železnej opony, tvorili Lotyši už len polovicu vlastného obyvateľstva, pripomína BFMTV. Časť Rusov získala občianstvo, ďalší zdedili štatút „neobčana“ alebo „osoby s trvalým pobytom“. V Lotyšsku tak viac ako 180 000 ľudí vlastní tento špeciálny pas, ktorý ich pripravuje o politické práva, napríklad o volebné právo.

Aj dnes tvoria ruskojazyčné menšiny tretinu obyvateľstva Lotyšska, takmer tretinu obyvateľstva Estónska a 15 % obyvateľstva Litvy. V reakcii na bezpečnostnú hrozbu vyvolanú inváziou na Ukrajinu v roku 2022 sa pobaltské vlády pustili do odstraňovania posledných pozostatkov sovietskej éry vrátane búrania historických pamätníkov. To viedlo k tomu, že bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová bola zaradená na zoznam osôb hľadaných Moskvou.

Najmä Estónsko zaviedlo viacero reštriktívnych reforiem: estónčinu stanovilo ako jediný vyučovací jazyk a prijalo ústavný dodatok, ktorý ruší volebné právo štátnym príslušníkom tretích krajín v komunálnych voľbách.

„Rozhodnutia v našom miestnom živote nebudú prijímať občania agresorských štátov, ale my sami budeme rozhodovať na našej pôde,“ odôvodnil estónsky premiér Kristen Michal a označil tento krok za víťazstvo.

Tieto opatrenia však u miestnych obyvateľov vyvolávajú nevôľu.

„Je to najťažšie obdobie v našej histórii za posledných približne štyridsať rokov,“ rozhorčuje sa Mihhail Stalnuhhin, predseda mestského zastupiteľstva v Narve, estónskom pohraničnom meste, kde 95 % obyvateľov hovorí po rusky. Kritizuje atmosféru úzkosti a ekonomických ťažkostí.

Proces právnej integrácie prostredníctvom naturalizácie, ktorý vyžaduje skúšky z jazyka, histórie a ústavy, považujú niektorí starší obyvatelia za „ponižujúci“.

Narva a Suvalský koridor: kritické body sledované NATO

„Rusko môže podobne ako v Donbase argumentovať, že práva jeho menšín žijúcich v zahraničí sú ohrozené, čo by mu poskytlo dôvod na ich ochranu, v prípade potreby aj vojenskými prostriedkami,“ vysvetľoval už vo februári 2026 pre agentúru AFP nemecký politológ Carlo Masala.

Vo svojej knihe predvídal takýto posun v politike Kremľa. Načrtol v nej čierny scenár, podľa ktorého by ruské jednotky v roku 2028 obsadili Narvu v priebehu niekoľkých hodín, aby otestovali pevnosť článku 5 Severoatlantickej aliancie. Zároveň však upozornil, že mesto sa medzičasom zmenilo na „pevnosť“, čo by akúkoľvek vojenskú operáciu výrazne sťažilo.

Súbežne s fyzickými provokáciami zaznamenanými na hranici – ako je odstraňovanie hraničných bójí ruskými pohraničníkmi – čelí mesto Narva aj digitálnym destabilizačným kampaniam, ktorých cieľom je presadiť myšlienku nezávislej republiky s vlastným erbom.

NATO túto oblasť sleduje s mimoriadnou pozornosťou, rovnako ako Suvalský koridor, 65 kilometrov dlhý pás územia spájajúci Kaliningrad s Bieloruskom. Ak by ho Rusko ovládlo, pobaltské štáty by boli odrezané od zvyšku Európy. Estónsko oznámilo, že zvýši výdavky na obranu najmenej na 5 % svojho HDP. Premiér krajiny zároveň opätovne zdôraznil, že „Rusko nezmenilo svoje ciele ani svoje imperiálne ambície“.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK